Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z údajov vyplynulo, že až 39 % východniarov vytváranie rezervy podceňuje a z výplaty si nič neodloží.
Autor TASR
Košice 5. mája (TASR) – Slováci majú stále pomerne zlý prístup k vedeniu osobných financií, pričom finančné správanie sa medzi jednotlivými regiónmi líši. Porovnanie Košického a Bratislavského regiónu ukázalo, že východniari pristupujú k plánovaniu osobných financií rozvážnejšie a sú bližšie k ideálnym finančným mieram. Informovala o tom dnes Nadácia Partners na základe prieskumu, ktorý robila v spolupráci s agentúrou Focus.
Z údajov vyplynulo, že až 39 % východniarov vytváranie rezervy podceňuje a z výplaty si nič neodloží. No toto percento je oveľa nižšie v porovnaní so západom, kde si rezervu nevytvára až 46 % obyvateľov. Naopak, finančnú rezervu si vytvára 59 % Košičanov, Bratislavčanov o 5 % menej.
Podľa odborníkov minimálne 10 % z mesačného príjmu jednotlivca či domácnosti by malo smerovať na vytvorenie finančnej rezervy, ktorá sa dá v prípade potreby použiť na preklenutie rôznych situácií. Optimálna finančná rezerva je vo výške šiestich mesačných príjmov domácnosti.
Prieskum hovorí, že ideálnu rezervu má vytvorených iba 12 % košických a 16 % bratislavských domácností. Dvoj- až päťnásobok má v rezerve zase 27 % domácností z východu a 13 % domácností z Bratislavského regiónu.
Témou prieskumu bol aj vzťah k úverom a pôžičkám. Za veľmi užitočné považuje úvery 14 % východniarov a o percento viac respondentov zo západného Slovenska. Úvery vyslovene odmieta využívať až 43 % Košičanov, 38 % sa im vyhýba alebo ich využíva iba výnimočne a iba 6 % si prostredníctvom úveru financuje bývanie. Respondenti z Bratislavského kraja majú k úverom ústretovejší vzťah. Odmieta ich využívať 40 % respondentov, 33 % sa im vyhýba, alebo využíva iba výnimočne a 7 % si úverom vypomáha pri financovaní bývania.
Respondenti odpovedali na otázku, ako by naložili s vyššou sumou peňazí – 100.000 eur, ku ktorému by sa dostali. Až 36 % Bratislavčanov by si okamžite kúpilo nehnuteľnosť, 7 % lepšie auto, 9 % by peniaze použilo na rodinnú exotickú dovolenku, 13 % na splatenie dlhov a iba 24 % opýtaných by si peniaze uložilo na horšie časy. Naopak, Košičania by si aj v tomto prípade poradili rozumnejšie. Približne 28 % by peniaze použilo na kúpu nehnuteľnosti, 5 % na nové auto, 6 % by z peňazí zaplatilo rodinnú dovolenku, 8 % splatilo dlhy a až 41 % z nich by si odložilo na horšie časy.
Z údajov vyplynulo, že až 39 % východniarov vytváranie rezervy podceňuje a z výplaty si nič neodloží. No toto percento je oveľa nižšie v porovnaní so západom, kde si rezervu nevytvára až 46 % obyvateľov. Naopak, finančnú rezervu si vytvára 59 % Košičanov, Bratislavčanov o 5 % menej.
Podľa odborníkov minimálne 10 % z mesačného príjmu jednotlivca či domácnosti by malo smerovať na vytvorenie finančnej rezervy, ktorá sa dá v prípade potreby použiť na preklenutie rôznych situácií. Optimálna finančná rezerva je vo výške šiestich mesačných príjmov domácnosti.
Prieskum hovorí, že ideálnu rezervu má vytvorených iba 12 % košických a 16 % bratislavských domácností. Dvoj- až päťnásobok má v rezerve zase 27 % domácností z východu a 13 % domácností z Bratislavského regiónu.
Témou prieskumu bol aj vzťah k úverom a pôžičkám. Za veľmi užitočné považuje úvery 14 % východniarov a o percento viac respondentov zo západného Slovenska. Úvery vyslovene odmieta využívať až 43 % Košičanov, 38 % sa im vyhýba alebo ich využíva iba výnimočne a iba 6 % si prostredníctvom úveru financuje bývanie. Respondenti z Bratislavského kraja majú k úverom ústretovejší vzťah. Odmieta ich využívať 40 % respondentov, 33 % sa im vyhýba, alebo využíva iba výnimočne a 7 % si úverom vypomáha pri financovaní bývania.
Respondenti odpovedali na otázku, ako by naložili s vyššou sumou peňazí – 100.000 eur, ku ktorému by sa dostali. Až 36 % Bratislavčanov by si okamžite kúpilo nehnuteľnosť, 7 % lepšie auto, 9 % by peniaze použilo na rodinnú exotickú dovolenku, 13 % na splatenie dlhov a iba 24 % opýtaných by si peniaze uložilo na horšie časy. Naopak, Košičania by si aj v tomto prípade poradili rozumnejšie. Približne 28 % by peniaze použilo na kúpu nehnuteľnosti, 5 % na nové auto, 6 % by z peňazí zaplatilo rodinnú dovolenku, 8 % splatilo dlhy a až 41 % z nich by si odložilo na horšie časy.
