FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Okrem zastropovania veku odchodu do dôchodku bude Ústavou SR garantované aj ustanovenie o minimálnej mzde.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 28. marca (TASR) – Dôchodkový vek na Slovensku sa ústavne zastropuje na 64 rokov. Ženy majú ísť do dôchodku skôr za výchovu dieťaťa. Parlament schválil vo štvrtok 91 hlasmi návrh ústavného zákona z dielne koaličného Smeru-SD. Ústavný zákon má nadobudnúť účinnosť od 1. júla tohto roka.
Za prijatie hlasovali všetci poslanci Smeru-SD, SNS, celý klub ĽSNS, traja poslanci Mosta-Híd, a to Elemér Jakab, Peter Vörös, Ladislav Balódi, hnutie Sme rodina a päť nezaradených poslancov Alena Bašistová, Peter Marček, Juraj Kolesár, Martina Šimkovičová a Rastislav Holúbek. Definitívne hlasovanie o zmene Ústavy SR bolo v parlamente niekoľkokrát odložené. Na prijatie zmien totiž bola potrebná trojpätinová väčšina 90 hlasov poslancov a tie Smer-SD nemal od začiatku isté. Návrh kritizovali viacerí odborníci, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, názory neboli jednotné ani v koalícii.
Do Ústavy SR sa dostane formulácia, že "vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov". Ženy však budú môcť ísť do dôchodku skôr, a to za výchovu dieťaťa. Tento návrh predložila v pléne parlamentu poslankyňa Jana Vaľová (Smer-SD). Ženám, ktoré vychovali jedno dieťa, bude znížený vek odchodu do dôchodku o šesť mesiacov. Matky, ktoré vychovali dve deti, budú odchádzať do dôchodku o jeden rok skôr a ženy s troma a viac deťmi by mali byť zvýhodnené o rok a pol. "Týmto sa vyjadruje ústavná podpora plnohodnotnej výchove detí ako fundamentálnemu predpokladu pozitívneho demografického vývoja," uvádza sa v schválenom pozmeňujúcom návrhu. Podrobnosti o uvedených právach, vrátane definície výchovy dieťaťa, aby boli splnené podmienky pre zníženie hornej hranice dôchodkového veku, ustanoví zákon o sociálnom poistení.
Okrem zastropovania veku odchodu do dôchodku bude Ústavou SR garantované aj ustanovenie o minimálnej mzde. "Každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda," definuje návrh s tým, že podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ustanoví tiež zákon.
Ústavne tiež budú zakotvené základné piliere dôchodkového zabezpečenia. "Primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia. Štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok," uvádza sa v schválenom návrhu ústavného zákona.
Chronológia udalostí, ktoré predchádzali schváleniu dôchodkového stropu
14. októbra 2017 - Stovky ľudí protestovali v uliciach Bratislavy proti zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku na pochode, ktorý zorganizoval Odborový zväz (OZ) KOVO. OZ KOVO vyzvalo ministerstvo práce, aby začalo pripravovať legislatívu, ktorá by priniesla tzv. zastropovanie dôchodkového veku a preddôchodok.
6. februára 2018 - Parlament by sa mal zaoberať návrhom, aby ľudia mohli odísť skôr do dôchodku. Odborový zväz KOVO odovzdal predsedovi NR SR Andrejovi Dankovi (SNS) petičné hárky so 126.015 podpismi. V petícii zväz žiadal vytvorenie podmienok na skorší odchod do dôchodku napríklad pre ľudí vykonávajúcich rizikové práce. Na to, aby sa parlament mohol zaoberať podnetom občanov, je potrebné vyzbierať 100.000 podpisov. NR SR vzala petíciu na vedomie 13. marca 2018.
4. mája 2018 – Predseda Smeru-SD Robert Fico oznámil, že na júnovú schôdzu parlamentu jeho strana predloží návrh na zastropovanie veku odchodu do dôchodku, pričom by to malo byť zakotvené v Ústave SR. Fico avizoval, že táto hranica by nemala byť vyššia ako 65 rokov. Poslanci sú však pripravení o výške veku diskutovať. Strana totiž bude potrebovať na schválenie tohto návrhu ústavnú väčšinu v parlamente, teda aj hlasy opozičných poslancov.
