Bratislava 2. júla (TASR) - Slovensko je svetovou špičkou v oblasti rozpočtovania verejných financií. Chrbtovou kosťou je Rozpočtový informačný systém (RIS), ktorý už viac ako dve desaťročia dodáva kľúčové podklady pre zostavovanie, zmeny štátneho rozpočtu a pre odborné argumenty politikov. Generálny riaditeľ spoločnosti PosAm Marián Marek v rozhovore pre TASR v rámci multimediálneho cyklu Osobnosti: tváre, myšlienky hovorí, že skúsenosti Slovenska by mohli prevziať aj iné transformujúce sa štáty, ako je napríklad Ukrajina.


-História RIS sa začala písať v roku 1996. Dovtedy sa na Ministerstve financií (MF) SR rozpočtovalo klasickým spôsobom s papiermi, ceruzkami a gumou. Ako vznikla potreba to zmeniť?-

Okrem klasiky, ktorú ste spomenuli, už mali k dispozícii aj program Excel. Fungoval tak, že to, čo napísali na papierové hárky, potom prepisovali do tabuliek v počítači. Excel im slúžil na kontrolu správnosti. Z dlhodobého hľadiska však išlo o neudržateľné postupy. My sme už v tom čase používali platformu na zdieľanie informácií a komunikáciu, Lotus Notes. Bol to taký malý predchodca dnešného Facebooku pre korporátne prostredie. Zhodou okolností si MF SR vybralo do budúcnosti túto platformu a vyhlásilo výberové konanie na dodávateľa softwarových licencií a následne aj služieb pre vytvorenie aplikácií v tomto prostredí. Na Slovensku boli vtedy traja dodávatelia, vrátane nás. Mali sme šťastie, že sme ponúkli najnižšiu cenu a získali tento kontrakt. MF SR vtedy identifikovalo, že najväčšiu pomoc potrebuje v oblasti rozpočtu, kde muselo spolu komunikovať a zdieľať informácie viacero pracovísk. Časom sa ukázalo, že platforma Lotus Notes nie je ideálna na zostavovanie rozpočtu. Postupne sme túto platformu opúšťali a využívali inú, vhodnejšiu.


-Kedy nastal zlom, ktorý rozpočtovanie výrazne posunul dopredu?-

Zlomom bol projekt Štátnej pokladnice. Vtedajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová pochopila, že verejné zdroje by sa dali oveľa efektívnejšie spravovať, keby ich štát a jeho organizácie neukladali individuálne do komerčných bánk, ale boli na jednom spoločnom účte verejného rozpočtu. Štátna pokladnica má dve časti, bankovú a rozpočtovú. Keď sa o nej diskutovalo a na MF SR boli s nami spokojní, rozhodli sa, že rozpočtovú časť nebudú obstarávať, ale dostali sme možnosť ju výrazne rozšíriť, tak, aby spĺňala všetky potrebné požiadavky.


-Celý systém rokmi rozšíril svoju funkčnosť. Má vďaka nemu v súčasnosti minister financií a jeho spolupracovníci v ktoromkoľvek momente prehľad o situácii v rozpočte?-

Áno. Celý systém funguje online a je dostupný centrálne pre všetky subjekty štátnej správy. Dá sa pozrieť na to, ako je rozpočet nastavený a je možné veľmi rýchlo ho operatívne meniť v priebehu roka. Keď sa objaví nejaká disproporcia, spustí sa proces riadenej zmeny v rozpočte. Je to veľmi živý a dynamický systém.


-Existuje nejaká notifikácia, ktorá upozorní na neželaný vývoj v nejakej časti štátneho rozpočtu?-

Existuje veľmi tvrdá bariéra, keď na dané položky už nie je možné čerpať viac peňazí.


-Rozpočtový informačný systém zastrešuje praktický celý okruh verejných financií. Kde vidíte jeho ďalšiu perspektívu?-

Chceme ho naďalej zlepšovať, zvyšovať jeho transparentnosť, zjednodušiť jeho používanie a posunúť ho k tomu, aby sa dal využívať ako prognostický nástroj. Stále sú príležitosti na jeho skvalitnenie. Okrem iného RIS slúži ako zdrojová báza údajov pre interaktívny portál www.rozpocet.sk, prostredníctvom ktorého sú verejné rozpočty štátnych i samosprávnych organizácií zrozumiteľne vizualizované. Zároveň by sme chceli, aby sa tento systém presadil aj v iných krajinách. Má na to dobré šance, pretože úroveň rozpočtového procesu je na Slovensku na vysokej úrovni a to ide ruka v ruke s úrovňou IT podpory.


