Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Do priorít vlády sa dnes dostali len predvolebné sľuby, avšak ministerstvo dopravy by malo spraviť jasný strategický zámer, tvrdí Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo.
Autor TASR
Bratislava 18. marca (TASR) - Opatrenia, ktoré navrhuje vznikajúca vláda v oblasti cestnej dopravy, sú potrebné. Na ich realizáciu však treba nájsť zdroje financovania, ktoré dnes nie sú. Upozorňuje na to riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) Rastislav Cenký.
"Do priorít vlády sa dnes dostali len predvolebné sľuby, avšak ministerstvo dopravy by malo spraviť jasný strategický zámer aj s finančným ohodnotením a návrhom finančného krytia týchto priorít," opísal. Ak sa podľa neho zadefinovalo, že štát chce dokončiť diaľnicu D1 do roku 2020 a zároveň dostavať železničný koridor po Žilinu a k tomu ešte začať s obchvatom Bratislavy, tak na rýchlostné cesty ostáva buď žiadne, alebo minimálne finančné krytie.
Vznikajúca vláda strán Smer-SD, SNS, Most-Híd a #Sieť si totiž v rámci oblasti dopravy stanovila za priority rozvoj dopravnej infraštruktúry, osobitne rýchlostných ciest R2, R3, R4 a R7. Tiež prehodnotenie zrušenia InterCity (IC) vlakov a prípravu podmienok pre zriadenie národného leteckého a vodného dopravcu.
"Aj keď plán na obnovenie zrušených IC vlakov vnímame pozitívne, nie je to systémové riešenie," zhodnotil Cenký. Omnoho väčším problémom ako IC vlaky a ich prípadný návrat je podľa neho bezplatná preprava. "Tu by sa mal v rámci koncepcie zaujať jasný postoj," doplnil.
Čo sa týka vytvorenia národného leteckého a vodného dopravcu, to v tejto chvíli podľa IDH nie je potrebné. "Leteckú osobnú dopravu pre túto chvíľu stíha riešiť trhové prostredie, pričom štát by sa mal venovať najmä infraštruktúre," vysvetlil Cenký. V prípade lodnej prepravy má dnes Slovensko splavnú jednu jedinú rieku, a to Dunaj od Devína po Štúrovo. "Dnes je o lodnú dopravu taký malý záujem, že na tejto trase dnešný prepravca ponúka len mimoriadnu, čiže nepravidelnú prepravu," konštatoval.
Podobne aj Pavol Kajánek z Výskumného ústavu dopravného (VÚD) v Žiline upozorňuje na chýbajúce financie na prípadné zrealizovanie stanovených priorít vlády. "Je nutné si uvedomiť fakt, že z pohľadu súčasnej alokácie finančných prostriedkov v Operačnom programe Integrovaná infraštruktúra na roky 2014 až 2020 už na tieto rýchlostné cesty veľa finančných prostriedkov z európskych zdrojov nezostane a bude nutné hľadať nové finančné zdroje, pokiaľ by tieto priority mali byť zrealizované," konštatoval.
Prehodnotenie zrušenia IC vlakov ako nedotovanej osobnej železničnej dopravy vníma VÚD pozitívne. "Záleží však na tom, ako bude tento zámer nakoniec realizovaný v praxi a ako bude v prípade obnovy nastavené zosúladenie s existujúcimi alternatívami železničnej dopravy," doplnil Kajánek. Čo sa týka národného leteckého dopravcu, ten už podľa jeho slov na území Slovenska existoval. "Snahe o vytvorenie podmienok jeho obnovy by podľa môjho názoru mala predchádzať podrobná a komplexná analýza jeho neúspešného pôsobenia v minulosti," vysvetlil.
"Do priorít vlády sa dnes dostali len predvolebné sľuby, avšak ministerstvo dopravy by malo spraviť jasný strategický zámer aj s finančným ohodnotením a návrhom finančného krytia týchto priorít," opísal. Ak sa podľa neho zadefinovalo, že štát chce dokončiť diaľnicu D1 do roku 2020 a zároveň dostavať železničný koridor po Žilinu a k tomu ešte začať s obchvatom Bratislavy, tak na rýchlostné cesty ostáva buď žiadne, alebo minimálne finančné krytie.
Vznikajúca vláda strán Smer-SD, SNS, Most-Híd a #Sieť si totiž v rámci oblasti dopravy stanovila za priority rozvoj dopravnej infraštruktúry, osobitne rýchlostných ciest R2, R3, R4 a R7. Tiež prehodnotenie zrušenia InterCity (IC) vlakov a prípravu podmienok pre zriadenie národného leteckého a vodného dopravcu.
"Aj keď plán na obnovenie zrušených IC vlakov vnímame pozitívne, nie je to systémové riešenie," zhodnotil Cenký. Omnoho väčším problémom ako IC vlaky a ich prípadný návrat je podľa neho bezplatná preprava. "Tu by sa mal v rámci koncepcie zaujať jasný postoj," doplnil.
Čo sa týka vytvorenia národného leteckého a vodného dopravcu, to v tejto chvíli podľa IDH nie je potrebné. "Leteckú osobnú dopravu pre túto chvíľu stíha riešiť trhové prostredie, pričom štát by sa mal venovať najmä infraštruktúre," vysvetlil Cenký. V prípade lodnej prepravy má dnes Slovensko splavnú jednu jedinú rieku, a to Dunaj od Devína po Štúrovo. "Dnes je o lodnú dopravu taký malý záujem, že na tejto trase dnešný prepravca ponúka len mimoriadnu, čiže nepravidelnú prepravu," konštatoval.
Podobne aj Pavol Kajánek z Výskumného ústavu dopravného (VÚD) v Žiline upozorňuje na chýbajúce financie na prípadné zrealizovanie stanovených priorít vlády. "Je nutné si uvedomiť fakt, že z pohľadu súčasnej alokácie finančných prostriedkov v Operačnom programe Integrovaná infraštruktúra na roky 2014 až 2020 už na tieto rýchlostné cesty veľa finančných prostriedkov z európskych zdrojov nezostane a bude nutné hľadať nové finančné zdroje, pokiaľ by tieto priority mali byť zrealizované," konštatoval.
Prehodnotenie zrušenia IC vlakov ako nedotovanej osobnej železničnej dopravy vníma VÚD pozitívne. "Záleží však na tom, ako bude tento zámer nakoniec realizovaný v praxi a ako bude v prípade obnovy nastavené zosúladenie s existujúcimi alternatívami železničnej dopravy," doplnil Kajánek. Čo sa týka národného leteckého dopravcu, ten už podľa jeho slov na území Slovenska existoval. "Snahe o vytvorenie podmienok jeho obnovy by podľa môjho názoru mala predchádzať podrobná a komplexná analýza jeho neúspešného pôsobenia v minulosti," vysvetlil.