4. mája 2018 - Zavedenie dôchodkového stropu na Slovensku zhorší dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Toto opatrenie by sa navyše prejavilo až po roku 2038. Dotýkalo by sa tak ľudí narodených v roku 1974 a neskôr. Konštatovala to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), podľa ktorej táto problematika nie je "témou dnešných dní, dokonca ani desaťročia".
17. mája 2018 - Koaličná Slovenská národná strana (SNS) avizovala, že nepodporí návrh ústavného zákona o maximálnej hranici dôchodkového veku tak, ako ho predložil Smer-SD. Strop vo výške 65 rokov označila za málo ambiciózny. "SNS od začiatku navrhuje v súlade s požiadavkami Konfederácie odborových zväzov SR a ich petičnej akcie, aby odchod do dôchodku u mužov bol 64 rokov a u žien 63 rokov," uviedla SNS.
25. mája 2018 - Ekonómovia varovali, že zavedenie dôchodkového stropu ohrozí výšku budúcich dôchodkov. Klub ekonomických analytikov (KEA) vyjadril nesúhlas so zásahmi do dôchodkového systému, ktoré zhoršia jeho udržateľnosť. Budúcim dôchodcom podľa KEA nepomôže ústavný zákon o strope dôchodkového veku, ale praktické opatrenia, ktoré pripravia krajinu na starnutie a zmiernia úbytok populácie v aktívnom veku.
18. júna 2018 – Na Slovensku podľa ministra práce Jána Richtera (Smer-SD) nastal čas, keď je potrebné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku zastaviť. Uviedol to na konferencii k návrhu ústavného zákona na zastropovanie dôchodkového veku. Do parlamentu ho predložili poslanci koaličnej strany Smer-SD.
17. septembra 2018 - Návrh na ústavné zastropovanie veku odchodu do dôchodku by sa mohol v parlamente dostať do druhého čítania. Podľa predsedu Smeru-SD Roberta Fica to naznačili rokovania s politickými stranami. Na posunutie zákona do druhého čítania bola potrebná obyčajná väčšina, ktorá podľa Fica mala byť dosiahnuteľná.
23. októbra 2018 - Parlament mal definitívne rozhodnúť o ústavnom zastropovaní dôchodkového veku na 64 rokov až na novembrovej schôdzi. V pléne predložil procedurálny návrh v mene koalície poslanec Ján Podmanický (Smer-SD) s odôvodnením, že strany chcú nájsť pri tomto návrhu konsenzus. Smer-SD na schválenie zákona potreboval ústavnú väčšinu, teda aj hlasy opozície.
21. novembra 2018 - Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) potvrdil, že s návrhom Smeru-SD na zastropovanie dôchodkového veku na 64 rokov návrh štátneho rozpočtu nepočíta. Rezort financií taktiež nemal presne prepočítaný finančný vplyv tohto ústavného návrhu. "My nemáme ešte úplne jasné prepočty, nepoznáme konečnú podobu, lebo o nej sa ešte stále diskutuje," priblížil Kažimír.
23. novembra 2018 – Odborový zväz KOVO vyzbieral počas komunálnych volieb ďalších 45.000 podpisov pod petíciu za vyhlásenie referenda o stanovení hornej hranice veku odchodu do dôchodku na 64 rokov. Celkovo mali odborári vyzbieraných 227.000 podpisov, do konca roka sa usilovali získať 350.000 potrebných na vyhlásenie referenda.
6. decembra 2018 – Hlasovanie o zastropovaní dôchodkového veku na 64 rokov sa posunulo na novoročnú schôdzu Národnej rady (NR) SR so začiatkom 29. januára 2019. V procedurálnom návrhu to navrhol poslanec Smeru-SD Ján Podmanický v mene troch koaličných poslaneckých klubov Smer-SD, SNS a Most-Híd.
29. januára 2019 - Definitívne hlasovanie o ústavnom zastropovaní dôchodkového veku sa opäť presunulo na ďalšiu schôdzu parlamentu. Návrh poslanca Erika Tomáša (Smer-SD) na odloženie hlasovania schválil parlament. Hlasovanie už bolo niekoľkokrát odložené.
