Brusel 20. marca (TASR) - Predseda vlády SR Robert Fico po skončení dvojdňového summitu EÚ v Bruseli ocenil, že Slovensko má v osobe Maroša Šefčoviča človeka v Európskej komisii, ktorý je zodpovedný za taký dôležitý a strategický projekt, akým je Energetická únia.

Premiér priznal, že téma Energetickej únie dominovala štvrtkovým (19.3.) rokovaniam lídrov EÚ, ktorí ju politicky odobrili a ktorí podľa jeho slov potvrdili vysokú kvalitu a pripravenosť materiálu, do ktorého nebolo treba zásadnejšie vstupovať na zasadnutí Európskej rady.

"Energetická únia predstavuje ďalšie spájanie sa v rámci európskeho priestoru. Jej úlohou je, aby sa každý členský štát cítil bezpečne v dodávkach plynu, že sa vždy nájde dostatok zdrojov, či už ide o plyn, alebo elektrinu, a že tieto zdroje budú v primeranej cene. Rovnako tiež, že tu bude spoločný trh, ktorý bude chrániť EÚ najmä pred tým, aby niekto zneužíval plyn ako politický nástroj," zhodnotil Fico význam Energetickej únie pre Európu.

Pripomenul, že z hľadiska záujmov SR nejde len o dodávky plynu, ale aj elektriny, kde v rámci prepojení je pre Slovensko dôležitý severo-južný ťah, čiže elektrické presieťovanie s Maďarskom a krajinami Balkánu. Aj pri tomto projekte, podobne ako pri budovaní plynovodov, chce SR mať prístup k finančným mechanizmom, ktoré ponúka EÚ. V otázkach prepájania elektrických sietí však Fico zdôraznil, že Slovensko bude trvať na význame národného regulátora pre tvorbu cien s elektrinou.



Premiér spomenul obavy, ktoré má SR, ak sa Rusko definitívne rozhodne obísť Ukrajinu ako tranzitnú krajinu. Naznačil, že v takomto prípade plynovod s kapacitou takmer 100 miliárd kubických metrov (m3), cez ktorý Slovensko tlačí ruský plyn z Ukrajiny ďalej na Západ, zostane nevyužitý. Aj preto vláda SR podporuje výstavbu plynovodu Eastring, ktorý cez Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko a čiastočne aj cez Ukrajinu umožní dostať do Veľkých Kapušian ruský plyn z Turecka.

V odpovedi na otázku TASR, či pre projekt Eastring má SR sľúbenú podporu ostatných krajín regiónu, premiér upozornil, že pred niekoľkými dňami navštívil Rumunsko, kde rokoval s premiérom Victorom Pontom. Pripomenul, že Bukurešť má záujem budovať vlastné potrubie z Čierneho mora, kde objavili zásoby zemného plynu, a prepojiť ho so sústavou, ktorá vzniká pod názvom Južný koridor. Pre Bulharsko je to tiež zaujímavý projekt už aj preto, že Bulhari majú záujem stať sa akýmsi energetickým uzlom v tejto časti Európy.

Predseda vlády SR odmietol narážky, že krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), ktoré chcú slovami českého premiéra Bohuslava Sobotku koordinovať svoje úsilie pri preberaní energetickej legislatívy, majú rôzne energetické záujmy. Pripustil, že kým Poľsko chce aj naďalej využívať zásoby uhlia, Česká republika, Slovensko a pravdepodobne aj Maďarsko budú viac rozvíjať jadrovú energetiku, to však nebráni užšej regionálnej spolupráci v rámci V4 a zároveň rešpektovaní práva na vlastný národný energetický mix.

Premiér rovnako spochybnil aj úvahy, že na summite v Bruseli došlo k "nezhodám" medzi členskými krajinami v otázke úsilia Európskej komisie (EK) preskúmať transparentnosť dohôd o dodávkach plynu s Gazpromom, či sú tieto dohody v súlade s právnymi procesmi EÚ o energetickej bezpečnosti.

"Niektoré krajiny namietali, že ide o citlivé informácie pre súkromné firmy, ale myslím si, že sme nakoniec našli text, ktorý je vyvážený a ktorý zabezpečí transparentnosť plynárenských kontraktov," uviedol Fico, pričom zdôraznil, že ide o čisto politickú dohodu.

Česká delegácia na summite rovnako poprela, že by chcela blokovať úsilie exekutívy EÚ o transparentnosť tohto typu dohôd, podľa niektorých diplomatických zdrojov najväčšie výhrady má v tomto smere Maďarsko.