Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sektor obchodu uviedol, že sa neustále stretáva s problémami pri operáciách s drobnými jedno- a dvojcentovými mincami.
Autor TASR
Bratislava 8. augusta (TASR) - Zväz obchodu (ZO) SR navrhuje zrušiť používanie jedno- a dvojcentových mincí na Slovensku pri platení v hotovosti. Upozorňuje na to, že prevádzky zaťažuje manipulácia s drobnými a sťažujú sa aj na vysoké náklady pri ich odovzdávaní do komerčných bánk.
Sektor obchodu uviedol, že sa neustále stretáva s problémami pri operáciách s drobnými jedno- a dvojcentovými mincami. "Vzniká diskomfort pri pokladniciach, kde sa vydávajú drobné mince. Obchodníci s nimi majú náklady. V Európskej únii medzi rokmi 2002 a 2012 boli náklady na razbu jedno- a dvojcentových mincí 1,4 miliardy eur v eurozóne. Národnú banku Slovenska (NBS) to stojí veľa peňazí," upozornil na to vo štvrtok na tlačovej konferencii prvý viceprezident ZO SR Pavol Konštiak. ZO SR uviedol, že poplatky súvisiace s odovzdávaním drobných do komerčných bánk dosahujú neprimeranú výšku až do výšky samotného vkladu. Najvypuklejšie je to v prípade jednocentoviek, pri ktorých odovzdanie 100 kusov mincí býva spoplatnené jedným eurom, teda prakticky celou hodnotou vložených mincí.
ZO SR preto navrhuje, aby sa obmedzilo používanie drobných zavedením zaokrúhľovania výslednej hodnoty nákupu, nie cien jednotlivých položiek. "Ani obchodník, ani zákazník na tom neprerobí, a teda dosiahneme to, že budú mince ďalej platiť, ale vymiznú a nebudeme mať náklady na ďalšiu razbu," doplnil Konštiak s tým, že o tejto problematike obchodníci hovorili aj s rezortom financií, ktorý údajne navrhol, aby zaokrúhľovanie bolo na dobrovoľnej báze. "Robiť to dobrovoľne bez toho, aby to robili všetci, to si nevieme predstaviť," doplnil Konštiak s tým, že k zaokrúhľovaniu už napríklad pristúpili Taliani, Belgičania, Holanďania, Íri. "Aj 83 % občanov súhlasilo so zavedením takéhoto systému," dodal Konštiak. Podľa ZO SR v krajinách, kde sa pristúpilo k vyradeniu drobných mincí z obehu, došlo k zjednodušeniu operácií s hotovosťou.
Analytici Národnej banky Slovenska (NBS) nedávno upozornili na to, že prípadné obmedzenie jedno- a dvojcentových mincí by výrazne znížilo náklady na emisiu, distribúciu a ich obeh. Okrem toho nie sú akceptované väčšinou automatov, napríklad na parkovacie lístky či MHD. Tento krok by mal podľa analytikov len veľmi obmedzený vplyv na rodinné rozpočty. Analýza ukázala, že obzvlášť v prípade skupiny najzraniteľnejších spotrebiteľov s nízkym príjmom, ktorí nakupujú menej často, platí, že by na nich nemalo zavedenie zaokrúhľovania cien žiadny pozorovateľný vplyv. Na Slovensku je podiel mincí v nízkej hodnote približne 66 %, pričom ak by sa brali do úvahy len jedno- a dvojcentové mince, tento podiel by bol 55 %.
Sektor obchodu uviedol, že sa neustále stretáva s problémami pri operáciách s drobnými jedno- a dvojcentovými mincami. "Vzniká diskomfort pri pokladniciach, kde sa vydávajú drobné mince. Obchodníci s nimi majú náklady. V Európskej únii medzi rokmi 2002 a 2012 boli náklady na razbu jedno- a dvojcentových mincí 1,4 miliardy eur v eurozóne. Národnú banku Slovenska (NBS) to stojí veľa peňazí," upozornil na to vo štvrtok na tlačovej konferencii prvý viceprezident ZO SR Pavol Konštiak. ZO SR uviedol, že poplatky súvisiace s odovzdávaním drobných do komerčných bánk dosahujú neprimeranú výšku až do výšky samotného vkladu. Najvypuklejšie je to v prípade jednocentoviek, pri ktorých odovzdanie 100 kusov mincí býva spoplatnené jedným eurom, teda prakticky celou hodnotou vložených mincí.
ZO SR preto navrhuje, aby sa obmedzilo používanie drobných zavedením zaokrúhľovania výslednej hodnoty nákupu, nie cien jednotlivých položiek. "Ani obchodník, ani zákazník na tom neprerobí, a teda dosiahneme to, že budú mince ďalej platiť, ale vymiznú a nebudeme mať náklady na ďalšiu razbu," doplnil Konštiak s tým, že o tejto problematike obchodníci hovorili aj s rezortom financií, ktorý údajne navrhol, aby zaokrúhľovanie bolo na dobrovoľnej báze. "Robiť to dobrovoľne bez toho, aby to robili všetci, to si nevieme predstaviť," doplnil Konštiak s tým, že k zaokrúhľovaniu už napríklad pristúpili Taliani, Belgičania, Holanďania, Íri. "Aj 83 % občanov súhlasilo so zavedením takéhoto systému," dodal Konštiak. Podľa ZO SR v krajinách, kde sa pristúpilo k vyradeniu drobných mincí z obehu, došlo k zjednodušeniu operácií s hotovosťou.
Analytici Národnej banky Slovenska (NBS) nedávno upozornili na to, že prípadné obmedzenie jedno- a dvojcentových mincí by výrazne znížilo náklady na emisiu, distribúciu a ich obeh. Okrem toho nie sú akceptované väčšinou automatov, napríklad na parkovacie lístky či MHD. Tento krok by mal podľa analytikov len veľmi obmedzený vplyv na rodinné rozpočty. Analýza ukázala, že obzvlášť v prípade skupiny najzraniteľnejších spotrebiteľov s nízkym príjmom, ktorí nakupujú menej často, platí, že by na nich nemalo zavedenie zaokrúhľovania cien žiadny pozorovateľný vplyv. Na Slovensku je podiel mincí v nízkej hodnote približne 66 %, pričom ak by sa brali do úvahy len jedno- a dvojcentové mince, tento podiel by bol 55 %.