6. februára 2019 - Zamestnávatelia vyslovili nesúhlas so zavedením dôchodkového stropu na Slovensku. Toto opatrenie označili za populistické a podľa nich ohrozí stabilitu verejných financií a budúcim dôchodcom zabezpečí výrazne nižšie dôchodky. Uviedla to v stanovisku Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), ktorá vyzvala vládne strany, aby od tohto návrhu upustili.
14. februára 2019 – Zavedenie tzv. dôchodkového stropu nerieši ani jeden z aktuálnych problémov dôchodkového systému. V dlhšej časovej perspektíve prispeje k zníženiu dôchodkov a zvýšeniu nákladov pre tých, ktorí sú hlavnými prispievateľmi. Konštatovala to Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) vo vyhlásení, ktoré poslala premiérovi Petrovi Pellegrinimu (Smer-SD).
Ústava Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Z. z.) je hierarchicky najvyššie postavený právny predpis platný v Slovenskej republike (SR).
Poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) schválili 1. septembra 1992 požadovanou trojpätinovou väčšinou Ústavu SR. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali. Ústavu SR 3. septembra 1992 slávnostne podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade.
Ústava SR nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia 1. októbra 1992. Jej výklad a kontrolu nad jej dodržiavaním má v kompetencii Ústavný súd SR. Základný zákon štátu prešiel viacerými novelizáciami.
TASR v tejto súvislosti prináša výberovú chronológiu schválených zmien v Ústave SR od jej prijatia v septembri 1992.
Prečítajte si: R. Fico: Dôchodkový strop je obrovský sociálny počin
Za prijatie hlasovali všetci poslanci Smeru-SD, SNS, celý klub ĽSNS, traja poslanci Mosta-Híd, a to Elemér Jakab, Peter Vörös, Ladislav Balódi, hnutie Sme rodina a päť nezaradených poslancov Alena Bašistová, Peter Marček, Juraj Kolesár, Martina Šimkovičová a Rastislav Holúbek. Definitívne hlasovanie o zmene Ústavy SR bolo v parlamente niekoľkokrát odložené. Na prijatie zmien totiž bola potrebná trojpätinová väčšina 90 hlasov poslancov a tie Smer-SD nemal od začiatku isté. Návrh kritizovali viacerí odborníci, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, názory neboli jednotné ani v koalícii.
Do Ústavy SR sa dostane formulácia, že "vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov". Ženy však budú môcť ísť do dôchodku skôr, a to za výchovu dieťaťa. Tento návrh predložila v pléne parlamentu poslankyňa Jana Vaľová (Smer-SD). Ženám, ktoré vychovali jedno dieťa, bude znížený vek odchodu do dôchodku o šesť mesiacov. Matky, ktoré vychovali dve deti, budú odchádzať do dôchodku o jeden rok skôr a ženy s troma a viac deťmi by mali byť zvýhodnené o rok a pol. "Týmto sa vyjadruje ústavná podpora plnohodnotnej výchove detí ako fundamentálnemu predpokladu pozitívneho demografického vývoja," uvádza sa v schválenom pozmeňujúcom návrhu. Podrobnosti o uvedených právach, vrátane definície výchovy dieťaťa, aby boli splnené podmienky pre zníženie hornej hranice dôchodkového veku, ustanoví zákon o sociálnom poistení.
Okrem zastropovania veku odchodu do dôchodku bude Ústavou SR garantované aj ustanovenie o minimálnej mzde. "Každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda," definuje návrh s tým, že podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ustanoví tiež zákon.
Ústavne tiež budú zakotvené základné piliere dôchodkového zabezpečenia. "Primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia. Štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok," uvádza sa v schválenom návrhu ústavného zákona.
Chronológia udalostí, ktoré predchádzali schváleniu dôchodkového stropu
14. októbra 2017 - Stovky ľudí protestovali v uliciach Bratislavy proti zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku na pochode, ktorý zorganizoval Odborový zväz (OZ) KOVO. OZ KOVO vyzvalo ministerstvo práce, aby začalo pripravovať legislatívu, ktorá by priniesla tzv. zastropovanie dôchodkového veku a preddôchodok.
