Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Priemerná dĺžka bankového vzťahu v Maďarsku je sedem rokov.
Autor TASR
Budapešť 27. júla (TASR) - Poplatky svojej banky s inými bankami porovnáva iba štvrtina obyvateľov Maďarska, iba každý desiaty Maďar pripúšťa, že do roka zmení banku. Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý si objednal Budapest Bank a ktoré zverejnil server Privatbankar.hu.
So svojou bankou vyjadrilo spokojnosť takmer 90 % respondentov, ktorí svojej banke dôverujú. Aj to je jeden z dôvodov, prečo dve tretiny obyvateľstva Maďarska ešte nikdy nemenili banku a nie sú ani v žiadnom vzťahu s inou bankou.
Priemerná dĺžka bankového vzťahu v Maďarsku je sedem rokov. Prieskum poukazuje na to, že väčšina maďarských klientov, ktorá je nespokojná so službami svojej banky, nehľadá iný finančný ústav, pretože sa domnieva, že ide o časovo príliš náročný úkon.
Privatbankar.hu podotýka, že následkom terajšieho zvýšenia dane z finančných transakcií na 0,6 % z doterajších 0,3 % čoraz viac bánk zavádza poplatok za platbu kartou. Serveru sa k tejto záležitosti v ankete vyjadrilo vyše 3500 čitateľov. Z nich 3 % uviedli, že im to neprekáža a nerobia žiadne opatrenia, 18 % vyjadrilo rozhorčenie, ale nechá to tak, 24 % opýtaných avizovalo zmenu balíka služieb banky, prípadne zmenu banky. Až 55 % respondentov povedalo, že namiesto platobnej karty platí hotovosťou.
Maďarská vláda vlani zaviedla daň z finančných transakcií, ktorú tento rok zdvojnásobila. Vyše polovica Maďarov tvrdí, že rast nákladov bankových služieb nepocítila. Z tých, ktorí zmenu pocítili, sa 30 % rozhodlo, že obmedzí počet transakcií, ktorých sa daň týka a 25 % vyhlásilo, že zmena je taká mizivá, že nevidia dôvod zmeniť svoje finančné zvyklosti.
Maďarská vláda 17. júna oznámila, že zvyšuje daň z finančných transakcií a tiež poplatky v telekomunikačnom sektore, aby zaplátala dieru v rozpočte a udržala schodok verejných financií pod hranicou 3 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Európska únia v máji oznámila, že plánuje ukončiť disciplinárne konanie proti Maďarsku za prekročenie povoleného deficitu, ktoré sa začalo ešte v roku 2004. Vláde v Budapešti sa už totiž podarilo stlačiť schodok pod 3 % HDP, a to práve vďaka zavedeniu tzv. krízovej dane pre veľké prosperujúce firmy a banky, za čo si Maďarsko vyslúžilo ostrú kritiku aj zo strany Bruselu.
Bankový sektor v Maďarsku platí najvyššiu daň v rámci finančného sektora EÚ, čo sa negatívne odrazilo na hospodárskych výsledkoch peňažných ústavov v krajine aj napriek tomu, že väčšinu nákladov na túto daň preniesli na klientov.
So svojou bankou vyjadrilo spokojnosť takmer 90 % respondentov, ktorí svojej banke dôverujú. Aj to je jeden z dôvodov, prečo dve tretiny obyvateľstva Maďarska ešte nikdy nemenili banku a nie sú ani v žiadnom vzťahu s inou bankou.
Priemerná dĺžka bankového vzťahu v Maďarsku je sedem rokov. Prieskum poukazuje na to, že väčšina maďarských klientov, ktorá je nespokojná so službami svojej banky, nehľadá iný finančný ústav, pretože sa domnieva, že ide o časovo príliš náročný úkon.
Privatbankar.hu podotýka, že následkom terajšieho zvýšenia dane z finančných transakcií na 0,6 % z doterajších 0,3 % čoraz viac bánk zavádza poplatok za platbu kartou. Serveru sa k tejto záležitosti v ankete vyjadrilo vyše 3500 čitateľov. Z nich 3 % uviedli, že im to neprekáža a nerobia žiadne opatrenia, 18 % vyjadrilo rozhorčenie, ale nechá to tak, 24 % opýtaných avizovalo zmenu balíka služieb banky, prípadne zmenu banky. Až 55 % respondentov povedalo, že namiesto platobnej karty platí hotovosťou.
Daň z finančných transakcii v Maďarsku
Maďarská vláda vlani zaviedla daň z finančných transakcií, ktorú tento rok zdvojnásobila. Vyše polovica Maďarov tvrdí, že rast nákladov bankových služieb nepocítila. Z tých, ktorí zmenu pocítili, sa 30 % rozhodlo, že obmedzí počet transakcií, ktorých sa daň týka a 25 % vyhlásilo, že zmena je taká mizivá, že nevidia dôvod zmeniť svoje finančné zvyklosti.
Maďarská vláda 17. júna oznámila, že zvyšuje daň z finančných transakcií a tiež poplatky v telekomunikačnom sektore, aby zaplátala dieru v rozpočte a udržala schodok verejných financií pod hranicou 3 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Európska únia v máji oznámila, že plánuje ukončiť disciplinárne konanie proti Maďarsku za prekročenie povoleného deficitu, ktoré sa začalo ešte v roku 2004. Vláde v Budapešti sa už totiž podarilo stlačiť schodok pod 3 % HDP, a to práve vďaka zavedeniu tzv. krízovej dane pre veľké prosperujúce firmy a banky, za čo si Maďarsko vyslúžilo ostrú kritiku aj zo strany Bruselu.
Bankový sektor v Maďarsku platí najvyššiu daň v rámci finančného sektora EÚ, čo sa negatívne odrazilo na hospodárskych výsledkoch peňažných ústavov v krajine aj napriek tomu, že väčšinu nákladov na túto daň preniesli na klientov.
