Štrasburg 9. septembra (TASR)- Poznám slabosti Európy, ale ak by Európska únia neexistovala, náš kontinent by bol vo vzťahu ku svetu oveľa slabší - týmito slovami dnes na záver svojho prvého prejavu o stave únie predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker upozornil na dôležitosť európskej integrácie.

Juncker v 80-minútovom prejave pred poslancami Európskeho parlamentu (EP) priznal, že únia nie je v dobrom stave, a dodal, že ani svet, v ktorom žijeme, nie je ideálny. Zároveň však spresnil, že je hrdý na komisiu, ktorej predsedá, lebo jeho kabinet za posledný rok urobil sériu užitočných reforiem.

Spomenul strategické oblasti, ako je energetika či kapitálový trh, a ocenil skutočnosť, že ním vedená komisia pokračuje v trende znižovania zbytočnej byrokratickej a legislatívnej záťaže. Skonštatoval, že eurozóna by mala hrať dôležitejšiu úlohu vo finančnom svete, čomu by napomohlo jednotné zastúpenie eurozóny v Medzinárodnom menovom fonde (MMF).

V oblasti zahraničnej politiky Juncker okrem iného pripomenul, že EÚ pomohla Ukrajine zabezpečiť dodávky plynu a pomáha jej s programom reforiem. Priznal, že Ukrajincov najviac trápi vysoká miera korupcie a EÚ sa snaží prispieť k tomu, aby bol tento fenomén potláčaný.



V otázke migrácie, ktorá jeho prejavu dominovala, Juncker podľa očakávaní oznámil, že Európska komisia navrhuje nový systém kvót - ktoré by mali byť povinné - na premiestnenie ďalších 120.000 migrantov navyše k pôvodnému návrhu z mája, týkajúcemu sa 40.000 žiadateľov o azyl z utečeneckých táborov v Taliansku a Grécku.

Šéf EK vo svojom prejave zdôraznil, že v tejto oblasti cíti "málo Európy v EÚ a málo jednoty v rámci EÚ". Odmieta kritiku niektorých politikov a europoslancov, že EÚ nič neurobila a že je v tejto oblasti nečinná.

"My sme už v máji predstavili návrhy a upozornili na veci, ktoré iné štáty až teraz spoznávajú cez fotografie tragédií," uviedol Juncker a upozornil, že EK už "v najbližších dňoch" podnikne ďalšie kroky voči členským krajinám EÚ, ktoré neuplatňujú spoločné azylové pravidlá. Druhé kolo právnych konaní voči niektorým členským štátom môže viesť aj k udeleniu vysokých pokút.

Šéf EK vyzval Európu, aby sa nebála súčasného prílevu žiadateľov o azyl. Pripomenul, že Európa je kontinent, kde "každý svojím spôsobom bol utečenec", a dodal, že Európania nesmú zabudnúť ani na prisťahovalecké vlny Írov, Škótov či Poliakov, ktorí sa dostali do Spojených štátov.

"My Európania by sme mali vedieť a nikdy nezabúdať, prečo právo na azyl je jedným z najdôležitejších základných práv," skonštatoval Juncker. Zároveň ale priznal, že Európa nemôže prijať "všetko utrpenie sveta".

Podľa jeho slov však migranti prichádzajúci na územie EÚ predstavujú len zlomok z celkového počtu jej obyvateľstva: 0,11 percenta. V tejto súvislosti uviedol, že napríklad v Libanone predstavujú utečenci až 25 percent populácie.

Migračná kríza sa podľa Junckera neskončí, kým bude vojna v Sýrii - spýtal sa teda Európanov, prečo nedokážu akceptovať, že väčšina migrantov uteká pred Islamským štátom.

"Blíži sa zima. Naozaj chceme, aby celé rodiny spali počas chladných nocí na staniciach a v stanoch? Pokiaľ ide o utečencov, niet tu priestoru pre náboženstvo, vieru alebo filozofiu," zhodnotil situáciu Juncker.

V tejto súvislosti chce byť EK nápomocná vytvorením zoznamu "bezpečných krajín", ktorých občania nebudú mať nárok na azyl v EÚ a budú okamžite vracaní do domovských krajín. Medzi tieto krajiny patria všetky štáty západného Balkánu, ktoré sú kandidátskymi krajinami do EÚ.

KRAJINA	Z TALIANSKA	Z GRÉCKA	Z MAĎARSKA	CELKOVÝ POČET
Belgicko	593	1917	2054	4564
Bulharsko	208	672	720	1600
Cyprus	36	115	123	274
Česká republika	387	1251	1340	2978
Estónsko	48	157	168	373
Fínsko	312	1007	1079	2398
Francúzsko	3124	10093	10814	24031
Holandsko	938	3030	3246	7214
Chorvátsko	138	447	479	1064
Litva	101	328	351	780
Lotyšsko	68	221	237	526
Luxembursko	57	185	198	440
Malta	17	56	60	133
Nemecko	4088	13206	14149	31443
Poľsko	1207	3901	4179	9287
Portugalsko	400	1291	1383	3074
Rakúsko	473	1529	1638	3640
Rumunsko	604	1951	2091	4646
SLOVENSKO	195	631	676	1502
Slovinsko	82	265	284	631
Španielsko	1941	6271	6719	14931
Švédsko	581	1877	2011	4469
CELKOM	15600	50400	54000	120000

Európska komisia spresnila nové opatrenia na boj s utečeneckou krízou

Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker vo svojom dnešnom prejave o stave únie na pôde Európskeho parlamentu (EP) predstavil novú sériu konkrétnych opatrení, ktoré by mali pomôcť riešiť súčasnú utečeneckú krízu. Z nového návrhu národných kvót pre Slovensko vyplýva dodatočných 1502 žiadateľov o azyl.