6. februára 2018 - Parlament by sa mal zaoberať návrhom, aby ľudia mohli odísť skôr do dôchodku. Odborový zväz KOVO odovzdal predsedovi NR SR Andrejovi Dankovi (SNS) petičné hárky so 126.015 podpismi. V petícii zväz žiadal vytvorenie podmienok na skorší odchod do dôchodku napríklad pre ľudí vykonávajúcich rizikové práce. Na to, aby sa parlament mohol zaoberať podnetom občanov, je potrebné vyzbierať 100.000 podpisov. NR SR vzala petíciu na vedomie 13. marca 2018.
4. mája 2018 – Predseda Smeru-SD Robert Fico oznámil, že na júnovú schôdzu parlamentu jeho strana predloží návrh na zastropovanie veku odchodu do dôchodku, pričom by to malo byť zakotvené v Ústave SR. Fico avizoval, že táto hranica by nemala byť vyššia ako 65 rokov. Poslanci sú však pripravení o výške veku diskutovať. Strana totiž bude potrebovať na schválenie tohto návrhu ústavnú väčšinu v parlamente, teda aj hlasy opozičných poslancov.
4. mája 2018 - Zavedenie dôchodkového stropu na Slovensku zhorší dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Toto opatrenie by sa navyše prejavilo až po roku 2038. Dotýkalo by sa tak ľudí narodených v roku 1974 a neskôr. Konštatovala to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), podľa ktorej táto problematika nie je "témou dnešných dní, dokonca ani desaťročia".
17. mája 2018 - Koaličná Slovenská národná strana (SNS) avizovala, že nepodporí návrh ústavného zákona o maximálnej hranici dôchodkového veku tak, ako ho predložil Smer-SD. Strop vo výške 65 rokov označila za málo ambiciózny. "SNS od začiatku navrhuje v súlade s požiadavkami Konfederácie odborových zväzov SR a ich petičnej akcie, aby odchod do dôchodku u mužov bol 64 rokov a u žien 63 rokov," uviedla SNS.
25. mája 2018 - Ekonómovia varovali, že zavedenie dôchodkového stropu ohrozí výšku budúcich dôchodkov. Klub ekonomických analytikov (KEA) vyjadril nesúhlas so zásahmi do dôchodkového systému, ktoré zhoršia jeho udržateľnosť. Budúcim dôchodcom podľa KEA nepomôže ústavný zákon o strope dôchodkového veku, ale praktické opatrenia, ktoré pripravia krajinu na starnutie a zmiernia úbytok populácie v aktívnom veku.
18. júna 2018 – Na Slovensku podľa ministra práce Jána Richtera (Smer-SD) nastal čas, keď je potrebné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku zastaviť. Uviedol to na konferencii k návrhu ústavného zákona na zastropovanie dôchodkového veku. Do parlamentu ho predložili poslanci koaličnej strany Smer-SD.
17. septembra 2018 - Návrh na ústavné zastropovanie veku odchodu do dôchodku by sa mohol v parlamente dostať do druhého čítania. Podľa predsedu Smeru-SD Roberta Fica to naznačili rokovania s politickými stranami. Na posunutie zákona do druhého čítania bola potrebná obyčajná väčšina, ktorá podľa Fica mala byť dosiahnuteľná.
23. októbra 2018 - Parlament mal definitívne rozhodnúť o ústavnom zastropovaní dôchodkového veku na 64 rokov až na novembrovej schôdzi. V pléne predložil procedurálny návrh v mene koalície poslanec Ján Podmanický (Smer-SD) s odôvodnením, že strany chcú nájsť pri tomto návrhu konsenzus. Smer-SD na schválenie zákona potreboval ústavnú väčšinu, teda aj hlasy opozície.
21. novembra 2018 - Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) potvrdil, že s návrhom Smeru-SD na zastropovanie dôchodkového veku na 64 rokov návrh štátneho rozpočtu nepočíta. Rezort financií taktiež nemal presne prepočítaný finančný vplyv tohto ústavného návrhu. "My nemáme ešte úplne jasné prepočty, nepoznáme konečnú podobu, lebo o nej sa ešte stále diskutuje," priblížil Kažimír.
23. novembra 2018 – Odborový zväz KOVO vyzbieral počas komunálnych volieb ďalších 45.000 podpisov pod petíciu za vyhlásenie referenda o stanovení hornej hranice veku odchodu do dôchodku na 64 rokov. Celkovo mali odborári vyzbieraných 227.000 podpisov, do konca roka sa usilovali získať 350.000 potrebných na vyhlásenie referenda.
