Podľa ministerky spravodlivosti Žitňanskej osobný bankrot dnes nie je šitý na mieru tým, ktorí ho potrebujú, ale na mieru úzkej skupiny ľudí v strednej vrstve, ktorá si ho môže dovoliť.
Autor TASR
Bratislava 12. júla (TASR) – Osobný bankrot by sa mal stať aj na Slovensku bežným spôsobom oddlženia fyzických osôb. Postarať sa o to chce ministerstvo spravodlivosti, ktoré pripravilo novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Tá je v súčasnosti v pripomienkovom konaní.
Ministerstvo pod vedením Lucie Žitňanskej (Most-Híd) reflektuje na fakt, že exekúcie spôsobujú mnohým ľuďom problémy v pracovnom a osobnom živote. Súčasná právna úprava z pohľadu rezortu nepomáha.
„Osobný bankrot dnes nie je šitý na mieru tým, ktorí ho potrebujú, ale na mieru úzkej skupiny ľudí v strednej vrstve, ktorá si ho môže dovoliť,“ skonštatovala ministerka. Chce vytvoriť rýchle a jednoduché konanie, s ktorým nebudú spojené vysoké náklady.
Rezort informoval, že Sociálna poisťovňa eviduje takmer 60 000 ľudí, voči ktorým je vedená exekúcia a súčasne sa strháva časť z ich dôchodcovských dávok. Na základe porovnania z Českou republikou ministerstvo predpokladá, že počet ľudí nachádzajúcich sa v dlhovej pasci je najmenej 100 000. Kým v ČR bolo vlani podaných viac ako 32 000 žiadostí o osobný bankrot, na Slovensku využilo za toto obdobie takúto možnosť len 391 ľudí.
Návrh predpokladá, že dlžník, ktorý nie je schopný svoje dlhy splácať, sa ich bude môcť zbaviť dvoma spôsobmi - konkurzom alebo splátkovým kalendárom. O osobnom bankrote musí rozhodnúť súd. Pri konkurze odovzdá dlžník na speňaženie majetok a následne súd rozhodne o oddlžení. V prípade splátkového kalendára si dlžník ponechá časť majetku a v stanovenom období bude vyplácať sumu, ktorú určí súd.
Zostatok dlhu bude nevymáhateľný. Veriteľom musí ale ostať toľko, čo by dostali, keby dlžník riešil svoj úpadok konkurzom. Ministerstvo pripomenulo, že určité pohľadávky bude musieť dlžník splácať aj po oddlžení, napríklad výživné za maloleté dieťa, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví. Vzhľadom na ich povahu nie je totiž dôvod ich dlžníkovi odpúšťať.
Domáhať sa zbavenia dlhov jedným z dvoch uvedených spôsobov bude môcť dlžník iba raz za 10 rokov. Ministerka chce, aby bol osobný bankrot dostupný aj pre nemajetných dlžníkov. S nákladmi konkurzu by im tak mohol pomôcť štát. Vstupný poplatok by sa mal pohybovať po novom na úrovni 500 eur.
Osobným bankrotom by mal človeka sprevádzať právnik. Dlžníka v konaní bude musieť povinne zastupovať advokát alebo centrá právnej pomoci. Ministerstvo ich plánuje posilniť, a to najmä v lokalitách, kde sa očakáva najväčší záujem o tento inštitút oddlženia. Podľa štátnej tajomníčky ministerstva Márie Kolíkovej vznikne päť sedemčlenných tímov zložených z právnikov a sociálnych pracovníkov, ktoré v prípade potreby prevedú ľudí celým procesom osobného bankrotu.
Žitňanská očakáva, že nové pravidlá budú mať vplyv na celkové prostredie a podnikateľské subjekty sa budú správať zodpovednejšie. „Efektívny osobný bankrot spôsobí, že časť pohľadávok rôznych firiem bude škrtnutá. To bude znamenať, že veritelia budú skúmať bonitu klientov, aby jednoducho neprišli o peniaze,“ vysvetlila ministerka s tým, že dnes sa firmy spoliehajú na to, že dlžník sa raz stane poberateľom dôchodku a časť peňazí sa im vráti.
