FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Zmluvnými stranami sú členské štáty eurozóny, ako aj ďalšie štáty Európskej únie (EÚ), ktoré sa k nej rozhodnú pristúpiť.
Autor TASR
Bratislava 18. decembra (TASR) - Poslanci Národnej rady (NR) SR dnes takmer jednohlasne súhlasili s pristúpením Slovenska k novej európskej fiškálnej dohode, tzv. Zmluve o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii. Zo 141 prítomných zákonodarcov za ňu hlasovalo 138. Dohoda schválená európskymi lídrami ešte v januári tohto roka sprísňuje fiškálne pravidlá pre jej signatárov. Medzinárodnú zmluvu ešte musí podpísať prezident SR Ivan Gašparovič.
Ak vzniknú oprávnené domnienky, že niektorý z členských štátov porušil povinnosti vyplývajúce z novej európskej fiškálnej zmluvy, Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR na základe podnetu Ministerstva financií (MF) SR a po predchádzajúcom schválení vládou predloží takýto podnet na Súdny dvor EÚ. Vyplýva to z návrhu zákona o pôsobnosti orgánov SR pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v EÚ, ktorý dnes posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.
Nová právna norma nadväzuje na pristúpenie Slovenska k zmluve o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, ktorá dopĺňa zriadenie Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS). Súhlas s fiškálnou zmluvou, ktorá zavádza viaceré preventívne opatrenia s cieľom zabrániť budúcim dlhovým problémom jednotlivých krajín, je podmienkou na prípadné čerpanie pomoci z trvalého eurovalu. Pristúpili k nej všetky členské krajiny EÚ s výnimkou Veľkej Británie a Českej republiky, v súčasnosti v jednotlivých štátoch prebieha ratifikačný proces.
Nový zákon stanovuje, že na pravidelnom rokovaní lídrov eurozóny, ktoré sa týkajú základných pravidiel a budúcej spolupráce, zastupuje Slovensko predseda vlády. Ten následne informuje vládu SR o prijatých záveroch a spoločných postupoch v oblasti rozpočtovej a hospodárskej politiky. Takisto vznikne povinnosť MF SR predkladať Rade EÚ a Európskej komisii (EK) programy rozpočtového a ekonomického partnerstva, ako aj predbežné správy o plánoch vydávania štátnych dlhopisov.Zmluvné strany dohody, ktorú uzatvorili všetky členské krajiny EÚ s výnimkou Veľkej Británie a Českej republiky, sa zaväzujú hospodáriť s vyrovnaným alebo prebytkovým rozpočtom verejnej správy, pričom ročný štrukturálny deficit môže dosiahnuť maximálne 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ak je verejný dlh výrazne pod 60 % HDP a riziká spojené s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií sú nízke, limit štrukturálneho deficitu sa posúva na najviac 1 % HDP.
Ak členský štát poruší tieto pravidlá, jedna alebo viacero ostatných zmluvných krajín predloží túto záležitosť Európskemu súdnemu dvoru (ESD), ktorého rozsudok je záväzný. Ak ho žalovaný nebude rešpektovať, iná zmluvná strana sa môže na súdnom dvore domáhať uloženia sankcií. Takáto sankcia však musí byť podľa zmluvy primeraná a nesmie presahovať 0,1 % HDP krajiny.
Verejný dlh štátov, ktoré pristúpia k novej dohode, by nemal prekročiť 60 % HDP. Ak už túto hranicu presiahol, krajina by mala znižovať svoj dlh o jednu dvadsatinu rozdielu voči referenčnej hodnote ročne. Zmluvné strany majú tiež v predstihu informovať európske inštitúcie o pripravovaných emisiách štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok.
Nová fiškálna zmluva bude prepojená s Európskym stabilizačným mechanizmom (ESM), ktorý začal fungovať na jeseň tohto roka. Poskytnutie akejkoľvek pomoci z trvalého eurovalu totiž bude viazané práve na ratifikáciu a zapracovanie zmluvy do vnútroštátnej legislatívy žiadateľského štátu.