6. decembra 2018 – Hlasovanie o zastropovaní dôchodkového veku na 64 rokov sa posunulo na novoročnú schôdzu Národnej rady (NR) SR so začiatkom 29. januára 2019. V procedurálnom návrhu to navrhol poslanec Smeru-SD Ján Podmanický v mene troch koaličných poslaneckých klubov Smer-SD, SNS a Most-Híd.
29. januára 2019 - Definitívne hlasovanie o ústavnom zastropovaní dôchodkového veku sa opäť presunulo na ďalšiu schôdzu parlamentu. Návrh poslanca Erika Tomáša (Smer-SD) na odloženie hlasovania schválil parlament. Hlasovanie už bolo niekoľkokrát odložené.
6. februára 2019 - Zamestnávatelia vyslovili nesúhlas so zavedením dôchodkového stropu na Slovensku. Toto opatrenie označili za populistické a podľa nich ohrozí stabilitu verejných financií a budúcim dôchodcom zabezpečí výrazne nižšie dôchodky. Uviedla to v stanovisku Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), ktorá vyzvala vládne strany, aby od tohto návrhu upustili.
14. februára 2019 – Zavedenie tzv. dôchodkového stropu nerieši ani jeden z aktuálnych problémov dôchodkového systému. V dlhšej časovej perspektíve prispeje k zníženiu dôchodkov a zvýšeniu nákladov pre tých, ktorí sú hlavnými prispievateľmi. Konštatovala to Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) vo vyhlásení, ktoré poslala premiérovi Petrovi Pellegrinimu (Smer-SD).
Prehľad zmien v Ústave SR od jej prijatia v septembri 1992
Ústava Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Z. z.) je hierarchicky najvyššie postavený právny predpis platný v Slovenskej republike (SR).
Poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) schválili 1. septembra 1992 požadovanou trojpätinovou väčšinou Ústavu SR. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali. Ústavu SR 3. septembra 1992 slávnostne podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade.
Ústava SR nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia 1. októbra 1992. Jej výklad a kontrolu nad jej dodržiavaním má v kompetencii Ústavný súd SR. Základný zákon štátu prešiel viacerými novelizáciami.
TASR v tejto súvislosti prináša výberovú chronológiu schválených zmien v Ústave SR od jej prijatia v septembri 1992.
14. júla 1998 - Národná rada (NR) SR schválila návrh ústavného zákona č. 244/1998 Z. z. o presune právomocí prezidenta SR na predsedu NR SR. Išlo napríklad o kompetenciu prijať demisiu vládneho kabinetu, keďže sa na jeseň roku 1998 končilo volebné obdobie a Slovenská republika nemala riadne zvoleného prezidenta. Novela nadobudla platnosť 5. augusta 1998.
14. januára 1999 - Parlament schválil ústavný zákon č. 9/1999 Z. z., ktorý nadobudol platnosť 27. januára 1999. Zákonom sa v slovenskom právnom systéme zaviedla priama voľba prezidenta občanmi na obdobie piatich rokov. Okrem zmeny spôsobu voľby hlavy štátu sa v návrhu upravili postavenie a kompetencie prezidenta SR.
23. februára 2001 - Zákonodarcovia trojpätinovou väčšinou hlasov schválili ústavný zákon č. 90/2001 Z. z., v ktorom sa zmenil vzťah medzinárodného i vnútroštátneho práva a vytvoril sa tak priestor na vstup SR do Európskej únie (EÚ) a NATO. Novela rozšírila aj právomoci Najvyššieho kontrolného úradu SR, Ústavného súdu SR, upravila postavenie Národnej banky Slovenska a vydávanie občanov na trestné stíhanie pred medzinárodný súdny tribunál. Novela ďalej umožnila vytvoriť druhý stupeň územnej samosprávy, predĺžila lehotu zadržania podozrivej osoby z 24 na 48 hodín a umožnila zriadiť inštitút verejného ochrancu práv občanov - ombudsmana. Novela nadobudla platnosť 17. marca 2001, okrem článkov 125a, čl. 127, čl. 127a, čl. 134 ods. 1 a 3 a čl. 151a, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2002.
