Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mestá a obce budú môcť od budúceho roka spoplatniť výstavbu na svojom území. Umožní im to zákon o miestnom poplatku za rozvoj z dielne poslancov I. Chomu a R. Rašiho (obaja Smer-SD).
Autor TASR
Bratislava 28. októbra (TASR) – Mestá a obce na Slovensku budú môcť od budúceho roka spoplatniť výstavbu na svojom území. Umožní im to zákon o miestnom poplatku za rozvoj z dielne poslancov Národnej rady SR Igora Chomu a Richarda Rašiho (obaja Smer-SD), ktorý nadobudne účinnosť 1. novembra.
Poplatok za rozvoj môže obec dobrovoľne zaviesť vlastným všeobecne záväzným nariadením. Predkladatelia mu pripisujú tri funkcie, a to príjmovú, rozvojovú a protikorupčnú. Jednak bude tento poplatok príjmom obce, slúžiť bude ako jeden zo zdrojov na vybudovanie sociálnej a technickej infraštruktúry potrebnej pre stavebný rozvoj a zároveň má obmedziť ochotu zúčastnených strán „dohodnúť sa“ na rôznych plneniach.
„Cieľom zákona je zamedziť korupcii, vydieraniu developerov, ale najmä kumulovanie prostriedkov na výstavbu potrebnej infraštruktúry v mestách a obciach popri výstavbe sídlisk, bytových domov, satelitov miest,“ uviedol pre TASR Choma.
Príjem z poplatku môžu samosprávy použiť ako kapitálové výdavky v prípade výstavby škôl a škôlok, športovísk, kultúrnych a zdravotníckych zariadení, ale aj na výstavbu dopravnej infraštruktúry, rozširovanie a údržbu verejnej zelene.
Vplyv na výšku poplatku budú mať údaje zo stavebného povolenia, ktoré bolo vydané stavebníkovi. Platiť sa bude jednorazovo, sadzbu si určí obec k 1. januáru kalendárneho roka a pre jednotlivé časti jej územia môže byť rôzna. Zákon stanovuje minimálnu (10 eur) a maximálnu (35 eur) výšku poplatku za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.
Poplatok sa nebude vzťahovať na stavby sociálnej a technickej infraštruktúry, drobné stavby či stavebné práce v rámci odstraňovania porúch a havarijných stavov. Okruh stavieb, ktoré nie sú predmetom poplatku, sa rozšíril o stavby slúžiace na sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu aj stavby slúžiace na obranu štátu. Zákon nepočíta ani so spoplatnením stavby rodinného domu s podlahovou plochou do 150 m2.
Hoci účelom poplatku je financovať výstavbu verejnej infraštruktúry súvisiacej s novostavbami, týkať sa mal aj obnovy budov vrátane zatepľovania. V parlamente je však momentálne v druhom čítaní novela zákona poslancov za Most-Híd, v prípade schválenia ktorej sa poplatok za zateplenie bytového domu či údržbu stavby uhrádzať nebude.
„Ja pokladám za prirodzené a dobré, že zákon prechádza v tomto čase zmenami, ktoré vyplývajú z praxe. Pri tvorbe zákona sme niektoré veci nezohľadnili dostatočne, preto návrhy, ktoré prichádzajú zo strany miest a obcí a vychádzajú z reálnej praxe, ako napríklad zatepľovanie, je potrebné zapracovať,“ zdôraznil Choma. Dodal, že vníma tlak najmä veľkých developerov a investorov na zrušenie zákona.
Poplatok za rozvoj môže obec dobrovoľne zaviesť vlastným všeobecne záväzným nariadením. Predkladatelia mu pripisujú tri funkcie, a to príjmovú, rozvojovú a protikorupčnú. Jednak bude tento poplatok príjmom obce, slúžiť bude ako jeden zo zdrojov na vybudovanie sociálnej a technickej infraštruktúry potrebnej pre stavebný rozvoj a zároveň má obmedziť ochotu zúčastnených strán „dohodnúť sa“ na rôznych plneniach.
„Cieľom zákona je zamedziť korupcii, vydieraniu developerov, ale najmä kumulovanie prostriedkov na výstavbu potrebnej infraštruktúry v mestách a obciach popri výstavbe sídlisk, bytových domov, satelitov miest,“ uviedol pre TASR Choma.
Príjem z poplatku môžu samosprávy použiť ako kapitálové výdavky v prípade výstavby škôl a škôlok, športovísk, kultúrnych a zdravotníckych zariadení, ale aj na výstavbu dopravnej infraštruktúry, rozširovanie a údržbu verejnej zelene.
Vplyv na výšku poplatku budú mať údaje zo stavebného povolenia, ktoré bolo vydané stavebníkovi. Platiť sa bude jednorazovo, sadzbu si určí obec k 1. januáru kalendárneho roka a pre jednotlivé časti jej územia môže byť rôzna. Zákon stanovuje minimálnu (10 eur) a maximálnu (35 eur) výšku poplatku za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.
Poplatok sa nebude vzťahovať na stavby sociálnej a technickej infraštruktúry, drobné stavby či stavebné práce v rámci odstraňovania porúch a havarijných stavov. Okruh stavieb, ktoré nie sú predmetom poplatku, sa rozšíril o stavby slúžiace na sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu aj stavby slúžiace na obranu štátu. Zákon nepočíta ani so spoplatnením stavby rodinného domu s podlahovou plochou do 150 m2.
Hoci účelom poplatku je financovať výstavbu verejnej infraštruktúry súvisiacej s novostavbami, týkať sa mal aj obnovy budov vrátane zatepľovania. V parlamente je však momentálne v druhom čítaní novela zákona poslancov za Most-Híd, v prípade schválenia ktorej sa poplatok za zateplenie bytového domu či údržbu stavby uhrádzať nebude.
„Ja pokladám za prirodzené a dobré, že zákon prechádza v tomto čase zmenami, ktoré vyplývajú z praxe. Pri tvorbe zákona sme niektoré veci nezohľadnili dostatočne, preto návrhy, ktoré prichádzajú zo strany miest a obcí a vychádzajú z reálnej praxe, ako napríklad zatepľovanie, je potrebné zapracovať,“ zdôraznil Choma. Dodal, že vníma tlak najmä veľkých developerov a investorov na zrušenie zákona.