Juncker vo svojom prejave uviedol, že dozrel čas na to, aby Európania postavili stavebné kamene skutočnej európskej migračnej politiky, na vytvorenie ktorej jeho kabinet vyzval už v máji.

"Opatrenia, ktoré navrhujeme, zabezpečia, aby ľudia, ktorí zjavne potrebujú medzinárodnú ochranu, mohli byť premiestnení rýchlo po svojom príchode. A to nielen teraz, ale aj pri akejkoľvek kríze v budúcnosti," povedal Juncker na okraj navrhnutého stáleho mechanizmu. Spresnil, že ak sa má európska solidarita prejaviť, malo by to byť práve v súvislosti s utečeneckou krízou.

Foto: TASR/AP

Balík opatrení z dielne EK znamená núdzovú relokáciu 120.000 utečencov z Grécka, Talianska a Maďarska do ostatných členských štátov na dobu dvoch rokov. Spolu s májovým návrhom na prerozdelenie 40.000 azylantov, o ktorom ešte členské štáty EÚ (Rada) stále nerozhodli, EK navrhuje premiestniť spolu 160.000 utečencov.

Slovensko by z počtu dodatočných 120.000 migrantov malo prijať 1502 utečencov. Z toho 195 z Talianska, 631 z Grécka a 676 z územia Maďarska. Ak sa k tomuto číslu priráta 785 migrantov z pôvodného májového návrhu, Slovensko by z celkového počtu 160.000 utečencov malo prijať celkovo 2287 osôb.

Návrh komisie predvída zriadenie trvalého relokačného mechanizmu, ktorý sa spustí vždy vtedy, keď budú členské štáty EÚ čeliť podobnej krízovej situácii.

Komisia, ako uviedol aj Juncker vo svojom prejave, vytvorí spoločný európsky zoznam bezpečných krajín pôvodu migrantov. Tento dokument umožní zefektívnenie a zrýchlenie posudzovania žiadostí o azyl. V súčasnosti každý štát EÚ rozhoduje samostatne o tom, ktorá krajina pôvody je bezpečná a ktorá nie. Európska komisia plánuje na zoznam bezpečných krajín zaradiť aj Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Kosovo, Macedónsko, Srbsko a Turecko.

V prospech riešenia utečeneckej krízy má byť aj Akčný plán návratov. Týka sa tých migrantov, ktorí nezískajú azyl a mali by byť vrátení do krajiny svojho pôvodu, ak im tam nehrozí smrť, perzekúcia alebo iná vážna hrozba.

Krokom vpred je aj posilnenie zahraničnopolitickej dimenzie utečeneckej krízy, čiže spolupráca s krajinami z regiónov susediacich s EÚ.

Európska únia chce rovnako zriadiť špeciálny Fond pre Afriku v objeme 1,8 miliardy eur, ktorý bude určený na posilnenie stability krajín "produkujúcich" utečencov a riešenie príčin ilegálnej migrácie.

Česká vláda potvrdila odmietnutie kvót pri prijímaní utečencov

Kabinet českého premiéra Bohuslava Sobotku na svojom dnešnom zasadnutí potvrdil odmietavé stanovisko k zavedeniu kvót pri prijímaní utečencov. Minister vnútra Milan Chovanec ho bude prezentovať 14. septembra na nadchádzajúcom rokovaní ministrov EÚ, ktoré je venované migrácii, napísal spravodajský server Novinky.cz.

Foto: TASR/Martin Baumann

Návrh na prerozdelenie 120.000 utečencov predstavil dnes v Európskom parlamente predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker. Podľa návrhu by mala ČR prijať ďalších takmer 3000 utečencov.

Česká republika spolu s krajinami Vyšehradskej skupiny (V4) povinné kvóty odmieta a presadzuje lepšiu ochranu hraníc schengenského priestoru a riešenie situácie v krajinách, odkiaľ utečenci prichádzajú.

Proti mandátu pre Chovanca hlasoval dnes minister spravodlivosti Robert Pelikán. "Bojím sa, že sa tvrdošijným odmietaním kvót dostávame v rámci EÚ do nepríjemnej izolácie," komentoval svoje stanovisko Pelikán.

Ewa Kopaczová: Poľsko uvažuje, že prijme vyšší počet migrantov

Poľská premiérka Ewa Kopaczová dnes vyhlásila, že Poľsko uvažuje o zvýšení počtu migrantov, ktoré je ochotné prijať, avšak chce mať kontrolu nad tým, kto a kedy bude môcť vstúpiť do krajiny. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.

Foto: TASR/AP

"Najprv sme vyhlasovali, že prijmeme 2000 migrantov," povedala Kopaczová na tlačovej konferencii. "Teraz uvažujeme, že tento počet zvýšime. Chceme, aby mohlo Poľsko kontrolovať, kto príde, v akom počte a kedy. Rokovania prebiehajú," spresnila.

"Výzvy, aby Poľsko prejavilo solidaritu, nie sú vydieraním. Konať spoločne a efektívne v rámci Európskej únie je v našom záujme. Buďme rozumní, predseda Európskej komisie (Jean-Claude Juncker) nám pripomenul, že kedysi sme aj my boli utečencami," dodala poľská premiérka.

Šéf EK Juncker v dnešnom výročnom prejave o stave EÚ pred zákonodarcami Európskeho parlamentu vyzval Európu, aby sa nebála súčasného prílevu žiadateľov o azyl. Pripomenul, že Európa je kontinent, kde "každý svojím spôsobom bol utečenec", a dodal, že Európania nesmú zabudnúť ani na prisťahovalecké vlny Írov, Škótov či Poliakov, ktorí sa dostali do Spojených štátov.