Bratislava 13. marca (TASR) - Migrácia, ktorá v súčasnosti zasiahla Európu, môže mať pre ekonomiky jednotlivých krajín zmysel. Je potrebné ju ale regulovať tak, aby sa stretli záujmy migrantov s kapacitnými možnosťami jednotlivých štátov a s potrebami trhu práce. Slovensko by pritom mohlo na tisíc obyvateľov prijať dvoch až piatich migrantov. Uviedol to v rozhovore pre TASR vedúci katedry financií Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave Pavol Ochotnický v rámci multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky.

Aké sú ekonomické vplyvy migrácie?
Sú tri zásadné vplyvy, ktoré migrácia má. Prvým je vplyv na trh práce. Migranti v minulých rokoch spravidla cieľavedome vyhľadávali pracovné pozície, ktoré boli v daných krajinách voľné. Aj občania zo Slovenska vyhľadávali voľné pracovné pozície v oblasti remeselných prác, v oblasti verejného sektora. Chodili pracovať do Nemecka, Írska, Anglicka, Rakúska, ale aj študovať v rámci európskeho priestoru a následne pracovať. V súvislosti s touto migráciou sa hovorí, že veľa migrantov bolo vyššej kvalifikácie, ako bolo potrebné, ale vypĺňali konkrétnu medzeru na trhu práce.

Môže byť teda migrácia prínosom pre ekonomiku danej krajiny?
V súlade s teóriou pôsobili migranti v cieľovej krajine proti rastu mzdovej hladiny. To podporovalo rast dopytu po práci. Malo to samozrejme efekt aj pre danú ekonomiku aj pre celú Európsku úniu (EÚ), keď migrácia pružne reagovala na potreby národných trhov práce a zlepšovala jeho funkčnosť. Podstatné ale je, že zväčša išlo o migrantov, pohybujúcich sa najmä legálne. Či už v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru, alebo na báze povoleného pobytu, pracovných povolení, či pracovných víz v prípadoch, ak išlo o migrantov z tretích krajín. Pozitívnym efektom migrácie v minulosti, v rokoch 2000 až približne do roku 2013, bolo práve to, že prírastky nových pracovných síl - tak v krajinách Európy, ale aj Kanady a USA - z veľkej časti zabezpečili práve migranti. Bol však pozorovaný rozdiel v kvalifikačnej štruktúre. Zatiaľ čo v Kanade a USA boli podľa OECD vyššie kvalifikované miesta vo väčšej miere obsadzované migrantmi, a to približne 31 %, respektíve 21 % zo zvýšenia počtu vysoko vzdelaných pracovných síl, v Európe to bolo 14 %.

Migrácia však nemá vplyv len na trh práce. Môže podporiť aj hospodársky rast danej krajiny?
Obsadené voľné pracovné miesta vytvárajú aj novú produkciu. Druhým vplyvom migrácie je teda logicky hospodársky rast. Tým, že sa migranti zamestnali, prispievali k hospodárskemu rastu. Štúdie z Veľkej Británie z posledných rokov ukazujú, že tí migranti, ktorí pochádzali hlavne z Afriky či z ázijských krajín, prichádzajú spravidla s rodinami. Z dôvodu viery alebo skôr domácich tradícií väčšinou nebývajú zamestnané ich manželky. Ukazuje sa tak, že títo migranti síce zvyšovali hrubý domáci produkt (HDP) danej krajiny, ale HDP na obyvateľa rástol pomalšie, lebo viac obyvateľov sa muselo o produkciu podeliť.

Spomínali ste aj tretí vplyv migrácie.
S migráciou je spojený aj tretí kľúčový fiškálny vplyv. Bol skúmaný vo viacerých krajinách. Napríklad v Európe v Rakúsku, Nemecku, vo Veľkej Británii, v Holandsku. Len v Holandsku sa ukázal negatívny. Inak skôr štúdie naznačujú, že nedochádza ani k príjmom ani k stratám z hľadiska verejných rozpočtov. To znamená, že fiškálny efekt sa ukazuje skôr ako neutrálny. Samozrejme, závisí to od toho, aká je štruktúra migrantov.

