Summit G7 sa koná v čase, keď Grécku dochádzajú peniaze aj čas na dosiahnutie dohody s veriteľmi.
Autor TASR
Drážďany 29. mája (TASR) - Ministri financií a centrálni bankári siedmich najvyspelejších štátov sveta, tzv. skupiny G7, na štvrtkových (28.5.) rokovaniach v Drážďanoch súhlasili, že prijmú prísne fiškálne pravidlá, ktoré presadzuje Nemecko. Informovala o tom agentúra DPA.
Podporili tiež dlhodobé stanovisko Nemecka, podľa ktorého by krajiny nemali financovať stimuly prostredníctvom nových pôžičiek.
A ministri financií G7 aj napriek výhradám niektorých krajín, ako sú Taliansko a USA, nakoniec súhlasili, že financovanie ekonomiky cez vytváranie nových dlhov nepredstavuje alternatívu k štrukturálnym reformám. Podľa jedného z delegátov, všetci sa totiž zhodli na tom, že príliš vysoká úroveň dlhov, a to nielen štátnych, ale aj súkromných, ako ukázali nedávne problémy finančného sektora, môže mať negatívny vplyv na rast ekonomiky.
Summit G7 sa koná v čase, keď Grécku dochádzajú peniaze aj čas na dosiahnutie dohody s veriteľmi. A hoci predstavitelia Atén tvrdia, že už majú dohodu na dosah a očakávajú, že ju stihnú dosiahnuť do nedele 31. mája, podľa jedného z delegátov rokovaní G7, ani jeden z účastníkov stretnutia tento názor s Grékmi nezdieľa.
Aj generálna riaditeľa Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová vo štvrtok uviedla, že Grécko musí urobiť ešte veľa práce, aby dosiahlo dohodu.
Preto aj keď situácia v Grécku nebola na programe rokovaní, účastníci o nej diskutovali na okraj stretnutia.
Lagardeová pre nemecké noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung povedala, že hoci Atény a ich veritelia dosiahli určitý pokrok v rokovaniach, je veľmi nepravdepodobné, že už o pár dní dosiahnu komplexné riešenie.
No hlavnou témou stretnutia je situácia v globálnej ekonomike, ktorá po sľubnom štarte do tohto roka začína stagnovať v dôsledku spomaľovania kľúčových ekonomík: USA, Číny a Nemecka. Aj výkon japonskej ekonomiky zaostal za očakávaniami.
Eurozóna tak zostáva jediným svetlým bodom. Viaceré ukazovatele totiž signalizujú, že bolestivé reformy v Španielsku a Taliansku začínajú prinášať ovocie. Ale napätá situácia v Grécku a jeho prípadné vystúpenie z eurozóny, môžu všetko zmeniť.
Schôdza v Drážďanoch okrem iného vytýči aj program summitu lídrov G7, ktorý sa uskutoční na budúci mesiac v Nemecku.
Ministri G7 odštartovali štvrtkové rokovania štvorhodinovým sympóziom s poprednými svetovými ekonómami o vyhliadkach globálneho hospodárstva a opatreniach na podporu jeho rastu, zvlášť prostredníctvom investícií do verejného sektora.
Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble označil sympózium, ktoré sa konalo za zatvorenými dverami, za "živé" a dodal, že pomohlo účastníkom sformulovať základnú otázku: Ako zabezpečiť udržateľný rast s pomocou fiškálnych a menových nástrojov.
Na sympóziu sa zúčastnili ekonómovia Nouriel Roubini, Robert Schiller, Kenneth Rogoff, bývalý minister financií USA Larry Summers a Jaime Caruana, ktorý stojí na čele Banky pre medzinárodné zúčtovanie.
Ministri sa na záver štvrtkových rokovaní dohodli aj na posilnení spolupráce v boji s daňovými únikmi firiem. Súčasťou tohto plánu je aj automatická výmena daňových informácií medzi štátmi od budúceho roka.
Podporili tiež dlhodobé stanovisko Nemecka, podľa ktorého by krajiny nemali financovať stimuly prostredníctvom nových pôžičiek.
A ministri financií G7 aj napriek výhradám niektorých krajín, ako sú Taliansko a USA, nakoniec súhlasili, že financovanie ekonomiky cez vytváranie nových dlhov nepredstavuje alternatívu k štrukturálnym reformám. Podľa jedného z delegátov, všetci sa totiž zhodli na tom, že príliš vysoká úroveň dlhov, a to nielen štátnych, ale aj súkromných, ako ukázali nedávne problémy finančného sektora, môže mať negatívny vplyv na rast ekonomiky.
Summit G7 sa koná v čase, keď Grécku dochádzajú peniaze aj čas na dosiahnutie dohody s veriteľmi. A hoci predstavitelia Atén tvrdia, že už majú dohodu na dosah a očakávajú, že ju stihnú dosiahnuť do nedele 31. mája, podľa jedného z delegátov rokovaní G7, ani jeden z účastníkov stretnutia tento názor s Grékmi nezdieľa.
Aj generálna riaditeľa Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová vo štvrtok uviedla, že Grécko musí urobiť ešte veľa práce, aby dosiahlo dohodu.
Preto aj keď situácia v Grécku nebola na programe rokovaní, účastníci o nej diskutovali na okraj stretnutia.
Lagardeová pre nemecké noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung povedala, že hoci Atény a ich veritelia dosiahli určitý pokrok v rokovaniach, je veľmi nepravdepodobné, že už o pár dní dosiahnu komplexné riešenie.
No hlavnou témou stretnutia je situácia v globálnej ekonomike, ktorá po sľubnom štarte do tohto roka začína stagnovať v dôsledku spomaľovania kľúčových ekonomík: USA, Číny a Nemecka. Aj výkon japonskej ekonomiky zaostal za očakávaniami.
Eurozóna tak zostáva jediným svetlým bodom. Viaceré ukazovatele totiž signalizujú, že bolestivé reformy v Španielsku a Taliansku začínajú prinášať ovocie. Ale napätá situácia v Grécku a jeho prípadné vystúpenie z eurozóny, môžu všetko zmeniť.
Schôdza v Drážďanoch okrem iného vytýči aj program summitu lídrov G7, ktorý sa uskutoční na budúci mesiac v Nemecku.
Ministri G7 odštartovali štvrtkové rokovania štvorhodinovým sympóziom s poprednými svetovými ekonómami o vyhliadkach globálneho hospodárstva a opatreniach na podporu jeho rastu, zvlášť prostredníctvom investícií do verejného sektora.
Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble označil sympózium, ktoré sa konalo za zatvorenými dverami, za "živé" a dodal, že pomohlo účastníkom sformulovať základnú otázku: Ako zabezpečiť udržateľný rast s pomocou fiškálnych a menových nástrojov.
Na sympóziu sa zúčastnili ekonómovia Nouriel Roubini, Robert Schiller, Kenneth Rogoff, bývalý minister financií USA Larry Summers a Jaime Caruana, ktorý stojí na čele Banky pre medzinárodné zúčtovanie.
Ministri sa na záver štvrtkových rokovaní dohodli aj na posilnení spolupráce v boji s daňovými únikmi firiem. Súčasťou tohto plánu je aj automatická výmena daňových informácií medzi štátmi od budúceho roka.