Bratislava 16. júna (TASR) - Cudzinci z tretích krajín musia preukázať zisk už po prvom roku podnikania, čo ich znevýhodňuje v porovnaní s podnikateľmi zo Slovenska, či z členských štátov Európskej únie. Vyplynulo to z prieskumu Slovak Business Agency (SBA), ktorý realizovala od marca 2014 do júna 2015. Výsledky projektu pod názvom Zlepšenie podmienok na trhu práce a podnikania štátnych príslušníkov tretích krajín prezentovala SBA dnes v Bratislave na záverečnej konferencii "Podpora podnikania migrantov".

"V rámci prieskumov sme zistili problematické body, ktoré vytvárajú ťažšie podmienky pre ich podnikanie oproti ostatným," konštatoval pre TASR vedúci oddelenia analýz SBA Daniel Pitoňák. Netýka sa to podľa neho problémov, ktoré sú typické pre všetkých podnikateľov na Slovensku, akými sú vysoké daňové a odvodové zaťaženie. "Ide o problémy týkajúce sa administratívnych postupov pri registrácii cudzincov mimo EÚ, ktorí pri vstupe do podnikania na Slovensku musia preukázať finančné zdroje, pri získaní živnostenského oprávnenia musia prechádzať komplikovanejšou procedúrou. Po roku podnikania preukazujú ziskovosť napriek tomu, že v začiatkoch ziskoví ešte nemusia byť. Dostávajú sa do fázy, kedy sa hodnotí ich pridaná hodnota z hľadiska ekonomiky," konštatoval Pitoňák. Veľmi zle sa podľa neho vyhodnocuje táto pridaná hodnota najmä u malých podnikateľov. "Zložito administratívne sa porovnáva ich podnikateľský plán vzhľadom na situáciu podniku," doplnil a podotkol, že situácia je v krajinách Európskej únie rôzna. Väčšinou západná časť EÚ je podľa Pitoňáka ústretovejšia, pokiaľ ide o vytváranie podmienok na podnikanie pre občanov mimo EÚ. "Slovensko nepatrí k štátom, ktoré by mali flexibilné prostredie pre podnikanie cudzincov z nečlenských štátov. Podobnú legislatívu ako naša majú Maďarsko, kde sú podmienky pomerne striktné," zhodnotil.

Podnikatelia z krajín mimo EÚ mali v začiatkoch svojho podnikania najväčšie problémy zorientovať sa v slovenských právnych predpisoch. Problematické sú pre nich aj neustále legislatívne zmeny a rovnako ako u slovenských podnikateľov aj vysoké daňové zaťaženie a vysoké náklady na zamestnancov.

SBA našla veľmi silnú paralelu s jej kľúčovou agendou, ktorou sú malé a stredné podniky na Slovensku. Tie sú takisto ako podniky občanov z tretích krajín vnímané ako znevýhodnená kategória. "Chceme byť k dispozícii všetkým typom a všetkým podnikateľom na Slovensku," povedal Pitoňák. Poznamenal, že SBA nie je organizáciou štátnej správy, ale verejno-súkromným partnerstvom, kde jedným zo zakladateľov je Ministerstvo hospodárstva (MH) SR a dvaja sú podnikateľské organizácie.

Projekt SBA je analytický, nejde o priamu podporu podnikov. Mal zmapovať prostredie u tých slovenských podnikateľov, ktorí majú skúsenosti s cudzincami z tretích krajín, mapoval aj etnické skupiny podnikateľov, ktorí sú už na Slovensku usadení. Cieľovými skupinami boli najpočetnejšie zastúpené skupiny migrantov z tretích krajín na území SR – Číňania, Vietnamci, Rusi, Ukrajinci a Srbi. Z pohľadu tejto kategórie podnikateľov je najžiadanejšou formou pomoci prehľadný web s kompletnými podmienkami o podnikaní cudzincov.