-Sme teda v tomto smere svetovou špičkou?-

Áno, o tom som presvedčený.


-Napríklad Čechov v oblasti bankovníctva mnohé krajiny uznávajú ako expertov na inflačné cielené politiky centrálnej banky. Môže teda Slovensko byť uznávané vo svete v oblasti systému rozpočtovania?-

Slovensko by mohlo byť v tejto sfére veľmi užitočné. Robíme v tomto smere praktické kroky, napríklad na Ukrajine, kde je vôľa, aby MF SR dalo tamojším partnerom právo na užívanie príslušného softwarového kódu. Potom by nasledovala už len lokálna implementácia systému. Mohlo by im to pomôcť lepšie manažovať ich verejné zdroje.


-Slovensko v posledných rokoch konsoliduje verejné financie a speje k vyrovnanému rozpočtu. Dokáže byť zdrojom úspor aj informačný systém?-

Absolútne kľúčová je v tomto smere politická vôľa. Ak existuje, informačný systém dokáže podporiť alokačnú efektivitu verejných financií. Čiže dávať ich tam, kde daná vláda vidí svoje priority. Vidíme zmysel v tom, aby politici dostali do rúk perfektné vstupné informácie, ktoré im umožnia spraviť odborne správne rozhodnutia. Dôležitá je v tomto smere profesionálna spolupráca s MF SR, ktoré je, podľa nášho názoru, najlepšie fungujúcim rezortom na Slovensku.


-Podnikáte už viac ako dve desaťročia, prakticky počas celej histórie samostatného Slovenska. Ako sa zmenilo podnikateľské prostredie počas tohto obdobia? Kde sa nachádza v súčasnosti?-

Sme už v plne trhovom prostredí. Na rozdiel od obdobia spred 15-20 rokov cítiť na každom kroku väčšiu konkurenciu. Predovšetkým v IT sektore výrazne narástla a klienti si môžu vyberať z veľkého počtu možností.


-Kde vidíte najväčší problém v podnikateľskom prostredí?-

Jednoznačne vo zvyšovaní odvodovej záťaže podnikateľov. Za posledných päť rokov narástla asi o 20 %, čo je dosť veľa.


-Limituje to vašu konkurencieschopnosť?-

Deformuje to trh. Kým v minulosti bola snaha, aby sa vyrovnalo postavenie živnostníkov a zamestnancov, tak, aby bolo jedno, či firma robí software so živnostníkmi alebo so zamestnancami, za posledný rok sa to veľmi zmenilo. Pre firmy je výhodnejšie najať si živnostníkov. No nemyslím si, že by to malo fungovať tak, že je očividne zvýhodnený jeden či druhý spôsob. Najmä mladí ľudia však začínajú v oblasti IT uprednostňovať živnosti.


-Prichádzate tým o kvalitných ľudí?-

Áno, je to riziko a nabúra to férovosť prostredia. Ak sa prihlásime do tendra s desiatimi zamestnancami a konkurencia má desať živnostníkov, tak to nie je férová súťaž.


-Súčasným problémom slovenskej ekonomiky je nedostatok kvalitných ľudí na trhu. Pociťuje tento problém?-

Áno. Problémom je nevhodná štruktúra vzdelávania a jej dôsledkom je jeho zlá kvalita. Myslím, že príliš veľa ľudí študuje na vysokých školách päť rokov. Štatistické údaje, ktoré charakterizujú slovenský vzdelávací systém, sú výrazne odlišné od toho, ako to vyzerá vo svete.


