Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nech podľa šéfa rezortu dopravy zvážia ekonómovia, či je to veľa pre dlhovú brzdu, alebo málo.
Autor TASR
Bratislava 18. februára (TASR) – Ministerstvo dopravy nepotrebuje v súčasnosti deväť miliárd eur na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, pretože ich momentálne nevie minúť. V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to uviedol šéf rezortu dopravy Árpád Érsek (Most-Híd).
"Nepredpokladám, že za budúcich desať – pätnásť rokov sme schopní pri pripravenosti všetkých úsekov diaľnic minúť viac ako 1,5 – 2 miliardy eur," vyčíslil Érsek. Nech podľa neho zvážia ekonómovia, či je to veľa pre dlhovú brzdu, alebo málo.
Práve pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest sa totiž diskutuje o možnosti uvoľnenia dlhovej brzdy, aby bolo ich budovanie finančne kryté. Ekonómovia však argumentujú tým, že dlhovú brzdu nie je potrebné uvoľniť, keďže aj bez toho má štát k dispozícii približne deväť miliárd eur.
Érsek však zdôraznil, že na to, aby mohol vyhlasovať súťaže na výstavbu diaľnic, potrebuje mať zabezpečené ich finančné krytie. Uvoľnenie dlhovej brzdy tak vníma ako jednu z možností financovania výstavby diaľnic.
Poslanec opozičnej strany SaS Miroslav Ivan a Érsekov oponent v diskusii však varoval pred uvoľnením dlhovej brzdy. Považuje ju za jediný nástroj, ako udržať vládnu koalíciu "na finančnej uzde". Upozorňuje, že ak sa raz otvorí pre výstavbu dopravných projektov, môžu prísť ďalší ministri, ktorí budú tiež žiadať peniaze na financovanie ďalších projektov.
Z rozpočtu by však podľa neho malo smerovať viac peňazí do ciest. Kritizoval napríklad nedostatočné financovanie ciest prvej triedy. Tých je na Slovensku podľa poslanca približne 3300 kilometrov a z toho je vyše 40 % v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave.
"Neustále máme rozpočtovaných len 48 miliónov eur na opravu, správu a údržbu tejto cestnej siete. To je jednoducho neakceptovateľné a musí sa to zmeniť," zdôraznil Ivan. V opačnom prípade sa začnú tieto cesty podľa neho devastovať, bude na nich dochádzať k viacerým nehodám.
Navrhuje preto aspoň zdvojnásobiť financie pre tieto cesty na približne 80 miliónov eur ročne. Pretože práve kvalitná sieť ciest prvej triedy by mohla podľa poslanca nahrádzať v niektorých úsekoch diaľnice a rýchlostné cesty, kým sa dobudujú.
Minister Érsek reagoval, že rokuje s ministerstvom financií o navýšení peňazí na bežné opravy ciest prvej triedy. "Toto je v rokovaní," uviedol šéf rezortu dopravy. Pripomenul, že na tieto cesty smerujú aj peniaze z eurofondov, určené sú na zvýšenie ich bezpečnosti a na opravy mostov. Ministerstvo dopravy pridalo podľa jeho slov päť miliónov eur na prípravu projektov financovaných z európskych zdrojov.
Dodal tiež, že ministerstvo dopravy pracuje na zlúčení Slovenskej správy ciest (SSC) a Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), čo by malo priniesť viac peňazí pre cesty prvej triedy. V súčasnosti totiž cesty prvej triedy spadajú pod SSC a diaľnice a rýchlostné cesty patria pod NDS. Na cestách prvej triedy sa však ročne vyberie približne 60 až 70 miliónov eur z mýta, smerujú ale do diaľničnej spoločnosti.
Zlúčením týchto dvoch spoločností by sa podľa Érseka mohli peniaze z mýta nasmerovať do ciest prvej triedy. Proces zlúčenia dvoch firiem ale nie je jednoduchý, podľa ministra si vyžiada zmenu zákona. "Riešim to, ale nejde to takým tempom, ako som si predstavoval. Ja by som bol rád, keby som do konca môjho volebného obdobia toto vedel dosiahnuť," avizoval Érsek.
