Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlavnými benefitmi mikrosietí sú spoľahlivosť dodávky, odolnosť sústavy, ekonomická výhodnosť, energetická efektívnosť a ochrana životného prostredia.
Autor TASR
Tále 18. októbra (TASR) – Mikrosiete, malé lokálne elektrické sústavy v rámci veľkej energetickej sústavy schopné energiou autonómne zásobovať konkrétnu lokalitu, sú budúcnosťou energetiky. Ich hlavnými benefitmi sú spoľahlivosť dodávky, odolnosť sústavy, ekonomická výhodnosť, energetická efektívnosť a ochrana životného prostredia. Na konferencii Energofórum 2018 na Táľoch to uviedol manažér pre energetiku spoločnosti sféra Peter Chochol.
"Mikrosieť si môžeme predstaviť ako takú malú elektrickú sústavu vo veľkej energetickej sústave. Primárnym cieľom mikrosietí je lokálne si vyrobiť elektrinu v decentralizovaných výrobných zariadeniach, ako sú fotovoltické elektrárne, veterná turbína a podobne, prípadne 'kogenerácia', kde vyrobíme spoločne elektrinu aj plyn na pokrytie vlastnej spotreby," priblížil Chochol.
Upozornil, že do roku 2050 objem výroby energie klesne na úkor spotreby fosílnych palív, ale ich spotreba elektriny stúpne o 30 %. Poukázal aj na globálne otepľovanie, pre ktoré môže teplota klímy do roku 2030 vzrásť o 1,5 stupňa Celzia, čo okrem iného môže spôsobiť aj veľký migračný pohyb miliónov ľudí. Aj riešenia v oblasti energetiky môžu situáciu zmeniť, myslí si Chochol, ktorý v tejto súvislosti spomenul "megatrendy" v transformácii energetiky.
Prvým je dekarbonizácia v podobe nízkouhlíkových technológií v oblasti dopravy a vykurovania. Druhým je efektivita zvyšujúca digitalizáciu procesov a služieb rešpektujúca požiadavky a potreby koncových používateľov. Tretím megatrendom je decentralizácia energetiky angažujúca koncových odberateľov ako súčasti nového ekosystému. Práve jej vyjadrením je vytváranie mikrosietí s ich benefitmi.
"Považujeme tri benefity za najdôležitejšie. Prvým je akási energetická sebestačnosť, aspoň čiastočná, a vyššia odolnosť mojej spotreby voči výkyvom dodávky zvonku. To znamená, že minimálne budem chcieť pokryť lokálne tie kritické procesy, ktoré mám, či je to výroba, nemocnica, verejná budova, domácnosť," vysvetlil Chochol s tým, že druhým benefitom je ekonomická stránka veci. "To znamená, že sa budem snažiť ušetriť a to, čo lokálne vyrobím, lokálne spotrebujem a nemusím platiť, povedzme, distribučné poplatky za prenos energie cez prenosovú a distribučnú sústavu." Tretím benefitom má byť pomoc životnému prostrediu, pretože decentralizované výrobné zdroje sú veľmi často založené na obnoviteľných nízkouhlíkových technológiách. "To znamená, vyrábame zo slnka, vetra, prípadne vody a šetríme životné prostredie," dodal Chochol.
"Mikrosieť si môžeme predstaviť ako takú malú elektrickú sústavu vo veľkej energetickej sústave. Primárnym cieľom mikrosietí je lokálne si vyrobiť elektrinu v decentralizovaných výrobných zariadeniach, ako sú fotovoltické elektrárne, veterná turbína a podobne, prípadne 'kogenerácia', kde vyrobíme spoločne elektrinu aj plyn na pokrytie vlastnej spotreby," priblížil Chochol.
Upozornil, že do roku 2050 objem výroby energie klesne na úkor spotreby fosílnych palív, ale ich spotreba elektriny stúpne o 30 %. Poukázal aj na globálne otepľovanie, pre ktoré môže teplota klímy do roku 2030 vzrásť o 1,5 stupňa Celzia, čo okrem iného môže spôsobiť aj veľký migračný pohyb miliónov ľudí. Aj riešenia v oblasti energetiky môžu situáciu zmeniť, myslí si Chochol, ktorý v tejto súvislosti spomenul "megatrendy" v transformácii energetiky.
Prvým je dekarbonizácia v podobe nízkouhlíkových technológií v oblasti dopravy a vykurovania. Druhým je efektivita zvyšujúca digitalizáciu procesov a služieb rešpektujúca požiadavky a potreby koncových používateľov. Tretím megatrendom je decentralizácia energetiky angažujúca koncových odberateľov ako súčasti nového ekosystému. Práve jej vyjadrením je vytváranie mikrosietí s ich benefitmi.
"Považujeme tri benefity za najdôležitejšie. Prvým je akási energetická sebestačnosť, aspoň čiastočná, a vyššia odolnosť mojej spotreby voči výkyvom dodávky zvonku. To znamená, že minimálne budem chcieť pokryť lokálne tie kritické procesy, ktoré mám, či je to výroba, nemocnica, verejná budova, domácnosť," vysvetlil Chochol s tým, že druhým benefitom je ekonomická stránka veci. "To znamená, že sa budem snažiť ušetriť a to, čo lokálne vyrobím, lokálne spotrebujem a nemusím platiť, povedzme, distribučné poplatky za prenos energie cez prenosovú a distribučnú sústavu." Tretím benefitom má byť pomoc životnému prostrediu, pretože decentralizované výrobné zdroje sú veľmi často založené na obnoviteľných nízkouhlíkových technológiách. "To znamená, vyrábame zo slnka, vetra, prípadne vody a šetríme životné prostredie," dodal Chochol.