Prečo potom niektoré krajiny v súčasnosti sprísňujú azylovú politiku, kým ešte donedávna boli otvorené voči prijímaniu migrantov, keď fiškálny efekt na ekonomiky je podľa štúdií neutrálny?
Nová vlna migrácie, ktorá sa valila do Európy v rokoch 2014-2015 a pokračuje ďalej, sa zásadne líši od migrácie v minulosti. Ide najmä o veľký rozsah ilegálnej migrácie z tretích krajín, teda najmä o ľudí bez víz či oficiálnych pracovných povolení. Z hľadiska štruktúry migrantov majú veľké zastúpenie mladí ľudia, väčšinou vo veku do 36 rokov. Vytvára to teda určitý predpoklad, že by sa mohli potenciálne uplatniť na trhu práce. Čo ale nevieme, je, akú majú títo ľudia kvalifikačnú a vzdelanostnú úroveň a pracovné návyky. Odborník z nemeckého inštitútu IFO Ludger Woessmann hovorí, že toto je kľúčový problém, pretože nevieme, ako ich integrovať na trh práce a aké vzdelávacie a ďalšie integračné opatrenia prijať. Existuje veľa nejasností ohľadom ekonomických efektov, ktoré môžu mať migranti pre cieľovú krajinu. Migranti síce v rámci azylovej procedúry nahlasujú, aké vzdelanie majú, ale nevie sa celkom, aká je ich kvalifikácia či pracovné návyky, ani to, či univerzitné vzdelanie je porovnateľné s európskym. Nejde tu teda len o jazykovú bariéru. V tomto je to veľká neznáma. Preto efekty zo súčasnej migrácie môžu byť pomerne otázne aj do budúcnosti. A určite nebudú preto až také pozitívne ako z predchádzajúcich migračných epizód.

Môže preto súčasná migrácia zaťažiť viac národné rozpočty krajín?
Dnes nevieme, koľkí migranti úspešne prejdú azylovým konaním, koľkí budú reálne ochotní a schopní pracovať, nevieme celkom, v akých pozíciách a či trh práce takýchto ľudí potrebuje. Preto bude určite dlhšie trvať, kým budú títo ľudia schopní zapojiť sa do pracovného procesu. V prvej fáze treba vynaložiť väčšie verejné výdavky, aby vôbec boli umiestniteľní na trhu práce. Ide o výdavky spojené s pobytom v azylových zariadeniach, náklady na overenie kvalifikácie a vzdelania, na jazykovú prípravu či rekvalifikácie, náklady spojené s vysťahovaním nelegálnych migrantov, ktorým nebude priznaný azyl či iná forma dočasnej ochrany. Okrem toho budú spočiatku zaťažené aj sociálne systémy jednotlivých krajín, voči čomu sa už napríklad Veľká Británia bráni návrhom reformy systému sociálnych dávok.

Vo vašej štúdii ste sa zamerali na to, koľko migrantov sú jednotlivé krajiny schopné prijať a aká je ich takzvaná absorpčná kapacita. Čo na ňu vplýva?
To všetko závisí od stavu konkrétnej ekonomiky. Kľúčovými parametrami sú - ekonomická sila danej krajiny, ďalej - v akom stave sú verejné financie a tretia vec - je situácia na trhu práce, teda či existujú nové a voľné pracovné miesta, alebo, naopak, ekonomika má svoje vlastné štrukturálne problémy. Cieľovými destináciami pre migrantov sú v súčasnosti najmä Nemecko a Švédsko. Nemecko má síce vyšší dlh, ako stanovujú Maastrichtské kritériá, ale už pomerne skoro po hospodárskej kríze v roku 2009 malo nízke rozpočtové deficity a teraz hospodári s prebytkom. To znamená, že ekonomika Nemecka je relatívne v dobrej kondícii z hľadiska verejných financií. Má dobrý hospodársky rast a nízku mieru nezamestnanosti. V tejto situácii je ekonomika pripravená investovať a schopná absorbovať novú ponuku práce.