"Nepredpokladám, že za budúcich desať – pätnásť rokov sme schopní pri pripravenosti všetkých úsekov diaľnic minúť viac ako 1,5 – 2 miliardy eur," vyčíslil Érsek. Nech podľa neho zvážia ekonómovia, či je to veľa pre dlhovú brzdu, alebo málo.
Práve pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest sa totiž diskutuje o možnosti uvoľnenia dlhovej brzdy, aby bolo ich budovanie finančne kryté. Ekonómovia však argumentujú tým, že dlhovú brzdu nie je potrebné uvoľniť, keďže aj bez toho má štát k dispozícii približne deväť miliárd eur.
Érsek však zdôraznil, že na to, aby mohol vyhlasovať súťaže na výstavbu diaľnic, potrebuje mať zabezpečené ich finančné krytie. Uvoľnenie dlhovej brzdy tak vníma ako jednu z možností financovania výstavby diaľnic.
Poslanec opozičnej strany SaS Miroslav Ivan a Érsekov oponent v diskusii však varoval pred uvoľnením dlhovej brzdy. Považuje ju za jediný nástroj, ako udržať vládnu koalíciu "na finančnej uzde". Upozorňuje, že ak sa raz otvorí pre výstavbu dopravných projektov, môžu prísť ďalší ministri, ktorí budú tiež žiadať peniaze na financovanie ďalších projektov.
Z rozpočtu by však podľa neho malo smerovať viac peňazí do ciest. Kritizoval napríklad nedostatočné financovanie ciest prvej triedy. Tých je na Slovensku podľa poslanca približne 3300 kilometrov a z toho je vyše 40 % v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave.
"Neustále máme rozpočtovaných len 48 miliónov eur na opravu, správu a údržbu tejto cestnej siete. To je jednoducho neakceptovateľné a musí sa to zmeniť," zdôraznil Ivan. V opačnom prípade sa začnú tieto cesty podľa neho devastovať, bude na nich dochádzať k viacerým nehodám.
Navrhuje preto aspoň zdvojnásobiť financie pre tieto cesty na približne 80 miliónov eur ročne. Pretože práve kvalitná sieť ciest prvej triedy by mohla podľa poslanca nahrádzať v niektorých úsekoch diaľnice a rýchlostné cesty, kým sa dobudujú.
Minister Érsek reagoval, že rokuje s ministerstvom financií o navýšení peňazí na bežné opravy ciest prvej triedy. "Toto je v rokovaní," uviedol šéf rezortu dopravy. Pripomenul, že na tieto cesty smerujú aj peniaze z eurofondov, určené sú na zvýšenie ich bezpečnosti a na opravy mostov. Ministerstvo dopravy pridalo podľa jeho slov päť miliónov eur na prípravu projektov financovaných z európskych zdrojov.
Dodal tiež, že ministerstvo dopravy pracuje na zlúčení Slovenskej správy ciest (SSC) a Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), čo by malo priniesť viac peňazí pre cesty prvej triedy. V súčasnosti totiž cesty prvej triedy spadajú pod SSC a diaľnice a rýchlostné cesty patria pod NDS. Na cestách prvej triedy sa však ročne vyberie približne 60 až 70 miliónov eur z mýta, smerujú ale do diaľničnej spoločnosti.
Zlúčením týchto dvoch spoločností by sa podľa Érseka mohli peniaze z mýta nasmerovať do ciest prvej triedy. Proces zlúčenia dvoch firiem ale nie je jednoduchý, podľa ministra si vyžiada zmenu zákona. "Riešim to, ale nejde to takým tempom, ako som si predstavoval. Ja by som bol rád, keby som do konca môjho volebného obdobia toto vedel dosiahnuť," avizoval Érsek.
