Najnižšia miera nezamestnanosti mladých je v Nemecku, Nórsku, Holandsku, vo Švajčiarsku a na Islande.
Autor TASR
Ženeva 9. októbra (TASR) - Nezamestnanosť mladých ľudí vo svete od roku 2012 postupne klesala, pričom sa stabilizovala na úrovni okolo 13 %. V Číne sa však uberala opačným smerom, čo je dôsledok zhoršovania vývoja ekonomiky. V tomto trende by pritom mala pokračovať aj naďalej. Uviedla to tento týždeň Medzinárodná organizácia práce (ILO). Informovali o tom agentúry Reuters a DPA.
Tento rok by nezamestnanosť mladých, teda vo veku od 15 do 24 rokov, mala vo svete vzrásť, no len mierne. ILO predpokladá, že nezamestnanosť, ktorá sa v ostatných troch rokoch držala na úrovni okolo 13 %, sa v roku 2015 posunie na 13,1 %. Čo sa týka počtu nezamestnaných, očakáva sa 73,4 milióna oproti 73,3 milióna v roku 2014, no v roku 2009 bolo bez práce približne až 76,6 milióna mladých ľudí.
V prípade Číny by nezamestnanosť mladých mala vzrásť na 10,8 % z 10,6 % v minulom roku a 9,3 % v roku 2010. V roku 2016 očakáva ILO rast na 11,1 %. Pod tento vývoj sa podľa organizácie podpísal prudký rast počtu absolventov univerzít v Číne. Tí majú v súčasnej situácii spomaľujúceho sa tempa rastu väčšie problémy nájsť si prácu vo svojom odbore.
Celkovo má však ázijský kontinent v porovnaní s inými regiónmi sveta veľmi nízku nezamestnanosť. V minulom roku dosiahla v južnej Ázii v priemere 9,9 % a vo východnej Ázii 10,6 %.
Omnoho horšia situácia je na severe Afriky, kde nezamestnanosť mladých predstavovala minulý rok 30,5 %, čo je najvyššia regionálna nezamestnanosť v tejto vekovej kategórii na svete. Nasleduje Blízky východ, kde to bolo 28,2 %, dodala ILO.
Zatiaľ čo situácia v Európe sa celkovo zlepšila, "v mnohých európskych štátoch ešte k zotaveniu nedošlo, najmä na juhu", dodala organizácia. Poukázala na krajiny ako Španielsko a Grécko, kde je bez práce viac než 50 % mladých. Vyše 40 % ľudí tejto vekovej kategórie je bez práce v Chorvátsku a Taliansku a v Portugalsku ich je približne tretina.
Najnižšia miera nezamestnanosti mladých je v Nemecku, Nórsku, Holandsku, vo Švajčiarsku a na Islande. V týchto krajinách sa drží pod 10 %.
Podľa organizácie predstavuje nezamestnanosť mladých väčší problém, než je len vplyv na ekonomický rast. Ovplyvňuje aj budúci zdravotný stav obyvateľstva, rozsah občianskych nepokojov a celkovú úroveň šťastia v spoločnosti.
Tento rok by nezamestnanosť mladých, teda vo veku od 15 do 24 rokov, mala vo svete vzrásť, no len mierne. ILO predpokladá, že nezamestnanosť, ktorá sa v ostatných troch rokoch držala na úrovni okolo 13 %, sa v roku 2015 posunie na 13,1 %. Čo sa týka počtu nezamestnaných, očakáva sa 73,4 milióna oproti 73,3 milióna v roku 2014, no v roku 2009 bolo bez práce približne až 76,6 milióna mladých ľudí.
V prípade Číny by nezamestnanosť mladých mala vzrásť na 10,8 % z 10,6 % v minulom roku a 9,3 % v roku 2010. V roku 2016 očakáva ILO rast na 11,1 %. Pod tento vývoj sa podľa organizácie podpísal prudký rast počtu absolventov univerzít v Číne. Tí majú v súčasnej situácii spomaľujúceho sa tempa rastu väčšie problémy nájsť si prácu vo svojom odbore.
Celkovo má však ázijský kontinent v porovnaní s inými regiónmi sveta veľmi nízku nezamestnanosť. V minulom roku dosiahla v južnej Ázii v priemere 9,9 % a vo východnej Ázii 10,6 %.
Omnoho horšia situácia je na severe Afriky, kde nezamestnanosť mladých predstavovala minulý rok 30,5 %, čo je najvyššia regionálna nezamestnanosť v tejto vekovej kategórii na svete. Nasleduje Blízky východ, kde to bolo 28,2 %, dodala ILO.
Zatiaľ čo situácia v Európe sa celkovo zlepšila, "v mnohých európskych štátoch ešte k zotaveniu nedošlo, najmä na juhu", dodala organizácia. Poukázala na krajiny ako Španielsko a Grécko, kde je bez práce viac než 50 % mladých. Vyše 40 % ľudí tejto vekovej kategórie je bez práce v Chorvátsku a Taliansku a v Portugalsku ich je približne tretina.
Najnižšia miera nezamestnanosti mladých je v Nemecku, Nórsku, Holandsku, vo Švajčiarsku a na Islande. V týchto krajinách sa drží pod 10 %.
Podľa organizácie predstavuje nezamestnanosť mladých väčší problém, než je len vplyv na ekonomický rast. Ovplyvňuje aj budúci zdravotný stav obyvateľstva, rozsah občianskych nepokojov a celkovú úroveň šťastia v spoločnosti.