Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Do Národného parku Podunajsko by mali patriť lokality od Horného lesa pri Vysokej pri Morave až po Dunajské luhy a Malý Dunaj.
Autor TASR
Bratislava 22. novembra (TASR) – Členovia Slovenského ochranárskeho snemu sa obrátili na ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa (Most-Híd) s výzvou, aby podporil vyhlásenie Národného parku Podunajsko. V liste ministrovi pripomínajú, že po prvý raz sa na neho s podobnou žiadosťou obrátili 22. apríla na Deň Zeme, kedy ochranári zorganizovali živú reťaz pri bratislavskom ostrove Sihoť.
Vo výzve ho vtedy žiadali, aby sa zasadil za ekologizáciu hospodárenia v územiach s hodnotnou prírodou i krajinou v blízkosti Dunaja a aby sa tieto územia stali súčasťou Národného parku Podunajsko. Zároveň navrhli, aby sa tento proces uskutočnil v priebehu slovenského predsedníctva v Rade EÚ ako dôkaz záujmu Slovenska chrániť medzinárodne významnú prírodu a krajinu Podunajska.
"Od nášho prvého listu uplynulo už bezmála sedem mesiacov a naše predsedníctvo v Rade EÚ sa pomaly chýli ku koncu. Medzičasom iniciatívu vyhlásiť Národný park Podunajsko okrem ochranárov a popredných vedcov podporili aj také vedecké autority, ako je Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied, dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského či Únia miest Slovenska," uviedol spoluautor návrhu Národného parku Podunajsko a jeden z iniciátorov živej reťaze i výzvy ministrovi Mikuláš Huba.
Ako podotkol, iniciatívu už podporili aj poslanci príslušných miestnych zastupiteľstiev, mestského zastupiteľstva hlavného mesta i zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja. Taktiež aj riaditelia podunajských národných parkov v okolitých štátoch. Podľa Hubu s týmto aktívnym prístupom nekorešponduje pasivita a mlčanie ministerstva životného prostredia. "Je to znepokojujúce o to viac, že práve tento rezort má ochranu prírody a prípravu návrhov na vyhlásenie veľkoplošných chránených území na Slovensku vo svojej kompetencii," tvrdia ochranári.
Ministerstvo životného prostredia pre TASR uviedlo, že mu doposiaľ stále nebol predložený odborný návrh na vyhlásenie Národného parku Podunajsko. "Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny musí odborný návrh na vyhlásenie národného parku spracovať odborne spôsobilá osoba. Národný park vyhlasuje vláda svojim nariadením. Ide o legislatívny proces a presný postup vyhlasovania stanovuje zákon o ochrane prírody," spresnila hovorkyňa ministerstva Petra Stano Maťašovská.
Ako podotýka, pre samotnú prírodu nie je dôležité, či sa nejaké územie v okolí Dunaja nazýva národný park, prírodná rezervácia alebo chránený areál. Z pohľadu ochrany prírody je podľa jej slov dôležité to, aký stupeň ochrany je na danom území a či je zabezpečená dostatočná ochrana vzácnych biotopov, teda zákonom chránených rastlín a živočíchov. "V okolí Bratislavy je niekoľko území, kde je v zmysle zákona o ochrane prírody zabezpečená dostatočná ochrana biotopov. Je to napríklad Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy, Chránený areál Sihoť alebo Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla," uviedla Stano Maťašovská.
Do Národného parku Podunajsko by mali patriť lokality od Horného lesa pri Vysokej pri Morave až po Dunajské luhy a Malý Dunaj. Zámerom jeho vyhlásenia je zachovanie posledných zvyškov kriticky ohrozených biotopov v lužných lesoch a zatraktívnenie územia pre ľudí.
Vo výzve ho vtedy žiadali, aby sa zasadil za ekologizáciu hospodárenia v územiach s hodnotnou prírodou i krajinou v blízkosti Dunaja a aby sa tieto územia stali súčasťou Národného parku Podunajsko. Zároveň navrhli, aby sa tento proces uskutočnil v priebehu slovenského predsedníctva v Rade EÚ ako dôkaz záujmu Slovenska chrániť medzinárodne významnú prírodu a krajinu Podunajska.
"Od nášho prvého listu uplynulo už bezmála sedem mesiacov a naše predsedníctvo v Rade EÚ sa pomaly chýli ku koncu. Medzičasom iniciatívu vyhlásiť Národný park Podunajsko okrem ochranárov a popredných vedcov podporili aj také vedecké autority, ako je Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied, dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského či Únia miest Slovenska," uviedol spoluautor návrhu Národného parku Podunajsko a jeden z iniciátorov živej reťaze i výzvy ministrovi Mikuláš Huba.
Ako podotkol, iniciatívu už podporili aj poslanci príslušných miestnych zastupiteľstiev, mestského zastupiteľstva hlavného mesta i zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja. Taktiež aj riaditelia podunajských národných parkov v okolitých štátoch. Podľa Hubu s týmto aktívnym prístupom nekorešponduje pasivita a mlčanie ministerstva životného prostredia. "Je to znepokojujúce o to viac, že práve tento rezort má ochranu prírody a prípravu návrhov na vyhlásenie veľkoplošných chránených území na Slovensku vo svojej kompetencii," tvrdia ochranári.
Ministerstvo životného prostredia pre TASR uviedlo, že mu doposiaľ stále nebol predložený odborný návrh na vyhlásenie Národného parku Podunajsko. "Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny musí odborný návrh na vyhlásenie národného parku spracovať odborne spôsobilá osoba. Národný park vyhlasuje vláda svojim nariadením. Ide o legislatívny proces a presný postup vyhlasovania stanovuje zákon o ochrane prírody," spresnila hovorkyňa ministerstva Petra Stano Maťašovská.
Ako podotýka, pre samotnú prírodu nie je dôležité, či sa nejaké územie v okolí Dunaja nazýva národný park, prírodná rezervácia alebo chránený areál. Z pohľadu ochrany prírody je podľa jej slov dôležité to, aký stupeň ochrany je na danom území a či je zabezpečená dostatočná ochrana vzácnych biotopov, teda zákonom chránených rastlín a živočíchov. "V okolí Bratislavy je niekoľko území, kde je v zmysle zákona o ochrane prírody zabezpečená dostatočná ochrana biotopov. Je to napríklad Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy, Chránený areál Sihoť alebo Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla," uviedla Stano Maťašovská.
Do Národného parku Podunajsko by mali patriť lokality od Horného lesa pri Vysokej pri Morave až po Dunajské luhy a Malý Dunaj. Zámerom jeho vyhlásenia je zachovanie posledných zvyškov kriticky ohrozených biotopov v lužných lesoch a zatraktívnenie územia pre ľudí.