-Potrebujeme viac bakalárov?-

Nielen viac bakalárov, ale skôr širšiu ponuku kratších študijných odborov. Celý problém vznikol niekedy okolo roku 2000. Na Slovensku bola vysoká nezamestnanosť a vznikla doktrína, že radšej mať študentov ako nezamestnaných. Pomohli tomu aj do určitej miery skreslené štatistiky OECD, z ktorých vyplynulo, že vyspelé krajiny majú až 70 % obyvateľov terciárne vzdelaných, kým Slovensko iba 15-20 %. Hovorilo sa, že je to hrozivá štatistika, ktorá Slovensku nedáva žiadnu šancu, aby sa presadilo vo svete v ére znalostnej ekonomiky. Z toho vyplynul záver, že musíme dramaticky zvýšiť počet študentov na vysokých školách. Bola to veľmi chybná úvaha. Do štruktúry terciárneho vzdelávania vo vyspelých krajinách sa započítavajú aj kratšie špecializované programy, ktoré zodpovedajú napríklad aj našim bývalým dvojročným nadstavbám po stredných školách. Do našich štatistík sa však tieto formy vzdelávania nedostali. To napokon viedlo len k vzniku nových vysokých škôl rôzneho zamerania bez toho, že by sa niekto pýtal, v akej dĺžke a v akých odboroch je potrebné vzdelávať ľudí pre potreby trhu práce. Výsledkom je, že veľké percento absolventov nenachádza uplatnenie v tom, čo vyštudovali.


-Ako vnímate snahu vlády i časti zamestnávateľov posilniť technické vzdelávanie na stredných a vysokých školách?-

Pokiaľ je štúdium na vysokých školách vysoko inflačné a robí sa naň priam nábor, tak si stredné odborné školy nevyberie dostatok kvalitných študentov. Na zatraktívnenie odborného stredoškolského vzdelávania by bolo potrebné sťažiť prístup k vysokoškolskému štúdiu. Máme priveľa vysokoškolákov, no nemáme dosť financií, aby sme k nim zaplatili aj adekvátny počet kvalitných pedagógov. Jednoducho produkujeme zbytočne veľa zle pripravených vysokoškolákov pre trh práce. Myslím si, že keby sme mali len polovicu vysokoškolákov na päťročných odboroch a druhú polovicu na kratších študijných programoch, tak by sme vedeli lepšie zaplatiť pedagógov a celé školstvo by malo lepšie výsledky. Takáto zmena by mohla pomôcť aj trhu práce, pretože namiesto posledných dvoch rokov štúdia by tisíce mladých ľudí mohli skôr pracovať. To by sa dalo urobiť relatívne rýchlo. Slovensko by potrebovalo vytvoriť aj akúsi prognostickú entitu, ktorá by jasne povedala, akým smerom sa má štruktúra vzdelávania uberať do budúcnosti, aby sme držali krok so svetom a na základe jej výstupov aj meniť a prispôsobovať vzdelávací systém. To sa dá riešiť len na makroúrovni a nie na úrovni jednotlivých podnikov.


-Slovenská ekonomika má vysoký podiel živej práce, ktorá môže byť nahradená automatizáciou alebo robotmi, napríklad v automobilkách. Nie je potrebné s tým už niečo začať robiť?-

Vysoký podiel automobilového priemyslu na slovenskej ekonomike nepovažujem za chybu, skôr naopak. Je to veľká výzva, aby sme k výrobe dokázali nabaľovať čím viac pridanej hodnoty.


-Darí sa to?-

Nedokážeme príležitosti využívať tak intenzívne, ako by sme mohli. Prvým problémom je štruktúra vzdelávacieho systému, ktorý negeneruje dostatočný počet kvalitných ľudí. Druhým je nedostatočné využívanie štrukturálnych fondov na výskum a vývoj a vytvorenie takejto základne v rámci ekonomiky. Toto by som videl ako poistku, aby sme boli pre automobilky atraktívni aj naďalej. Len ponuka lacnej pracovnej sily pre ne nemusí byť dlhodobo atraktívna.


-V roku 2011 ste iniciovali celoslovenskú kampaň Nemaj na saláme, ktorej cieľom bolo podnietiť mladých ľudí, aby sa zodpovednejšie zamýšľali nad výberom vysokej školy. Aké máte v tomto smere výsledky?-

Keď sa mladí ľudia rozhodujú o štúdiu, neberú vždy do úvahy aj aspekt uplatniteľnosti v budúcnosti. Často uprednostnia skôr  blízkosť školy alebo nízku náročnosť štúdia. Robíme si štatistiky a snažíme sa mladých ľudí upozorňovať na to, aby už pri výbere školy mysleli na svoje budúce uplatnenie.


-Čo by ste im odporučili v súčasnosti?-

Oblasť informačných technológií, ktorá je ešte stále na Slovensku nenasýtená. Dopyt na trhu prevyšuje ponuku a táto práca je zaujímavá i nadštandardne ocenená.