4. marca 2004 - Podporu poslancov NR SR získal návrh novely Ústavy SR poslanca Jána Drgonca (ANO). Z ústavy sa na základe zákona č. 140/2004 Z. z. vypustila tretia veta v 2. odseku článku 78, ktorá umožňovala viesť proti poslancovi občianskoprávny spor za výroky prednesené v parlamente. Zákon nadobudol platnosť 18. marca 2004.
14. mája 2004 - Parlament schválil novelu Ústavy SR, ktorá zabezpečuje nezlučiteľnosť funkcie člena europarlamentu s funkciou poslanca Národnej rady SR. Novela zároveň zakotvila právomoc Ústavného súdu SR rozhodovať o zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu (EP). Ústavný zákon č. 323/2004 Z. z. nadobudol platnosť 26. mája 2004 okrem článku I prvého bodu, ktorý nadobudol účinnosť 20. júla 2004.
27. septembra 2005 - Poslanci NR SR prijali novelu Ústavy SR, podľa ktorej môže Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) kontrolovať vyššie územné celky (VÚC) a obce. NKÚ môže skúmať, či peniaze obcí a vyšších územných celkov boli použité podľa zákona, účelne a efektívne. Ústavný zákon č. 463/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2006.
3. februára 2006 – Poslanci NR SR zahlasovali za ústavný zákon č. 92/2006 Z. z., podľa ktorého môže verejný ochranca práv predložiť od jeho platnosti 1. apríla 2006 Ústavnému súdu (ÚS) SR návrh na začatie konania, ak zistí, že uplatnenie právnych predpisov môže ohroziť ľudské práva a základné slobody.
16. marca 2006 - Národná rada SR schválila novelu ústavy a novelu zákona o priestupkoch, podľa ktorých sa na poslancov už nevzťahuje imunita, ak sa dopustia priestupku pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných návykových látok. Novela ústavy č. 210/2006 Z. z. nadobudla účinnosť 1. mája 2006.
4. marca 2010 - Vládnuce strany Smer-SD a SNS a opozičné kluby SDKÚ-DS, SMK a KDH sa v zákonodarnom zbore spojili a schválili zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku, ako aj s ním súvisiacu novelu Ústavy SR. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2011. Odvtedy začalo hroziť osobám alebo firmám prepadnutie nelegálne nadobudnutého majetku v prospech štátu.
21. októbra 2011 - Poslanci schválili novelu Ústavy SR č. 356/2011 Z. z., na základe ktorej poveril prezident SR Ivan Gašparovič vládu Ivety Radičovej (SDKÚ-DS), ktorá stratila dôveru parlamentu, vykonávaním svojich kompetencií až do vymenovania nového kabinetu - do marcových predčasných volieb v roku 2012. Dovtedajšie znenie Ústavy SR neumožňovalo poveriť vládny kabinet dovládnutím do predčasných volieb. Novela nadobudla účinnosť 25. októbra 2011.
26. júla 2012 - Poslanci NR SR chválili novelu Ústavy SR č. 232/2012 Z. z., na základe ktorej sa zrušila trestnoprávna imunita poslancov. Novela nadobudla účinnosť 1. septembra 2012, v deň 20. výročia prijatia Ústavy SR.
4. júna 2014 - Poslanci Národnej rady SR schválili novelu Ústavy SR č. 161/2014 Z. z. z dielne Smeru-SD a KDH. Podľa novely sa všetci súčasní sudcovia aj kandidáti na tieto posty musia podrobiť prevereniu spôsobilosti a predseda Najvyššieho súdu SR už nemôže šéfovať zároveň aj Súdnej rade. Sudcovia prišli aj o trestnoprávnu imunitu. Do ústavy sa zároveň od septembra 2014 dostali vety: "Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a pomáha jeho dobru." Novela nadobudla účinnosť 1. septembra 2014.
21. októbra 2014 – Poslanci NR SR schválili novelu Ústavy SR, ktorou sa stanovil zákaz vývozu vody zo Slovenska. V pléne NR SR prešiel aj pozmeňujúci návrh Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS), ktorým sa do ústavy zahrnula aj lepšia ochrana nerastného bohatstva. Ústavný zákon č. 306/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. decembra 2014.
