Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Základom produkcie je spracovanie ropy, ktorá do Slovnaftu prichádza ropovodom.
Autor TASR
Bratislava 13. apríla (TASR) - TASR v rámci prehľadu najväčších priemyselných podnikov na Slovensku vydáva profil akciovej spoločnosti Slovnaft so sídlom v Bratislave.
Základom produkcie je spracovanie ropy, ktorá do Slovnaftu prichádza ropovodom. Táto sa spracováva na takmer 200 druhov výrobkov, ako sú aromatické uhľovodíky, rozpúšťadlá, konzervačné prostriedky, asfalty, vykurovacie oleje, rafinérske a petrochemické produkty, výrobky malotonážnej chémie a podobne. V bežnom živote najčastejšie používané sú rôzne plasty a fólie, predovšetkým však motorové palivá, oleje, plastické mazivá či nemrznúce kvapaliny.
Na výrobu nadväzujúce obchodné, servisné alebo distribučné činnosti pomáhajú zabezpečovať dcérske spoločnosti.
Predchodcom dnešného Slovnaftu bola akciová spoločnosť Apollo. Podľa prijatých stanov poslaním rafinérie bolo vybudovať a sprevádzkovať rafinériu ropy a vykonávať príbuzné činnosti, vrátane prípadnej ťažby ropy.
Zakladajúce valné zhromaždenie rafinérie minerálnych olejov - akciovej spoločnosti Apollo sa uskutočnilo v Budapešti 9. apríla 1895. Prvým predsedom správnej rady sa stal hlavný župan bratislavskej župy Gyula Szálavszky. Výstavba rafinérie sa začala na zalesnenom okraji Bratislavy v Mlynskej záhrade v máji 1895 a už o 11 mesiacov neskôr spracovávala nová fabrika prvé tony ropy dovezenej po Dunaji z Kaukazu. Spracovávala aj ropu z Rumunska, Haliča, Gbelov a ďalších nálezísk.
Počas 2. svetovej vojny bola rafinéria zničená, zbombardovaná a neskôr obnovená. Existovala až do roku 1963, no bolo zrejmé, že jej poloha nevyhovuje rozvojovým zámerom mesta, a preto bolo potrebné hľadať novú vzdialenejšiu lokalitu. A tak sa v roku 1953 začal budovať nový závod vo Vlčom hrdle, z ktorého v priebehu nasledujúcich desaťročí vyrástol dnešný areál Slovnaftu.
Po páde socializmu, v prvej vlne kupónovej privatizácie, sa štátny podnik Slovnaft v roku 1992 transformoval na akciovú spoločnosť. K 1. máju 1992 došlo k prevodu všetkých aktív a pasív z vlastníctva štátneho podniku na akciovú spoločnosť, ktorá zároveň získala približne tretinu distribučnej siete motorových palív bývalého štátneho podniku Benzinol. Po voľbách v roku 1994, keď začala svoje funkčné obdobie tretia vláda Vladimíra Mečiara, sa uskutočnila dominantná časť privatizácie akciovej spoločnosti, ktorej majoritným vlastníkom bol dovtedy štát.
Prvý významný balík akcií Slovnaftu získala v roku 1995 akciová spoločnosť Slovintegra. V tom istom roku ju založil vtedajší manažment Slovnaftu. Od roku 1998 mal už Slovnaft holdingovú štruktúru. Po voľbách v roku 1998, keď nastúpila prvá vláda Mikuláša Dzurindu, v zmysle dohody vrátila v roku 2000 Slovintegra na účet Fondu národného majetku (FNM) SR 10 % akcií Slovnaftu. Súviselo to s nevyjasneným stavom vecí počas privatizácie v rokoch 1995 - 1997. Týmto krokom, ako zdôraznil vtedajší prezident spoločnosti Slavomír Hatina, mali byť definitívne usporiadané vlastnícke vzťahy a navyše, významne to malo pomôcť spoločnosti, ktorá vypísala medzinárodný tender na vstup strategického investora do Slovnaftu.
Onedlho si najväčší petrochemický kombinát Slovnaft Bratislava na základe tendra vybral za strategického partnera maďarský MOL Rt. Budapešť, s ktorým 31. marca 2000 podpísal zmluvu o vstupe MOL do akciovej spoločnosti Slovnaft. V roku 2000 bolo 60 % akcií maďarskej spoločnosti MOL v zahraničných rukách. Ďalším akcionárom s 28,2 % akcií bola Bank of New York. Táto americká banka bola organizátorom predaja globálnych depozitných certifikátov, ktoré dočasne nahrádzali akcie MOL. Bola depozitárom akcií MOL pre ďalších vlastníkov rovnako ako bola depozitárom v prípade akcií Slovnaftu. Významným akcionárom MOL bol v roku 2000 Capital Emerging Markets Growth Fund s 5,2 % akcií.
So sprevádzkovaním celého komplexu EFPA, s vtedy najnovšou technológiou hĺbkového spracovania ropy a výraznou ekologizáciou výrobnej prevádzky, sa Slovnaft zaradil medzi najmodernejšie európske rafinérie. Následným podpísaním zmluvy o strategickom partnerstve s maďarskou spoločnosťou MOL sa Slovnaft stal súčasťou dominantnej rafinérskej spoločnosti v strednej Európe.
