80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Podľa prieskumu spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika obavy o finančnú situáciu sa najčastejšie spájajú so stavom, keď ľudia majú vyššie výdavky než príjmy.
Autor TASR
Bratislava 7. júna (TASR) - Viac než 53 % respondentov prieskumu spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika zažilo v posledných mesiacoch obavy o svoju finančnú situáciu. Tieto obavy pociťovali viac ženy (58 %) než opýtaní muži (49 %).
Obavy o finančnú situáciu sa najčastejšie spájajú so stavom, keď ľudia majú vyššie výdavky než príjmy (56 % opýtaných), hneď po tom však respondenti uvádzajú riziko straty zamestnania (23 %). Riziko nedostatku financií spojené so stratou zamestnania, pritom viac vnímajú muži (25 %) než ženy (21 %).
"Okrem straty práce môže mať neistá finančná situácia tiež rad ďalších objektívnych príčin. Viac než 18 % respondentov nášho prieskumu vníma ako zásadné riziko zhoršenie zdravotného stavu a 11 % sa obáva zníženia mzdy," dopĺňa Markéta Fixová zo spoločnosti KRUK.
Najväčšie obavy zo zhoršenia svojej finančnej situácie v súvislosti so stratou zamestnania majú obyvatelia Trnavského kraja (30 %) a celkovo ľudia, ktorí sa vyučili (28 %) a žijú v mestách s 5000 až 20.000 obyvateľmi (27 %). Riziko straty práce vnímajú najmenej respondenti z Prešovského kraja (13 %), ľudia so základným vzdelaním (8 %) a z miest s 20.000 až 100.000 obyvateľmi (27 %). Úroveň obáv zo straty zamestnania však nekopíruje mieru nezamestnanosti, ani podiel ľudí s dlhom v rámci regiónov Slovenska. Napríklad v Prešovskom regióne majú síce ľudia najmenšie obavy zo zhoršenia svojej finančnej situácie spojené so stratou zamestnania, na druhej strane je tu najvyššia miera nezamestnanosti v SR (14,5 %) a súčasne tu žije veľa zadlžených ľudí (takmer 13 % zo všetkých dlžníkov). Trnavský kraj má síce nízku nezamestnanosť (5,9 %), ale žije tu pomerne veľa zadlžených obyvateľov (12 %).
"Možnosť straty zamestnania či iného druhu hlavného príjmu je pre osoby s pôžičkou obrovským rizikom, proti ktorému sa možno chrániť len priebežným vytváraním finančnej rezervy. V prípade, že skutočne dôjde k výpadku príjmov a zadlžená osoba vie, že v nasledujúcich mesiacoch nebude schopná hradiť plnú výšku splátok, je potrebné, aby kontaktovala veriteľa a spoločne s ním našla riešenie prijateľné pre obe strany," zdôrazňuje Fixová.
Obavy o finančnú situáciu sa najčastejšie spájajú so stavom, keď ľudia majú vyššie výdavky než príjmy (56 % opýtaných), hneď po tom však respondenti uvádzajú riziko straty zamestnania (23 %). Riziko nedostatku financií spojené so stratou zamestnania, pritom viac vnímajú muži (25 %) než ženy (21 %).
"Okrem straty práce môže mať neistá finančná situácia tiež rad ďalších objektívnych príčin. Viac než 18 % respondentov nášho prieskumu vníma ako zásadné riziko zhoršenie zdravotného stavu a 11 % sa obáva zníženia mzdy," dopĺňa Markéta Fixová zo spoločnosti KRUK.
Najväčšie obavy zo zhoršenia svojej finančnej situácie v súvislosti so stratou zamestnania majú obyvatelia Trnavského kraja (30 %) a celkovo ľudia, ktorí sa vyučili (28 %) a žijú v mestách s 5000 až 20.000 obyvateľmi (27 %). Riziko straty práce vnímajú najmenej respondenti z Prešovského kraja (13 %), ľudia so základným vzdelaním (8 %) a z miest s 20.000 až 100.000 obyvateľmi (27 %). Úroveň obáv zo straty zamestnania však nekopíruje mieru nezamestnanosti, ani podiel ľudí s dlhom v rámci regiónov Slovenska. Napríklad v Prešovskom regióne majú síce ľudia najmenšie obavy zo zhoršenia svojej finančnej situácie spojené so stratou zamestnania, na druhej strane je tu najvyššia miera nezamestnanosti v SR (14,5 %) a súčasne tu žije veľa zadlžených ľudí (takmer 13 % zo všetkých dlžníkov). Trnavský kraj má síce nízku nezamestnanosť (5,9 %), ale žije tu pomerne veľa zadlžených obyvateľov (12 %).
"Možnosť straty zamestnania či iného druhu hlavného príjmu je pre osoby s pôžičkou obrovským rizikom, proti ktorému sa možno chrániť len priebežným vytváraním finančnej rezervy. V prípade, že skutočne dôjde k výpadku príjmov a zadlžená osoba vie, že v nasledujúcich mesiacoch nebude schopná hradiť plnú výšku splátok, je potrebné, aby kontaktovala veriteľa a spoločne s ním našla riešenie prijateľné pre obe strany," zdôrazňuje Fixová.