Švédska ekonomika je tiež v dobrej kondícii, miera nezamestnanosti je však vyššia. Voľné pracovné miesta sa zhruba pohybovali v posledných rokoch niekde od 100.000 do 140.000. Švédska ministerka zahraničných vecí však vyslovila názor, že 190.000 utečencov je horná hranica, za ktorou už môže dôjsť k narušeniu sociálneho systému. Situácia v Rakúsku je zase horšia z hľadiska vyššieho dlhu a aj preto Rakúsko uvažuje o svojej absorpčnej schopnosti maximálne vo výška 37,5 tisíca migrantov.

Slovensko má špecifický problém. Má vyššiu mieru nezamestnanosti a miera voľných pracovných miest je nižšia, zhruba na úrovni 0,9 %. To znamená, že nezamestnaným osobám je ponúkaný relatívne menší počet voľných pracovných miest. Slovensko má navyše problémy zamestnať dlhodobo nezamestnaných ľudí. Kapacita Slovenska, alebo schopnosť absorbovať ďalšiu ponuku práce je teda ďaleko nižšia ako vo vysokorozvinutých krajinách.

Aká je teda kapacita Slovenska? Koľko by mohlo prijať migrantov?
Ako východiskovú bázu môžeme použiť príklad Švédska, ktorého ekonomickú absorpčnú kapacitu možno vyčísliť cez 19 migrantov na tisíc obyvateľov. Pre ekonomiku Slovenska vzhľadom na výkonnosť, vyššiu zadlženosť a horšiu situáciu na trhu práce by to bolo skôr utópiou. Pre Slovensko s približne 5,4 milióna obyvateľov by to totiž znamenalo, absorbovať prílev viac ako stotisíc migrantov. Absorbovanie dvoch až piatich migrantov na tisíc obyvateľov v priebehu najbližších rokov sa preto pre Slovensko s približne trikrát nižšou ekonomickou výkonnosťou ako Švédsko, pri vyššej zadlženosti a pri výraznejších štrukturálnych problémoch na trhu práce javí ako horný strop. Jeho prekročenie by už mohlo ohroziť tak fiškálnu pozíciu Slovenska, ako aj zhoršiť situáciu na trhu práce. Absorpčnú schopnosť dvoch migrantov, teda žiadateľov a azyl, na tisíc obyvateľov preukázalo Slovensko napríklad už rok pred a pri vstupe do EÚ, keď približne 10.000 migrantov ročne sa snažilo legalizovať svoj pobyt žiadosťami o azyl. Len zlomku z nich ale bolo právo na azyl priznané. Koľkí však v súčasnosti prejavia záujem o azyl na Slovensku, úspešne prejdú azylovým konaním a aká by mohla byť ich vzdelanostná štruktúra či možná integrácia na trhu práce a aké môže mať z toho Slovensko ekonomické efekty, v tejto situácii zatiaľ môžeme hovoriť o nepodložených scenároch a hypotézach.

V štúdii ste spomenuli negatívny jav, ktorý môže v súvislosti s migráciou vzniknúť. Hovoríte o vytvorení takzvanej "sherry picking" politike. Čo tým myslíte?
V efektoch migrácie vzniká potenciálna asymetria, teda že niektoré krajiny z nej môžu mať pozitívne ekonomické efekty a niektoré z toho môžu mať ekonomické záťaže. Ak má mať migrácia do Európy ekonomický zmysel pre všetky krajiny, je nevyhnutné ju regulovať prirodzeným spôsobom a v súlade s platným právnym poriadkom. To znamená, že by sa mali stretnúť záujmy migrantov s kapacitnými možnosťami jednotlivých krajín, ale najmä s potrebami trhu práce jednotlivých národných ekonomík. Inak bude migrácia objektom práve politiky "sherry picking" teda "vyberania čerešní" a súťaže národných ekonomík, firiem. Neregulovaná a ilegálna migrácia je aj zdrojom nelegálnej práce, ďalších ilegálnych ekonomických aktivít a obchodovania s migráciou.

