Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V prípade, že štrajk organizujú odborári, podlieha štrajk zákonu o kolektívnom vyjednávaní. Okrem iného to znamená, že vyhláseniu štrajku musí predchádzať konanie pred sprostredkovateľom.
Autor TASR
Bratislava 19. júna (TASR) - Odborári vo Volkswagen Slovakia sa zatiaľ s vedením nedohodli na raste miezd. Rozhodli sa preto pre radikálny krok a ohlásili ostrý štrajk, ktorý sa má začať už v utorok (20. 6.) ráno o 6.00 h. Právo na štrajk, ako nástoj na ochranu svojich ekonomických a sociálnych záujmov zaručuje zamestnancom Ústava SR.
Svoje možnosti však má aj zamestnávateľ. Ako pre TASR povedal odborník na pracovné právo Dušan Nitschneider z advokátskej kancelárie Nitschneider & Partners, ktorý je členom predsedníctva Eureopean Employment Lawyers Association (EELA), v prípade, že štrajk organizuje odborárska organizácia, podlieha štrajk zákonu o kolektívnom vyjednávaní. Okrem iného to znamená, že vyhláseniu štrajku musí predchádzať konanie pred sprostredkovateľom. Ak sa po neúspešnom riešení sporu pred sprostredkovateľom obe strany nedohodnú, možno riešiť spor len cestou štrajku alebo výluky.
Pri štrajku rozhodnutie zastaviť práce prichádza zo strany zamestnancov a zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci aj za čas, kedy nepracuje z dôvodu účasti na štrajku. Mzda ani náhrada mzdy zamestnancovi za čas počas účasti na štrajku nepatrí. Podľa § 17 zákona o kolektívnom vyjednávaní, so štrajkom musí súhlasiť nadpolovičná väčšina zamestnancov zúčastnených na hlasovaní o štrajku, ktorých sa má dotknutá kolektívna zmluva týkať. Na hlasovaní sa však musí zúčastniť aspoň nadpolovičná väčšina zamestnancov počítaná zo všetkých zamestnancov.
"Opozitom štrajku môže byť výluka, ktorá slúži ako obranný nástroj zamestnávateľa proti požiadavkám odborárov. Ide o čiastočné alebo úplné zastavenie práce zamestnávateľom v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy. Výluka je zákonom definovaná ako krajný prostriedok riešenia a možno ju nariadiť iba v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy podľa § 27 až § 31 zákona o kolektívnom vyjednávaní," zdôrazňuje právnik.
Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodu, že bola voči nemu uplatnená výluka, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Zamestnancovi v takom prípade patrí náhrada mzdy vo výške polovice priemerného zárobku. To znamená, že o možnosť pracovať prídu aj tí zamestnanci, ktorí sa do štrajku nechceli zapojiť.
Ako ďalej Nitschneider uviedol, výluka a štrajk sa nevylučujú. Zamestnávateľ teda môže nariadiť výluku aj zamestnancom, ktorí už štrajkujú. Nariadenie výluky, rozsah, dôvody a ciele a menný zoznam zamestnancov, ktorých sa dotýka, musí zamestnávateľ písomne oznámiť odborovému orgánu minimálne tri dni vopred.
Svoje možnosti však má aj zamestnávateľ. Ako pre TASR povedal odborník na pracovné právo Dušan Nitschneider z advokátskej kancelárie Nitschneider & Partners, ktorý je členom predsedníctva Eureopean Employment Lawyers Association (EELA), v prípade, že štrajk organizuje odborárska organizácia, podlieha štrajk zákonu o kolektívnom vyjednávaní. Okrem iného to znamená, že vyhláseniu štrajku musí predchádzať konanie pred sprostredkovateľom. Ak sa po neúspešnom riešení sporu pred sprostredkovateľom obe strany nedohodnú, možno riešiť spor len cestou štrajku alebo výluky.
Pri štrajku rozhodnutie zastaviť práce prichádza zo strany zamestnancov a zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci aj za čas, kedy nepracuje z dôvodu účasti na štrajku. Mzda ani náhrada mzdy zamestnancovi za čas počas účasti na štrajku nepatrí. Podľa § 17 zákona o kolektívnom vyjednávaní, so štrajkom musí súhlasiť nadpolovičná väčšina zamestnancov zúčastnených na hlasovaní o štrajku, ktorých sa má dotknutá kolektívna zmluva týkať. Na hlasovaní sa však musí zúčastniť aspoň nadpolovičná väčšina zamestnancov počítaná zo všetkých zamestnancov.
"Opozitom štrajku môže byť výluka, ktorá slúži ako obranný nástroj zamestnávateľa proti požiadavkám odborárov. Ide o čiastočné alebo úplné zastavenie práce zamestnávateľom v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy. Výluka je zákonom definovaná ako krajný prostriedok riešenia a možno ju nariadiť iba v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy podľa § 27 až § 31 zákona o kolektívnom vyjednávaní," zdôrazňuje právnik.
Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodu, že bola voči nemu uplatnená výluka, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Zamestnancovi v takom prípade patrí náhrada mzdy vo výške polovice priemerného zárobku. To znamená, že o možnosť pracovať prídu aj tí zamestnanci, ktorí sa do štrajku nechceli zapojiť.
Ako ďalej Nitschneider uviedol, výluka a štrajk sa nevylučujú. Zamestnávateľ teda môže nariadiť výluku aj zamestnancom, ktorí už štrajkujú. Nariadenie výluky, rozsah, dôvody a ciele a menný zoznam zamestnancov, ktorých sa dotýka, musí zamestnávateľ písomne oznámiť odborovému orgánu minimálne tri dni vopred.