8. decembra 2015 - Poslanci NR SR schválili zmenu Ústavy SR, ktorá bola súčasťou tzv. protiteroristického balíčka vlády. Ustanovenie, že osobu možno zadržať maximálne na 48 hodín, sa pri trestných činoch terorizmu predĺžilo na 96 hodín. Ústavný zákon č. 427/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2016.
2. februára 2017 - NR SR schválila ústavný zákon č. 44/2017 Z. z. s účinnosťou od 27. februára 2017, podľa ktorého sa voľby do vyšších územných celkov (VÚC) a komunálne voľby v roku 2022 budú konať spoločne.
30. marca 2017 - Poslanci parlamentu schválili novelu Ústavy SR, ktorou NR SR získala kompetenciu rušiť amnestie či individuálne milosti prezidenta SR. Novela umožnila zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara, ktoré udelil ako zastupujúci prezident v roku 1998. Zmena ústavy zároveň priniesla pravidlo, že zrušenie amnestií či milosti musí do 60 dní posúdiť Ústavný súd SR. Ústavný zákon č. 71/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 4. apríla 2017.
16. mája 2017 - NR SR schválila ústavný zákon č. 137/2017 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 2017, ktorý má chrániť pôdu pred špekulatívnymi výkupmi. Priamo do 44. článku Ústavy SR sa zakotvila definícia, že pôda je "neobnoviteľný prírodný zdroj, ktorý požíva osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti".
14. januára 1999 - Parlament schválil ústavný zákon č. 9/1999 Z. z., ktorý nadobudol platnosť 27. januára 1999. Zákonom sa v slovenskom právnom systéme zaviedla priama voľba prezidenta občanmi na obdobie piatich rokov. Okrem zmeny spôsobu voľby hlavy štátu sa v návrhu upravili postavenie a kompetencie prezidenta SR.
23. februára 2001 - Zákonodarcovia trojpätinovou väčšinou hlasov schválili ústavný zákon č. 90/2001 Z. z., v ktorom sa zmenil vzťah medzinárodného i vnútroštátneho práva a vytvoril sa tak priestor na vstup SR do Európskej únie (EÚ) a NATO. Novela rozšírila aj právomoci Najvyššieho kontrolného úradu SR, Ústavného súdu SR, upravila postavenie Národnej banky Slovenska a vydávanie občanov na trestné stíhanie pred medzinárodný súdny tribunál. Novela ďalej umožnila vytvoriť druhý stupeň územnej samosprávy, predĺžila lehotu zadržania podozrivej osoby z 24 na 48 hodín a umožnila zriadiť inštitút verejného ochrancu práv občanov - ombudsmana. Novela nadobudla platnosť 17. marca 2001, okrem článkov 125a, čl. 127, čl. 127a, čl. 134 ods. 1 a 3 a čl. 151a, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2002.
4. marca 2004 - Podporu poslancov NR SR získal návrh novely Ústavy SR poslanca Jána Drgonca (ANO). Z ústavy sa na základe zákona č. 140/2004 Z. z. vypustila tretia veta v 2. odseku článku 78, ktorá umožňovala viesť proti poslancovi občianskoprávny spor za výroky prednesené v parlamente. Zákon nadobudol platnosť 18. marca 2004.
14. mája 2004 - Parlament schválil novelu Ústavy SR, ktorá zabezpečuje nezlučiteľnosť funkcie člena europarlamentu s funkciou poslanca Národnej rady SR. Novela zároveň zakotvila právomoc Ústavného súdu SR rozhodovať o zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu (EP). Ústavný zákon č. 323/2004 Z. z. nadobudol platnosť 26. mája 2004 okrem článku I prvého bodu, ktorý nadobudol účinnosť 20. júla 2004.
27. septembra 2005 - Poslanci NR SR prijali novelu Ústavy SR, podľa ktorej môže Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) kontrolovať vyššie územné celky (VÚC) a obce. NKÚ môže skúmať, či peniaze obcí a vyšších územných celkov boli použité podľa zákona, účelne a efektívne. Ústavný zákon č. 463/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2006.
