Budapešť 20. marca (TASR) - Maďarská vláda mala už v roku 2011 vypracovanú štúdiu o vplyvoch zatvorenia obchodov v nedeľu, z ktorej vyplývalo, že prácu stratí vyše 10.000 ľudí a štátny rozpočet príde takmer o 50 miliárd forintov (164,9 milióna EUR). Návrh presadzovala menšia vládnuca Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP), zákon schválil parlament vlani v decembri a zákaz začal platiť 15. marca.

Ministerstvo národného hospodárstva (NGM) pôvodne tvrdilo, že štúdia nebola vypracovaná, pretože nešlo o vládou predložený návrh zákona, ale o iniciatívu poslanca. Podľa denníka Népszabadság však štúdia existuje, vypracovalo ju práve NGM a jej negatívne konštatovania sú platné aj dnes.

Z nikdy nezverejnenej štúdie, ktorú získal denník, ďalej vyplýva, že väčšina tých, čo stratia zamestnanie, sa ani neskôr nebude môcť uplatniť v obchodnom sektore.

KDNP presadzovala zákaz otvorenia obchodov v nedeľu už aj v časoch, keď bola ešte v opozícii. V tom čase opozičný Fidesz návrh podporoval, po prevzatí vlády sa ho však už snažil ignorovať. Napokon individuálny poslanecký návrh predložil predseda parlamentnej frakcie KDNP Péter Harrach.

Na základe štúdií z roku 2011 vypracovaných NGM, ktoré vtedy viedol György Matolcsy, premiér Viktor Orbán vyhlásil, že "kým nie je možné v Maďarsku vyžiť z päťdňovej práce, zatiaľ nie je možné v nedeľu zatvoriť obchody".

Zákon schválili poslanci maďarského parlamentu vlani 16. decembra. Za návrh zákona o povinnom odpočinku v nedeľu z dielne KDNP hlasovalo 119 poslancov, 40 bolo proti a 25 zákonodarcov sa zdržalo hlasovania.

V zmysle prijatého zákona je výnimkou, že otvorené môžu byť obchody, ktoré predávajú výhradne pekárenské a mliekarenské výrobky, novinové stánky a kvetinárstva v presne stanovených hodinách.

Zákaz neplatí ani pre lekárne a obchody na čerpacích staniciach, železničných staniciach, letiskách a v ďalších verejných zariadeniach. Obchody však budú môcť byť v nedeľu otvorené v adventnom období a v jednu nedeľu roka podľa voľby daného obchodu.