V čom spočívajú ďalšie riziká pre krajiny? Stále je veľa štátov v rámci Európskej únie, ktoré majú problém s dlhom a deficitom.
Určite je to nápor na verejné rozpočty jednotlivých krajín. Existuje odpor mnohých krajín, ktoré stále od roku 2009 zápasia s konsolidáciou verejných financií a nezamestnanosťou. Viaceré štáty ešte nedosiahli 60-% hranicu verejného dlhu podľa Maastrichtských kritérií. Slovensko je v tomto smere jedným zo šťastnejších. Už v roku 2014 patrilo ako 12. krajina z 13 európskych krajín, ktoré tento limit dosiahli. Pre Slovensko ako otvorenú ekonomiku sa preto ukázalo ako dobré, že ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti určuje nižšie hranice verejného dlhu, keď je potrebné prijať korekcie. Mnohé krajiny majú však aj ďalšie vlastné problémy, takže nevôľa prijímať utečencov, keďže môžu vzniknúť ďalšie fiškálne náklady, je oprávnená z ich strany.

Aké opatrenia by teda mali zvoliť štáty, aby bola migrácia pre ekonomiku v dlhodobom horizonte prínosom?V prvom rade je potrebné zabrániť pokračovaniu nelegálneho spôsobu migrácie a vyhostiť tých migrantov, ktorí nepožiadali o azyl, alebo im bolo zastavené azylové konanie, napríklad z titulu opustenia azylových táborov. U žiadateľov o azyl treba ďalej čo najskôr zistiť, ktorí sú naozaj utečenci, teda tí, ktorí prišli do Európy, pretože sa boja o svoj život z dôvodu rasového, náboženského či iného násilia respektíve prenasledovania. Tiež treba zistiť, ako dlho v krajinách EÚ plánujú zostať. Sú možno skupiny, ktoré sa po skončení konfliktu rady a dobrovoľne vrátia do svojej rodnej krajiny. Ďalej je potrebné podrobnejšie zistiť kvalifikačnú štruktúru migrantov. Potom môžeme hovoriť o budúcich ekonomických efektoch a integračných politikách. Prvá politika by mala byť zameraná na zistenie ich kvalifikačnej štruktúry. Bolo by dobré následne nechať na trh práce danej krajiny, že bude ponúkať potenciálne pracovné miesta pre tých ľudí, ktorí prejdú v Európe azylovým konaním. Pre niektorú krajinu môže byť ziskom, ak sa na jej trhu práce umiestnia ľudia, ktorých potrebuje. Ak sa bude diať to, že ľudí, ktorých trh práce nepotrebuje a následne budú umiestnení do inej krajiny, ktorej trh práce ich tiež nepotrebuje, tak tam fiškálne záťaže budú vyššie a všetky tri efekty migrácie budú záporné.

Môžu prispieť migranti k nárastu spotreby v danej krajine a teda vyššiemu výberu daní, či zlepšiť demografický vývoj?
S rodinami súčasných migrantov prichádza veľa detí. Z toho by mohli plynúť budúce pozitívne efekty, ak deti prijmú kultúru, pravidlá danej krajiny a začlenia sa do spoločnosti. Mohlo by to byť hypoteticky riešenie demografického problému. Ako však ukazujú skúsenosti z doterajšieho rozširovania EÚ, pre jej súdržnosť a ekonomiku je lepšie, ak sú si krajiny a obyvatelia v Európe najmä hodnotovo, právnym poriadkom a spoločensko-ekonomickým systémom k sebe bližšie. Už aj v minulosti na Slovensko legálne prichádzali a mali tu trvalý pobyt občania Česka, Rumunska, Ukrajiny, Poľska, Nemecka, Maďarska a ďalších krajín. Na Slovensko až do roku 2014 prichádzalo viac takýchto migrantov, ako zo Slovenska odchádzalo. Napriek tomu, že tieto údaje nevystihujú celkom pracovnú migráciu, napríklad krátkodobé zamestnanie a krátkodobé pobyty občanov v zahraničí, tak to signalizuje skôr atraktivitu, než neatraktivitu Slovenska pre život. Ale aj to, že tento potenciál postupne slabne. Čisté migračné saldo v prospech vyššieho prílevu zahraničných občanov dosiahlo totiž maximum v roku 2008 vo výške približne 7000 osôb. Demografický problém však bude určite potrebné do budúcnosti riešiť. Čiastočne propopulačnou politikou alebo aj migráciou. Napríklad po vzore iných krajín aj podporou návratu úspešných občanov naspäť na Slovensko.