3. februára 2006 – Poslanci NR SR zahlasovali za ústavný zákon č. 92/2006 Z. z., podľa ktorého môže verejný ochranca práv predložiť od jeho platnosti 1. apríla 2006 Ústavnému súdu (ÚS) SR návrh na začatie konania, ak zistí, že uplatnenie právnych predpisov môže ohroziť ľudské práva a základné slobody.
16. marca 2006 - Národná rada SR schválila novelu ústavy a novelu zákona o priestupkoch, podľa ktorých sa na poslancov už nevzťahuje imunita, ak sa dopustia priestupku pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných návykových látok. Novela ústavy č. 210/2006 Z. z. nadobudla účinnosť 1. mája 2006.
4. marca 2010 - Vládnuce strany Smer-SD a SNS a opozičné kluby SDKÚ-DS, SMK a KDH sa v zákonodarnom zbore spojili a schválili zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku, ako aj s ním súvisiacu novelu Ústavy SR. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2011. Odvtedy začalo hroziť osobám alebo firmám prepadnutie nelegálne nadobudnutého majetku v prospech štátu.
21. októbra 2011 - Poslanci schválili novelu Ústavy SR č. 356/2011 Z. z., na základe ktorej poveril prezident SR Ivan Gašparovič vládu Ivety Radičovej (SDKÚ-DS), ktorá stratila dôveru parlamentu, vykonávaním svojich kompetencií až do vymenovania nového kabinetu - do marcových predčasných volieb v roku 2012. Dovtedajšie znenie Ústavy SR neumožňovalo poveriť vládny kabinet dovládnutím do predčasných volieb. Novela nadobudla účinnosť 25. októbra 2011.
26. júla 2012 - Poslanci NR SR chválili novelu Ústavy SR č. 232/2012 Z. z., na základe ktorej sa zrušila trestnoprávna imunita poslancov. Novela nadobudla účinnosť 1. septembra 2012, v deň 20. výročia prijatia Ústavy SR.
4. júna 2014 - Poslanci Národnej rady SR schválili novelu Ústavy SR č. 161/2014 Z. z. z dielne Smeru-SD a KDH. Podľa novely sa všetci súčasní sudcovia aj kandidáti na tieto posty musia podrobiť prevereniu spôsobilosti a predseda Najvyššieho súdu SR už nemôže šéfovať zároveň aj Súdnej rade. Sudcovia prišli aj o trestnoprávnu imunitu. Do ústavy sa zároveň od septembra 2014 dostali vety: "Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a pomáha jeho dobru." Novela nadobudla účinnosť 1. septembra 2014.
21. októbra 2014 – Poslanci NR SR schválili novelu Ústavy SR, ktorou sa stanovil zákaz vývozu vody zo Slovenska. V pléne NR SR prešiel aj pozmeňujúci návrh Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS), ktorým sa do ústavy zahrnula aj lepšia ochrana nerastného bohatstva. Ústavný zákon č. 306/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. decembra 2014.
8. decembra 2015 - Poslanci NR SR schválili zmenu Ústavy SR, ktorá bola súčasťou tzv. protiteroristického balíčka vlády. Ustanovenie, že osobu možno zadržať maximálne na 48 hodín, sa pri trestných činoch terorizmu predĺžilo na 96 hodín. Ústavný zákon č. 427/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2016.
2. februára 2017 - NR SR schválila ústavný zákon č. 44/2017 Z. z. s účinnosťou od 27. februára 2017, podľa ktorého sa voľby do vyšších územných celkov (VÚC) a komunálne voľby v roku 2022 budú konať spoločne.
30. marca 2017 - Poslanci parlamentu schválili novelu Ústavy SR, ktorou NR SR získala kompetenciu rušiť amnestie či individuálne milosti prezidenta SR. Novela umožnila zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara, ktoré udelil ako zastupujúci prezident v roku 1998. Zmena ústavy zároveň priniesla pravidlo, že zrušenie amnestií či milosti musí do 60 dní posúdiť Ústavný súd SR. Ústavný zákon č. 71/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 4. apríla 2017.
16. mája 2017 - NR SR schválila ústavný zákon č. 137/2017 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 2017, ktorý má chrániť pôdu pred špekulatívnymi výkupmi. Priamo do 44. článku Ústavy SR sa zakotvila definícia, že pôda je "neobnoviteľný prírodný zdroj, ktorý požíva osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti".
