Prečítajte si, kde žije 1% najbohatších, či kedy sa človek môže rátať medzi túto elitnú skupinu.
Autor Barbora Belovická
Bratislava 31. januára (Teraz.sk) - Na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň, sa veľa hovorilo o nerovnosti a 1% najbohatších ľudí. Toto pomenovanie evokuje obraz milionárov žijúcich na súkromných ostrovoch.
Podľa správy rozvojovej organizácie Oxfam majetok jedného percenta najbohatších ľudí na svete na budúci rok prekoná majetok zvyšných 99 %. Najnovší výskum banky Credit Suisse poukázal na to, že celkové svetové bohatstvo domácností bolo v minulom roku 263 biliónov dolárov. Ide o majetok po odčítaní dlhov, ako napríklad nesplatených hypoték.
Netreba byť milionár
Je jasné, že medzi 1% patria milionári ako Bill Gates, Warren Buffett či Mark Zuckerberg. Ale kto ešte? Podľa výskumu banky Credit Suisse je to ďalších 47 miliónov dospelých ľudí, a teda všetkých, ktorých majetok je vyšší než 798.000 dolárov (približne 705 000 eur). To môže zahŕňať aj ľudí v bohatých krajinách, ktorí sa síce nepovažujú za bohatých, no jednoducho vlastnia nehnuteľnosť alebo vyplatili časť hypotéky.
-18 miliónov v Spojených štátoch, kde je celkovo najviac ľudí patriacich medzi 1%
-3,5 mil. vo Francúzsku
-2,9 mil. ľudí vo Veľkej Británii
-2,9 mil. v Nemecku
V Ázii sú len dve krajiny, ktoré majú viac než milión ľudí patriacich medzi 1%, a to Japonsko so štyrmi miliónmi a Čína, kde ich je 1,6 milióna.
Najväčšie zastúpenie takto bohatých ľudí má Švajčiarsko. Tu má každý desiaty švajčiarsky rezident majetok väčší než 798.000 dolárov. V praxi to znamená celkovo 800.000 ľudí žijúcich vo Švajčiarsku.
Za rozdielne ceny rovnaký luxus
Podľa štúdie má Nemecko najväčšiu ekonomiku v Európe. Napriek tomu sa server BBC domnieva, že táto štúdia má isté nedostatky. Dôvodom pre nízky počet bohatých ľudí v tejto krajine je podľa servera to, že nie každý vlastní nehnuteľnosť.
BBC upozorňuje aj na iné nedostatky štúdie, napríklad to, že neporovnáva rozdielne ceny. Neberie do úvahy, koľko stojí kúpiť si tovary v každej krajine – pol milióna libier môže stáť jednoizbový byt v centre Londýna, zatiaľ čo v iných krajinách si za to kúpite luxusnú rezidenciu.
Výskum taktiež nezohľadňuje príjmy, čoho dôsledkom je, že veľa dobre platených mladých ľudí, ktorí žijú v západných krajinách, môže skončiť medzi poslednými 50% bohatých. Na jednej strane preto, lebo stále splácajú svoje študentské pôžičky, na druhej môžu minúť celý svoj príjem a žiť "na vysokej nohe".
Podľa správy rozvojovej organizácie Oxfam majetok jedného percenta najbohatších ľudí na svete na budúci rok prekoná majetok zvyšných 99 %. Najnovší výskum banky Credit Suisse poukázal na to, že celkové svetové bohatstvo domácností bolo v minulom roku 263 biliónov dolárov. Ide o majetok po odčítaní dlhov, ako napríklad nesplatených hypoték.
Netreba byť milionár
Je jasné, že medzi 1% patria milionári ako Bill Gates, Warren Buffett či Mark Zuckerberg. Ale kto ešte? Podľa výskumu banky Credit Suisse je to ďalších 47 miliónov dospelých ľudí, a teda všetkých, ktorých majetok je vyšší než 798.000 dolárov (približne 705 000 eur). To môže zahŕňať aj ľudí v bohatých krajinách, ktorí sa síce nepovažujú za bohatých, no jednoducho vlastnia nehnuteľnosť alebo vyplatili časť hypotéky.
Najbohatšie 1% žije:
-18 miliónov v Spojených štátoch, kde je celkovo najviac ľudí patriacich medzi 1%
-3,5 mil. vo Francúzsku
-2,9 mil. ľudí vo Veľkej Británii
-2,9 mil. v Nemecku
V Ázii sú len dve krajiny, ktoré majú viac než milión ľudí patriacich medzi 1%, a to Japonsko so štyrmi miliónmi a Čína, kde ich je 1,6 milióna.
Najväčšie zastúpenie takto bohatých ľudí má Švajčiarsko. Tu má každý desiaty švajčiarsky rezident majetok väčší než 798.000 dolárov. V praxi to znamená celkovo 800.000 ľudí žijúcich vo Švajčiarsku.
Za rozdielne ceny rovnaký luxus
Podľa štúdie má Nemecko najväčšiu ekonomiku v Európe. Napriek tomu sa server BBC domnieva, že táto štúdia má isté nedostatky. Dôvodom pre nízky počet bohatých ľudí v tejto krajine je podľa servera to, že nie každý vlastní nehnuteľnosť.
BBC upozorňuje aj na iné nedostatky štúdie, napríklad to, že neporovnáva rozdielne ceny. Neberie do úvahy, koľko stojí kúpiť si tovary v každej krajine – pol milióna libier môže stáť jednoizbový byt v centre Londýna, zatiaľ čo v iných krajinách si za to kúpite luxusnú rezidenciu.
Výskum taktiež nezohľadňuje príjmy, čoho dôsledkom je, že veľa dobre platených mladých ľudí, ktorí žijú v západných krajinách, môže skončiť medzi poslednými 50% bohatých. Na jednej strane preto, lebo stále splácajú svoje študentské pôžičky, na druhej môžu minúť celý svoj príjem a žiť "na vysokej nohe".