Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Slovensku prebehla kupónová privatizácia v dvoch etapách. Prvá začala pred 25 rokmi ešte v rámci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Autor TASR
Bratislava 21. októbra (TASR) - Súčasťou cesty k trhovej ekonomike po roku 1989 bola okrem reštriktívnej menovej, fiškálnej a mzdovej politiky aj rýchla vlastnícka transformácia väčšiny štátnych podnikov na subjekty vlastnené súkromnými osobami. V SR prebehla kupónová privatizácia v dvoch etapách. Prvá začala pred 25 rokmi ešte v rámci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR).
"Súkromný sektor sa mal stať čo najskôr motorom inovácií, zvýšenia výkonnosti firiem, zamestnanosti, štrukturálnych a adaptačných zmien a rastu celej ekonomiky,“ vysvetlil pre TASR profesor financií z Ekonomickej univerzity v Bratislave Pavol Ochotnický.
Pri pôvodnej kupónovej metóde bolo možné veľký objem majetku previesť na súkromné osoby bez veľkého nároku na odčerpanie kapitálu občanov alebo bánk. Kúpou tzv. kupónovej knižky v hodnote 1000 (+35) Kčs získali občania ČSFR nárok na podiel majetku vo vybraných podnikoch aj finančných inštitúciách v 20- až 30-krát vyššej hodnote. Cena kupónovej knižky v tom čase predstavovala približne štvrtinu priemernej mesačnej mzdy.
"Kupónovou privatizáciou i napriek pomerne veľkému objemu privatizovaného majetku preto nedošlo k použitiu úspor v takom rozsahu, aby sa narušilo zdravé fungovanie bánk, poskytovanie úverov na investície, financovanie deficitu hospodárenia vlády, či vyvolal tlak na rast úrokov," vysvetlil Ochotnický. Hlavné historické otázniky podľa neho visia nad osobným vnímaním pocitu spravodlivosti u individuálnych účastníkov kupónovej privatizácie a nad možnými spôsobmi, ako sa dalo zabrániť výrazným majetkovým nerovnostiam.
Pod vplyvom viacerých skutočností druhá vlna privatizácie už v rámci samostatnej Slovenskej republiky zásadne zmenila svoj koncept. Modifikovaný model garantoval podľa Ochotnického všetkým rovnaké šance, ale aj konečný výnos. Občania získali nárok na dlhopis Fondu národného majetku (FNM) SR ako správcu štátneho majetku, s cieľovou hodnotou takmer 14.000 Sk v dobe jeho splatnosti (31.12.2000). Priebežne bol obchodovateľný cez RM - Systém Slovakia, pričom obchodovanie sa postupne liberalizovalo, čo umožnilo aktívnym investorom získať výnosy z cenových rozdielov dlhopisu.
Nedokonalosť regulácie finančných trhov
Počas kupónovej privatizácie v SR sa podľa ekonóma ukázala nedokonalosť regulácie finančných trhov. Príkladom bolo fungovanie investičných fondov, ktorým zverili občania svoje kupónové knižky. Väčšinu týchto fondov postupne ovládli finančné skupiny, ktoré s relatívne malým podielom, cestou odkúpenia práv alebo mandátnymi zmluvami s drobnými akcionármi získali rozhodovacie právomoci nad riadením a ekonomikou investičných fondov, pripomína Ochotnický. "Drobní akcionári sa prakticky stali len pozorovateľmi," doplnil.
Zároveň však upozornil, že na začiatku nepoznaných zmien sa dalo len ťažko predvídať, čo všetko je potrebné zakázať. "Príbeh kupónovej privatizácie, ale aj ďalšie vcelku vznešené transformačné a post transformačné reformy v SR potvrdili, že reálny život, ale najmä niektorí aktéri finančných trhov, nemajú zabudované vnútorné etické zábrany a vedia byť nevídane kreatívni," myslí si ekonóm.
"Súkromný sektor sa mal stať čo najskôr motorom inovácií, zvýšenia výkonnosti firiem, zamestnanosti, štrukturálnych a adaptačných zmien a rastu celej ekonomiky,“ vysvetlil pre TASR profesor financií z Ekonomickej univerzity v Bratislave Pavol Ochotnický.
Pri pôvodnej kupónovej metóde bolo možné veľký objem majetku previesť na súkromné osoby bez veľkého nároku na odčerpanie kapitálu občanov alebo bánk. Kúpou tzv. kupónovej knižky v hodnote 1000 (+35) Kčs získali občania ČSFR nárok na podiel majetku vo vybraných podnikoch aj finančných inštitúciách v 20- až 30-krát vyššej hodnote. Cena kupónovej knižky v tom čase predstavovala približne štvrtinu priemernej mesačnej mzdy.
"Kupónovou privatizáciou i napriek pomerne veľkému objemu privatizovaného majetku preto nedošlo k použitiu úspor v takom rozsahu, aby sa narušilo zdravé fungovanie bánk, poskytovanie úverov na investície, financovanie deficitu hospodárenia vlády, či vyvolal tlak na rast úrokov," vysvetlil Ochotnický. Hlavné historické otázniky podľa neho visia nad osobným vnímaním pocitu spravodlivosti u individuálnych účastníkov kupónovej privatizácie a nad možnými spôsobmi, ako sa dalo zabrániť výrazným majetkovým nerovnostiam.
Pod vplyvom viacerých skutočností druhá vlna privatizácie už v rámci samostatnej Slovenskej republiky zásadne zmenila svoj koncept. Modifikovaný model garantoval podľa Ochotnického všetkým rovnaké šance, ale aj konečný výnos. Občania získali nárok na dlhopis Fondu národného majetku (FNM) SR ako správcu štátneho majetku, s cieľovou hodnotou takmer 14.000 Sk v dobe jeho splatnosti (31.12.2000). Priebežne bol obchodovateľný cez RM - Systém Slovakia, pričom obchodovanie sa postupne liberalizovalo, čo umožnilo aktívnym investorom získať výnosy z cenových rozdielov dlhopisu.
Nedokonalosť regulácie finančných trhov
Počas kupónovej privatizácie v SR sa podľa ekonóma ukázala nedokonalosť regulácie finančných trhov. Príkladom bolo fungovanie investičných fondov, ktorým zverili občania svoje kupónové knižky. Väčšinu týchto fondov postupne ovládli finančné skupiny, ktoré s relatívne malým podielom, cestou odkúpenia práv alebo mandátnymi zmluvami s drobnými akcionármi získali rozhodovacie právomoci nad riadením a ekonomikou investičných fondov, pripomína Ochotnický. "Drobní akcionári sa prakticky stali len pozorovateľmi," doplnil.
Zároveň však upozornil, že na začiatku nepoznaných zmien sa dalo len ťažko predvídať, čo všetko je potrebné zakázať. "Príbeh kupónovej privatizácie, ale aj ďalšie vcelku vznešené transformačné a post transformačné reformy v SR potvrdili, že reálny život, ale najmä niektorí aktéri finančných trhov, nemajú zabudované vnútorné etické zábrany a vedia byť nevídane kreatívni," myslí si ekonóm.
