Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nová mena sa presadzovala s ťažkosťami, postupné sťahovanie starých mincí a bankoviek trvalo osem rokov. Korunová mena bola definitívne používaná od 1. januára 1900.
Autor TASR
Viedeň/Bratislava 1. augusta (TASR) – Jedna z menových reforiem sa v Rakúsko-Uhorsku uskutočnila pred 120 rokmi. Zákon č. 17/1892, zavádzajúci korunovú menu krytú zlatom v Rakúsko-Uhorsku bol vydaný 2. augusta 1892.
Zlaté a grajciare nahradili koruny a haliere. Jeden kilogram rýdzeho zlata vtedy zodpovedal hodnote 3280 korún.
Zlatý monometalizmus bol potrebný kvôli neustálemu sa znehodnocovaniu striebra, ku ktorému došlo po otvorení bohatých strieborných baní v Južnej Amerike. Nová mena sa presadzovala s ťažkosťami, postupné sťahovanie starých mincí a bankoviek trvalo osem rokov. Korunová mena bola definitívne používaná od 1. januára 1900.
Názov koruna je odvodený od razeného obrazu kráľa či cisárskej koruny ako znaku panovníckej moci. Prototypom sú francúzska couronne d'or zo 14. storočia a anglická crown z 1. polovice 16. storočia, obdobne i španielska, portugalská a dánska koruna zo 16.-17. storočia. V Uhorsku sa korune hovorilo korona, halier bol fillér. Mince korunovej meny sa razili iba v dvoch mincovniach, vo Viedni bez značky mincovne (rakúsky typ) a v Kremnici označené K.B. (uhorský typ).
Základným nominálom – mincou, ktorou ľudia na území Rakúsko-Uhorska, teda aj na území Slovenska, fyzicky platili, bola teda od roku 1892 strieborná koruna. Z 1 kg mincového striebra sa jej vyrazilo 200 kusov. Hmotnosť jednej koruny bola 5 g, jej priemer bol 23 mm. Na averze koruny bola podobizeň vtedajšieho panovníka Františka Jozefa I., na reverze uhorská svätoštefanská alebo rakúska cisárska koruna. Zo striebra boli razené koruny v hodnotách 1, 2 a 5, koruny v hodnotách 10, 20 a 100 boli zo zlata.
Korunové bankovky sa objavili až v roku 1901, boli to 10-korunáčka a 20-korunáčka. Od roku 1902 sa mohlo platiť aj bankovkami v hodnote 50, 100 a 1000 korún.
Pri vzniku Československa 28. októbra 1918 sa ako v každom nástupníckom štáte po Rakúsko-Uhorsku aj u nás viedli diskusie o názve novej meny. Navrhovali sa názvy ako sokol, lev, denár, groš, hrivna, dolár, rašín, namiesto halierov stotiny, káňatá a podobne.
Československo sa však stalo jediným nástupníckym štátom Rakúsko-Uhorska, ktoré prevzalo názov poslednej rakúsko-uhorskej meny.
Slovenská republika nahradila korunu novou menou eurom 1. januára 2009. Duálny obeh na rozdiel od Rakúsko-Uhorska platil len 16 dní.
zdroje: https://ep.edu.sk, http://fpv.uniza.sk, www.stuba.sk, http://namestovo-orava.webnode.sk
Zlaté a grajciare nahradili koruny a haliere. Jeden kilogram rýdzeho zlata vtedy zodpovedal hodnote 3280 korún.
Zlatý monometalizmus bol potrebný kvôli neustálemu sa znehodnocovaniu striebra, ku ktorému došlo po otvorení bohatých strieborných baní v Južnej Amerike. Nová mena sa presadzovala s ťažkosťami, postupné sťahovanie starých mincí a bankoviek trvalo osem rokov. Korunová mena bola definitívne používaná od 1. januára 1900.
Názov koruna je odvodený od razeného obrazu kráľa či cisárskej koruny ako znaku panovníckej moci. Prototypom sú francúzska couronne d'or zo 14. storočia a anglická crown z 1. polovice 16. storočia, obdobne i španielska, portugalská a dánska koruna zo 16.-17. storočia. V Uhorsku sa korune hovorilo korona, halier bol fillér. Mince korunovej meny sa razili iba v dvoch mincovniach, vo Viedni bez značky mincovne (rakúsky typ) a v Kremnici označené K.B. (uhorský typ).
Základným nominálom – mincou, ktorou ľudia na území Rakúsko-Uhorska, teda aj na území Slovenska, fyzicky platili, bola teda od roku 1892 strieborná koruna. Z 1 kg mincového striebra sa jej vyrazilo 200 kusov. Hmotnosť jednej koruny bola 5 g, jej priemer bol 23 mm. Na averze koruny bola podobizeň vtedajšieho panovníka Františka Jozefa I., na reverze uhorská svätoštefanská alebo rakúska cisárska koruna. Zo striebra boli razené koruny v hodnotách 1, 2 a 5, koruny v hodnotách 10, 20 a 100 boli zo zlata.
Korunové bankovky sa objavili až v roku 1901, boli to 10-korunáčka a 20-korunáčka. Od roku 1902 sa mohlo platiť aj bankovkami v hodnote 50, 100 a 1000 korún.
Pri vzniku Československa 28. októbra 1918 sa ako v každom nástupníckom štáte po Rakúsko-Uhorsku aj u nás viedli diskusie o názve novej meny. Navrhovali sa názvy ako sokol, lev, denár, groš, hrivna, dolár, rašín, namiesto halierov stotiny, káňatá a podobne.
Československo sa však stalo jediným nástupníckym štátom Rakúsko-Uhorska, ktoré prevzalo názov poslednej rakúsko-uhorskej meny.
Slovenská republika nahradila korunu novou menou eurom 1. januára 2009. Duálny obeh na rozdiel od Rakúsko-Uhorska platil len 16 dní.
zdroje: https://ep.edu.sk, http://fpv.uniza.sk, www.stuba.sk, http://namestovo-orava.webnode.sk
