Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Európska centrálna banka (ECB) pristúpila k neštandardným opatreniam, pretože štandardné opatrenia na oživenie ekonomiky eurozóny nefungovali.
Autor TASR
Bratislava 17. marca (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) pristúpila k neštandardným opatreniam, pretože štandardné opatrenia na oživenie ekonomiky eurozóny nefungovali. Skonštatoval to na dnešnom Výbore Národnej rady (NR) pre financie a rozpočet guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Jozef Makúch. "Siahli sme po nástroji, po ktorom sme museli siahnuť, lebo tie nástroje, ktoré sme použili predtým, neboli dostatočne efektívne," skonštatoval Makúch, ktorý je aj členom Rady guvernérov ECB.
Poslancom prišiel priblížiť zámery programu skupovania štátnych dlhopisov, ktorý je známy aj ako kvantitatívne uvoľňovanie. "Inflácia je dlhodobo na nízkych, dokonca na záporných úrovniach a potrebujeme riešiť náš primárny mandát, ktorým je cenová stabilita. Keďže sa to nedeje, tak sme siahli po tomto nástroji a budeme nakupovať cenné papiere na sekundárnom trhu," priblížil Makúch.
Cieľom tohto kroku je podľa guvernéra NBS tiež zabezpečiť oživenie hospodárskeho rastu eurozóny. "Druhým dôvodom je snaha sfunkčniť transmisný mechanizmus, teda aby sa peniaze od nás prostredníctvom komerčných bánk dostali do reálnej ekonomiky, do nefinančných korporácií," doplnil.
Guvernér národnej banky tiež poslancom vysvetlil, že sa v súčasnosti nedá ešte hovoriť o tom, aké vplyvy bude mať tento program na eurozónu, pretože odštartoval len minulý týždeň (9.3.). "Výsledky programu je predčasné hodnotiť. Program bude prebiehať až do septembra 2016, takže očakávať nejaké konkrétne hodnotenie výsledkov je predčasné," upozornil Makúch.
ECB očakáva, že skupovanie dlhopisov prispeje k rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v eurozóne o 0,5 % na 1,5 % v tomto roku a o 0,4 % na 1,9 % v budúcom roku. Zvýšiť by sa mala aj inflácia. "Zo súčasných úrovní okolo nuly by sme sa chceli dostať na úroveň 1,8 %," vyčíslil Makúch.
Aký vplyv by mohlo mať skupovanie dlhopisov na slovenskú ekonomiku má ukázať prognóza NBS, ktorá bude zverejnená 31. marca tohto roka. "Budeme sledovať, či je zvýšený dopyt po našich exportoch a aký je efekt slabšieho nominálneho efektívneho kurzu. Tieto dve kritériá sa budeme snažiť premietnuť do predikcie," avizoval guvernér centrálnej banky.
Zároveň vyčíslil, že od začiatku spustenia programu nakúpila ECB dlhopisy v trhovej hodnote 9,8 miliardy eur. "Z toho tvorili nákupy štátnych dlhopisov 88,3 % a nákupy nadnárodných agentúr 11,7 %," vyčíslil.
Koľko dlhopisov Slovenska centrálna banka nakúpila sa však vyčísliť nedá. "Údaje za Slovensko sa nezverejňujú. Exkluzivitu zverejňovať údaje má len ECB," vysvetlil Makúch.
Guvernér NBS zároveň zdôraznil, že kvantitatívne uvoľňovanie nie je v rozpore so zmluvami o zriadení ECB. Centrálna banka si totiž legitimitu neštandardných opatrení otestovala pri programe SMP, o ktorom rozhodoval aj nemecký ústavný súd. "Pokiaľ nakupujeme dlhopisy na sekundárnom trhu, je to v súlade s našim mandátom," dodal Makúch.
Poslancom prišiel priblížiť zámery programu skupovania štátnych dlhopisov, ktorý je známy aj ako kvantitatívne uvoľňovanie. "Inflácia je dlhodobo na nízkych, dokonca na záporných úrovniach a potrebujeme riešiť náš primárny mandát, ktorým je cenová stabilita. Keďže sa to nedeje, tak sme siahli po tomto nástroji a budeme nakupovať cenné papiere na sekundárnom trhu," priblížil Makúch.
Cieľom tohto kroku je podľa guvernéra NBS tiež zabezpečiť oživenie hospodárskeho rastu eurozóny. "Druhým dôvodom je snaha sfunkčniť transmisný mechanizmus, teda aby sa peniaze od nás prostredníctvom komerčných bánk dostali do reálnej ekonomiky, do nefinančných korporácií," doplnil.
Guvernér národnej banky tiež poslancom vysvetlil, že sa v súčasnosti nedá ešte hovoriť o tom, aké vplyvy bude mať tento program na eurozónu, pretože odštartoval len minulý týždeň (9.3.). "Výsledky programu je predčasné hodnotiť. Program bude prebiehať až do septembra 2016, takže očakávať nejaké konkrétne hodnotenie výsledkov je predčasné," upozornil Makúch.
ECB očakáva, že skupovanie dlhopisov prispeje k rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v eurozóne o 0,5 % na 1,5 % v tomto roku a o 0,4 % na 1,9 % v budúcom roku. Zvýšiť by sa mala aj inflácia. "Zo súčasných úrovní okolo nuly by sme sa chceli dostať na úroveň 1,8 %," vyčíslil Makúch.
Aký vplyv by mohlo mať skupovanie dlhopisov na slovenskú ekonomiku má ukázať prognóza NBS, ktorá bude zverejnená 31. marca tohto roka. "Budeme sledovať, či je zvýšený dopyt po našich exportoch a aký je efekt slabšieho nominálneho efektívneho kurzu. Tieto dve kritériá sa budeme snažiť premietnuť do predikcie," avizoval guvernér centrálnej banky.
Zároveň vyčíslil, že od začiatku spustenia programu nakúpila ECB dlhopisy v trhovej hodnote 9,8 miliardy eur. "Z toho tvorili nákupy štátnych dlhopisov 88,3 % a nákupy nadnárodných agentúr 11,7 %," vyčíslil.
Koľko dlhopisov Slovenska centrálna banka nakúpila sa však vyčísliť nedá. "Údaje za Slovensko sa nezverejňujú. Exkluzivitu zverejňovať údaje má len ECB," vysvetlil Makúch.
Guvernér NBS zároveň zdôraznil, že kvantitatívne uvoľňovanie nie je v rozpore so zmluvami o zriadení ECB. Centrálna banka si totiž legitimitu neštandardných opatrení otestovala pri programe SMP, o ktorom rozhodoval aj nemecký ústavný súd. "Pokiaľ nakupujeme dlhopisy na sekundárnom trhu, je to v súlade s našim mandátom," dodal Makúch.
