V aktuálnom komentári to konštatujú analytici Národnej banky Slovenska (NBS), ktorí skúmali vzťah medzi zamestnanosťou a reálnou ekonomickou aktivitou na Slovensku.
Autor TASR
Bratislava 22. júla (TASR) – Napriek tomu, že tempo rastu hrubého domáceho produktu (HDP) na Slovensku je výrazne nižšie ako v predkrízovom období, je dostatočné na to, aby rástla zamestnanosť. V aktuálnom komentári to konštatujú analytici Národnej banky Slovenska (NBS), ktorí skúmali vzťah medzi zamestnanosťou a reálnou ekonomickou aktivitou na Slovensku.
"Zistili sme, že vzťah sa v priebehu času do značnej miery mení. Elasticita zamestnanosti s ohľadom na reálnu ekonomickú aktivitu sa počas krízy v rokoch 2008 a 2009 zvýšila a odhady bodu obratu, teda dynamiky rastu ekonomiky, pri ktorej sa začínajú tvoriť pracovné miesta, poklesli z hodnoty blízkej 3 % na hodnoty medzi 1,3 % a 1,8 %," priblížili analytici.
Podľa nich zistené zmeny je možné vysvetliť predovšetkým dlhodobým posunom ťažiska ekonomiky smerom od priemyselných odvetví k pracovne náročnejšiemu sektoru služieb. Ako uviedli v analýze, tento štrukturálny posun robí zamestnanosť citlivejšiu na rast HDP, najmä ak je hospodársky rast tvorený domácim dopytom, oproti situácii, kedy je rast ťahaný zahraničným dopytom.
Ako ďalej vyplýva z analýzy, zamestnávatelia počas krízy výrazne znížili počty zamestnancov. "To mohlo viesť k situácii, že zamestnávatelia sú ochotní znovu najať niektorých zamestnancov, čo i len pri miernom ekonomickom oživení, s cieľom obnoviť prevádzku v bežnom rozsahu, nakoľko rozsah počtu odpracovaných hodín je obmedzený," dodali analytici NBS.
"Zistili sme, že vzťah sa v priebehu času do značnej miery mení. Elasticita zamestnanosti s ohľadom na reálnu ekonomickú aktivitu sa počas krízy v rokoch 2008 a 2009 zvýšila a odhady bodu obratu, teda dynamiky rastu ekonomiky, pri ktorej sa začínajú tvoriť pracovné miesta, poklesli z hodnoty blízkej 3 % na hodnoty medzi 1,3 % a 1,8 %," priblížili analytici.
Podľa nich zistené zmeny je možné vysvetliť predovšetkým dlhodobým posunom ťažiska ekonomiky smerom od priemyselných odvetví k pracovne náročnejšiemu sektoru služieb. Ako uviedli v analýze, tento štrukturálny posun robí zamestnanosť citlivejšiu na rast HDP, najmä ak je hospodársky rast tvorený domácim dopytom, oproti situácii, kedy je rast ťahaný zahraničným dopytom.
Ako ďalej vyplýva z analýzy, zamestnávatelia počas krízy výrazne znížili počty zamestnancov. "To mohlo viesť k situácii, že zamestnávatelia sú ochotní znovu najať niektorých zamestnancov, čo i len pri miernom ekonomickom oživení, s cieľom obnoviť prevádzku v bežnom rozsahu, nakoľko rozsah počtu odpracovaných hodín je obmedzený," dodali analytici NBS.