Celkový proces osobného bankrotu by mal byť kratší a jednoduchší. Na súdoch by sa mu mali venovať predovšetkým vyšší súdni úradníci. Vďaka tomu by mal byť aj menej nákladný, vrátane nákladov na správcu. „To všetko by nám malo umožniť to, že tento inštitút by mal byť priechodnejší,“ doplnila ministerka spravodlivosti.
Ministerstvo pod vedením Lucie Žitňanskej (Most-Híd) reflektuje na fakt, že exekúcie spôsobujú mnohým ľuďom problémy v pracovnom a osobnom živote. Súčasná právna úprava z pohľadu rezortu nepomáha.
„Osobný bankrot dnes nie je šitý na mieru tým, ktorí ho potrebujú, ale na mieru úzkej skupiny ľudí v strednej vrstve, ktorá si ho môže dovoliť,“ skonštatovala ministerka. Chce vytvoriť rýchle a jednoduché konanie, s ktorým nebudú spojené vysoké náklady.
Rezort informoval, že Sociálna poisťovňa eviduje takmer 60 000 ľudí, voči ktorým je vedená exekúcia a súčasne sa strháva časť z ich dôchodcovských dávok. Na základe porovnania z Českou republikou ministerstvo predpokladá, že počet ľudí nachádzajúcich sa v dlhovej pasci je najmenej 100 000. Kým v ČR bolo vlani podaných viac ako 32 000 žiadostí o osobný bankrot, na Slovensku využilo za toto obdobie takúto možnosť len 391 ľudí.
Návrh predpokladá, že dlžník, ktorý nie je schopný svoje dlhy splácať, sa ich bude môcť zbaviť dvoma spôsobmi - konkurzom alebo splátkovým kalendárom. O osobnom bankrote musí rozhodnúť súd. Pri konkurze odovzdá dlžník na speňaženie majetok a následne súd rozhodne o oddlžení. V prípade splátkového kalendára si dlžník ponechá časť majetku a v stanovenom období bude vyplácať sumu, ktorú určí súd.
Zostatok dlhu bude nevymáhateľný. Veriteľom musí ale ostať toľko, čo by dostali, keby dlžník riešil svoj úpadok konkurzom. Ministerstvo pripomenulo, že určité pohľadávky bude musieť dlžník splácať aj po oddlžení, napríklad výživné za maloleté dieťa, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví. Vzhľadom na ich povahu nie je totiž dôvod ich dlžníkovi odpúšťať.
Domáhať sa zbavenia dlhov jedným z dvoch uvedených spôsobov bude môcť dlžník iba raz za 10 rokov. Ministerka chce, aby bol osobný bankrot dostupný aj pre nemajetných dlžníkov. S nákladmi konkurzu by im tak mohol pomôcť štát. Vstupný poplatok by sa mal pohybovať po novom na úrovni 500 eur.
Osobným bankrotom by mal človeka sprevádzať právnik. Dlžníka v konaní bude musieť povinne zastupovať advokát alebo centrá právnej pomoci. Ministerstvo ich plánuje posilniť, a to najmä v lokalitách, kde sa očakáva najväčší záujem o tento inštitút oddlženia. Podľa štátnej tajomníčky ministerstva Márie Kolíkovej vznikne päť sedemčlenných tímov zložených z právnikov a sociálnych pracovníkov, ktoré v prípade potreby prevedú ľudí celým procesom osobného bankrotu.
Žitňanská očakáva, že nové pravidlá budú mať vplyv na celkové prostredie a podnikateľské subjekty sa budú správať zodpovednejšie. „Efektívny osobný bankrot spôsobí, že časť pohľadávok rôznych firiem bude škrtnutá. To bude znamenať, že veritelia budú skúmať bonitu klientov, aby jednoducho neprišli o peniaze,“ vysvetlila ministerka s tým, že dnes sa firmy spoliehajú na to, že dlžník sa raz stane poberateľom dôchodku a časť peňazí sa im vráti.
Celkový proces osobného bankrotu by mal byť kratší a jednoduchší. Na súdoch by sa mu mali venovať predovšetkým vyšší súdni úradníci. Vďaka tomu by mal byť aj menej nákladný, vrátane nákladov na správcu. „To všetko by nám malo umožniť to, že tento inštitút by mal byť priechodnejší,“ doplnila ministerka spravodlivosti.