Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 23. november 2024Meniny má Klement
< sekcia Ekonomika

Nový program stability počíta tento rok s deficitom 2,55 % HDP

Na snímke zľava podpredsedovia vlády, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák, minister financií SR Peter Kažimír, premiér SR Robert Fico a minister vnútra SR Robert Kaliňák počas 159. rokovania vlády SR 29. apríla 2015 v Bratislave. Foto: TASR - Martin Baumann

Konštatuje to ministerstvo financií v Programe stability SR na roky 2015 až 2018, ktorý dnes schválila vláda.

Bratislava 29. apríla (TASR) - Verejné financie by mali v tomto roku hospodáriť s deficitom na úrovni 2,55 % hrubého domáceho produktu (HDP). Konštatuje to ministerstvo financií v Programe stability SR na roky 2015 až 2018, ktorý dnes schválila vláda. Program Slovensko každoročne povinne predkladá na posúdenie Európskej komisii (EK).

Očakávaný výsledok hospodárenia verejnej správy je podľa ministerstva blízko rozpočtovaného cieľa na tento rok, ktorý zostáva zachovaný. "Pozitívne rozpočtové vplyvy sa očakávajú najmä z vyšších daňovo-odvodových príjmov. Hlavným negatívnym rizikom ostávajú aj v roku 2015 korekcie EÚ fondov," konštatuje v materiáli.

Znižovanie deficitu by malo pokračovať aj v ďalších rokoch. Návrh východísk rozpočtu na roky 2016 až 2018 počíta so schodkom na úrovni 1,93 % HDP v roku 2016; 0,88 % HDP v roku 2017 a 0,53 % HDP v roku 2018. Stanovené ciele sú podľa rezortu financií v súlade s európskymi fiškálnymi pravidlami. Slovensko by tak malo dosiahnuť strednodobý cieľ stanovený európskymi pravidlami, štrukturálny deficit na úrovni 0,5 % HDP, v roku 2017.

Fotogaléria z rokovania vlády SR



Splnenie týchto cieľov si vyžiada dodatočné opatrenia, avizuje ministerstvo financií. "Za predpokladu nezmenených hospodárskych politík by celková veľkosť opatrení potrebných na naplnenie rozpočtových cieľov bola na úrovni 0,6 % HDP v roku 2017 a 0,9 % v roku 2018," vyčíslil rezort.

V roku 2016, naopak, existuje podľa programu fiškálny priestor vo výške 0,4 % HDP. "Priestor je využitý hlavne na vyššie investície obcí, ktoré už nie sú obmedzené dlhovou brzdou, a na mierny nárast v medzispotrebe," priblížilo ministerstvo.

Klesať by mal v ďalších rokoch aj verejný dlh. Ten sa prvýkrát od hospodárskej krízy znížil už vlani, a to o 1 percentuálny bod (p.b.) na 53,6 % HDP. "Za predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov bude dlh ako podiel na HDP v celom prognózovanom období klesať až k hranici 50 % HDP v roku 2018," dodáva rezort financií.