Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vystúpenie Grécka z eurozóny bude takmer určite sprevádzať vyhlásenie platobnej neschopnosti, a to ako v prípade oficiálnych, vládnych, tak komerčných dlhopisov.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 19. februára (TASR) - Vystúpenie Grécka z eurozóny bude takmer určite sprevádzať vyhlásenie platobnej neschopnosti, a to ako v prípade oficiálnych, vládnych, tak komerčných dlhopisov. Uviedla to agentúra Standard & Poor's (S&P) v správe o tzv. Grexite, teda odchode krajiny z menovej únie.
Ale podľa S&P pre ostatné štáty eurozóny predstavuje prípadný grexit teraz menšie finančné riziko ako v roku 2012, keď dlhová kríza vrcholila. Menová únia prijala rad opatrení, vrátane posilnenia záchranných mechanizmov, aby zabránila šíreniu dlhovej krízy medzi členskými štátmi. Uviedol to analytik Standard & Poor's Moritz Kraemer.
Pripomenul, že menový blok vytvoril Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS), tzv. trvalý euroval, ktorý môže poskytnúť finančnú pomoc štátom, ak na ne budú trhy vyvíjať tlak. A nedávne úspešné ukončenie záchranných programov v Írsku a Portugalsku, povzbudilo vlády v Európe, aby pokračovali v poskytovaní pomoci krajinám, ak to bude potrebné.
Navyše, v uplynulých rokoch sa prepojenie medzi Gréckom a finančnými trhmi výrazne zredukovalo a vďaka tomu je menej pravdepodobné, že sa "nákaza" rozšíri aj na ďalšie štáty eurozóny. Podľa údajov Banky pre medzinárodné zúčtovanie angažovanosť globálnych finančných ústavov v gréckych bankách do septembra 2014 klesla na 77 miliárd USD (67,62 miliardy eur) z vyše 250 miliárd USD pred piatimi rokmi a 126 miliárd USD na konci roka 2011.
Aj rozdiely medzi výnosmi z gréckych dlhopisov a dlhopisov ostatných štátov eurozóny naznačujú, že investori považujú riziko znehodnotenia dlhopisov ostatných štátov menovej únie momentálne za nízke. A zatiaľ čo výnosy z gréckych dlhopisov v uplynulých mesiacoch rástli v dôsledku neistoty spojenej s vývojom jeho vzťahov s veriteľmi, výnosy z dlhopisov tzv. okrajových štátov (Talianska, Írska, Portugalska a Španielska) klesli na historicky najnižšie úrovne.
To je v kontraste so situáciou v roku 2012, keď muselo Grécko požiadať o druhý záchranný balík. Trhy vtedy vyvíjali tlak aj na okrajové štáty a výnosy z ich dlhopisov rástli spolu s gréckymi.
Kraemer sa preto domnieva, že finančná záťaž, ktorú by ostatným 18 štátom eurozóny priniesol prípadný grexit, by bola len mierna a dokázali by ju časom absorbovať. Preto by odchod z Grécka nemal mať výrazný vplyv na ich ratingy, dodal.
(1 EUR = 1,1387 USD)
Ale podľa S&P pre ostatné štáty eurozóny predstavuje prípadný grexit teraz menšie finančné riziko ako v roku 2012, keď dlhová kríza vrcholila. Menová únia prijala rad opatrení, vrátane posilnenia záchranných mechanizmov, aby zabránila šíreniu dlhovej krízy medzi členskými štátmi. Uviedol to analytik Standard & Poor's Moritz Kraemer.
Pripomenul, že menový blok vytvoril Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS), tzv. trvalý euroval, ktorý môže poskytnúť finančnú pomoc štátom, ak na ne budú trhy vyvíjať tlak. A nedávne úspešné ukončenie záchranných programov v Írsku a Portugalsku, povzbudilo vlády v Európe, aby pokračovali v poskytovaní pomoci krajinám, ak to bude potrebné.
Navyše, v uplynulých rokoch sa prepojenie medzi Gréckom a finančnými trhmi výrazne zredukovalo a vďaka tomu je menej pravdepodobné, že sa "nákaza" rozšíri aj na ďalšie štáty eurozóny. Podľa údajov Banky pre medzinárodné zúčtovanie angažovanosť globálnych finančných ústavov v gréckych bankách do septembra 2014 klesla na 77 miliárd USD (67,62 miliardy eur) z vyše 250 miliárd USD pred piatimi rokmi a 126 miliárd USD na konci roka 2011.
Aj rozdiely medzi výnosmi z gréckych dlhopisov a dlhopisov ostatných štátov eurozóny naznačujú, že investori považujú riziko znehodnotenia dlhopisov ostatných štátov menovej únie momentálne za nízke. A zatiaľ čo výnosy z gréckych dlhopisov v uplynulých mesiacoch rástli v dôsledku neistoty spojenej s vývojom jeho vzťahov s veriteľmi, výnosy z dlhopisov tzv. okrajových štátov (Talianska, Írska, Portugalska a Španielska) klesli na historicky najnižšie úrovne.
To je v kontraste so situáciou v roku 2012, keď muselo Grécko požiadať o druhý záchranný balík. Trhy vtedy vyvíjali tlak aj na okrajové štáty a výnosy z ich dlhopisov rástli spolu s gréckymi.
Kraemer sa preto domnieva, že finančná záťaž, ktorú by ostatným 18 štátom eurozóny priniesol prípadný grexit, by bola len mierna a dokázali by ju časom absorbovať. Preto by odchod z Grécka nemal mať výrazný vplyv na ich ratingy, dodal.
(1 EUR = 1,1387 USD)