Základom produkcie je spracovanie ropy, ktorá do Slovnaftu prichádza ropovodom. Táto sa spracováva na takmer 200 druhov výrobkov, ako sú aromatické uhľovodíky, rozpúšťadlá, konzervačné prostriedky, asfalty, vykurovacie oleje, rafinérske a petrochemické produkty, výrobky malotonážnej chémie a podobne. V bežnom živote najčastejšie používané sú rôzne plasty a fólie, predovšetkým však motorové palivá, oleje, plastické mazivá či nemrznúce kvapaliny.
Na výrobu nadväzujúce obchodné, servisné alebo distribučné činnosti pomáhajú zabezpečovať dcérske spoločnosti.
Predchodcom dnešného Slovnaftu bola akciová spoločnosť Apollo. Podľa prijatých stanov poslaním rafinérie bolo vybudovať a sprevádzkovať rafinériu ropy a vykonávať príbuzné činnosti, vrátane prípadnej ťažby ropy.
Zakladajúce valné zhromaždenie rafinérie minerálnych olejov - akciovej spoločnosti Apollo sa uskutočnilo v Budapešti 9. apríla 1895. Prvým predsedom správnej rady sa stal hlavný župan bratislavskej župy Gyula Szálavszky. Výstavba rafinérie sa začala na zalesnenom okraji Bratislavy v Mlynskej záhrade v máji 1895 a už o 11 mesiacov neskôr spracovávala nová fabrika prvé tony ropy dovezenej po Dunaji z Kaukazu. Spracovávala aj ropu z Rumunska, Haliča, Gbelov a ďalších nálezísk.
Počas 2. svetovej vojny bola rafinéria zničená, zbombardovaná a neskôr obnovená. Existovala až do roku 1963, no bolo zrejmé, že jej poloha nevyhovuje rozvojovým zámerom mesta, a preto bolo potrebné hľadať novú vzdialenejšiu lokalitu. A tak sa v roku 1953 začal budovať nový závod vo Vlčom hrdle, z ktorého v priebehu nasledujúcich desaťročí vyrástol dnešný areál Slovnaftu.
Po páde socializmu, v prvej vlne kupónovej privatizácie, sa štátny podnik Slovnaft v roku 1992 transformoval na akciovú spoločnosť. K 1. máju 1992 došlo k prevodu všetkých aktív a pasív z vlastníctva štátneho podniku na akciovú spoločnosť, ktorá zároveň získala približne tretinu distribučnej siete motorových palív bývalého štátneho podniku Benzinol. Po voľbách v roku 1994, keď začala svoje funkčné obdobie tretia vláda Vladimíra Mečiara, sa uskutočnila dominantná časť privatizácie akciovej spoločnosti, ktorej majoritným vlastníkom bol dovtedy štát.
Prvý významný balík akcií Slovnaftu získala v roku 1995 akciová spoločnosť Slovintegra. V tom istom roku ju založil vtedajší manažment Slovnaftu. Od roku 1998 mal už Slovnaft holdingovú štruktúru. Po voľbách v roku 1998, keď nastúpila prvá vláda Mikuláša Dzurindu, v zmysle dohody vrátila v roku 2000 Slovintegra na účet Fondu národného majetku (FNM) SR 10 % akcií Slovnaftu. Súviselo to s nevyjasneným stavom vecí počas privatizácie v rokoch 1995 - 1997. Týmto krokom, ako zdôraznil vtedajší prezident spoločnosti Slavomír Hatina, mali byť definitívne usporiadané vlastnícke vzťahy a navyše, významne to malo pomôcť spoločnosti, ktorá vypísala medzinárodný tender na vstup strategického investora do Slovnaftu.
Onedlho si najväčší petrochemický kombinát Slovnaft Bratislava na základe tendra vybral za strategického partnera maďarský MOL Rt. Budapešť, s ktorým 31. marca 2000 podpísal zmluvu o vstupe MOL do akciovej spoločnosti Slovnaft. V roku 2000 bolo 60 % akcií maďarskej spoločnosti MOL v zahraničných rukách. Ďalším akcionárom s 28,2 % akcií bola Bank of New York. Táto americká banka bola organizátorom predaja globálnych depozitných certifikátov, ktoré dočasne nahrádzali akcie MOL. Bola depozitárom akcií MOL pre ďalších vlastníkov rovnako ako bola depozitárom v prípade akcií Slovnaftu. Významným akcionárom MOL bol v roku 2000 Capital Emerging Markets Growth Fund s 5,2 % akcií.
So sprevádzkovaním celého komplexu EFPA, s vtedy najnovšou technológiou hĺbkového spracovania ropy a výraznou ekologizáciou výrobnej prevádzky, sa Slovnaft zaradil medzi najmodernejšie európske rafinérie. Následným podpísaním zmluvy o strategickom partnerstve s maďarskou spoločnosťou MOL sa Slovnaft stal súčasťou dominantnej rafinérskej spoločnosti v strednej Európe.