Zmluvnými stranami sú členské štáty eurozóny, ako aj ďalšie štáty Európskej únie (EÚ), ktoré sa k nej rozhodnú pristúpiť. Platiť bude, ak ju ratifikuje minimálne 12 krajín, ktorých menou je euro. Pri naplnení tejto podmienky je dátum účinnosti stanovený pevne na 1. januára 2013. Zmluva neobsahuje možnosť odstúpenia od nej.
Nedodržanie fiškálnej zmluvy bude môcť SR napadnúť na Súdnom dvore EÚ
Ak vzniknú oprávnené domnienky, že niektorý z členských štátov porušil povinnosti vyplývajúce z novej európskej fiškálnej zmluvy, Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR na základe podnetu Ministerstva financií (MF) SR a po predchádzajúcom schválení vládou predloží takýto podnet na Súdny dvor EÚ. Vyplýva to z návrhu zákona o pôsobnosti orgánov SR pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v EÚ, ktorý dnes posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.
Nová právna norma nadväzuje na pristúpenie Slovenska k zmluve o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, ktorá dopĺňa zriadenie Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS). Súhlas s fiškálnou zmluvou, ktorá zavádza viaceré preventívne opatrenia s cieľom zabrániť budúcim dlhovým problémom jednotlivých krajín, je podmienkou na prípadné čerpanie pomoci z trvalého eurovalu. Pristúpili k nej všetky členské krajiny EÚ s výnimkou Veľkej Británie a Českej republiky, v súčasnosti v jednotlivých štátoch prebieha ratifikačný proces.
Nový zákon stanovuje, že na pravidelnom rokovaní lídrov eurozóny, ktoré sa týkajú základných pravidiel a budúcej spolupráce, zastupuje Slovensko predseda vlády. Ten následne informuje vládu SR o prijatých záveroch a spoločných postupoch v oblasti rozpočtovej a hospodárskej politiky. Takisto vznikne povinnosť MF SR predkladať Rade EÚ a Európskej komisii (EK) programy rozpočtového a ekonomického partnerstva, ako aj predbežné správy o plánoch vydávania štátnych dlhopisov.
Ak členský štát poruší tieto pravidlá, jedna alebo viacero ostatných zmluvných krajín predloží túto záležitosť Európskemu súdnemu dvoru (ESD), ktorého rozsudok je záväzný. Ak ho žalovaný nebude rešpektovať, iná zmluvná strana sa môže na súdnom dvore domáhať uloženia sankcií. Takáto sankcia však musí byť podľa zmluvy primeraná a nesmie presahovať 0,1 % HDP krajiny.
Verejný dlh štátov, ktoré pristúpia k novej dohode, by nemal prekročiť 60 % HDP. Ak už túto hranicu presiahol, krajina by mala znižovať svoj dlh o jednu dvadsatinu rozdielu voči referenčnej hodnote ročne. Zmluvné strany majú tiež v predstihu informovať európske inštitúcie o pripravovaných emisiách štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok.
Nová fiškálna zmluva bude prepojená s Európskym stabilizačným mechanizmom (ESM), ktorý začal fungovať na jeseň tohto roka. Poskytnutie akejkoľvek pomoci z trvalého eurovalu totiž bude viazané práve na ratifikáciu a zapracovanie zmluvy do vnútroštátnej legislatívy žiadateľského štátu.
Zmluvnými stranami sú členské štáty eurozóny, ako aj ďalšie štáty Európskej únie (EÚ), ktoré sa k nej rozhodnú pristúpiť. Platiť bude, ak ju ratifikuje minimálne 12 krajín, ktorých menou je euro. Pri naplnení tejto podmienky je dátum účinnosti stanovený pevne na 1. januára 2013. Zmluva neobsahuje možnosť odstúpenia od nej.
