Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Odborníčka si myslí si, že rovnako ako pri definovaní každého cieľa aj predsavzatia by mali byť špecifikované, merateľné, dosiahnuteľné a ideálne aj časovo ohraničené.
Autor TASR
Bratislava 12. januára (TASR) - Prvé dva mesiace v novom roku mnohí začínajú prakticky s prázdnou peňaženkou. Nesúvisí to však iba so zabezpečením Vianoc v rodine. Svoju úlohu zohrávajú aj novoročné výpredaje či nesprávne nastavené predsavzatia, často vopred odsúdené na neúspech. Podľa Kataríny Burjanovej z Partners Group SK býva najčastejším cieľom v roku vytváranie finančnej rezervy.
"S tým potom súvisia aj ďalšie predsavzatia. U niekoho sú to vysoké výdavky na cigarety, niekto zase nakupuje zbytočne veľa oblečenia alebo nepotrebných vecí, ktoré využije párkrát a potom na ne sadá prach," myslí si odborníčka, podľa ktorej by rovnako ako pri definovaní každého cieľa aj predsavzatia mali byť špecifikované, merateľné, dosiahnuteľné a ideálne aj časovo ohraničené.
"V praxi to znamená, že si nastavíme presné ciele, ktoré chceme v rámci financií dosiahnuť. Napríklad, ktoré výdaje potrebujeme znížiť, ktorých dlhov sa chceme zbaviť. Určíme si nielen cieľ vytvoriť si finančnú rezervu, ale stanovíme si aj jej presnú výšku, čas dokedy si ju chceme vytvoriť a urobíme si plán, koľko si mesačne odložíme, aby sa nestalo, že preceníme svoje možnosti. Takto definované predsavzatia sú na najlepšej ceste, aby sme ich dokázali naozaj naplniť. Suma, ktorú si budeme pravidelne mesačne odkladať, by nemala byť nižšia ako 10 % z mesačného príjmu. Ďalej je to všetko už len o disciplíne," radí Burjanová.
Podľa nej je chybou šetriť až na konci mesiaca s tým, čo zostane. Pravdou je, že väčšinou nič neostane. Správny postup je práve opačný. "Treba si určiť čiastku, ktorú si chceme z výplaty ušetriť, a tú odložiť ako prvú. Zvyšok mesiaca by sme sa mali potom snažiť vyjsť zo zostávajúcich peňazí. Je takto oveľa jednoduchšie udržať si finančnú disciplínu či rozplánovať si výdaje na celý mesiac. Presne vidíme, koľko ešte môžeme minúť," vysvetľuje Burjanová.
Ako ďalej zdôrazňuje, mali by sa dodržať ideálne finančné miery 10:20:30:40. Desať percent z mesačného príjmu by malo odchádzať na vytvorenie rezervy určenej na nepredvídané udalosti, 20 % z príjmu by malo slúžiť na ochránenie príjmu v rodine prostredníctvom poistenia a vytvorenie dlhodobých investícií. Tie môžu pomôcť napríklad zabezpečiť si dôchodok. Maximálne 30 % z príjmov by malo ísť na splátky úverov. Posledných 40 % by malo slúžiť na bežnú spotrebu.
"S tým potom súvisia aj ďalšie predsavzatia. U niekoho sú to vysoké výdavky na cigarety, niekto zase nakupuje zbytočne veľa oblečenia alebo nepotrebných vecí, ktoré využije párkrát a potom na ne sadá prach," myslí si odborníčka, podľa ktorej by rovnako ako pri definovaní každého cieľa aj predsavzatia mali byť špecifikované, merateľné, dosiahnuteľné a ideálne aj časovo ohraničené.
"V praxi to znamená, že si nastavíme presné ciele, ktoré chceme v rámci financií dosiahnuť. Napríklad, ktoré výdaje potrebujeme znížiť, ktorých dlhov sa chceme zbaviť. Určíme si nielen cieľ vytvoriť si finančnú rezervu, ale stanovíme si aj jej presnú výšku, čas dokedy si ju chceme vytvoriť a urobíme si plán, koľko si mesačne odložíme, aby sa nestalo, že preceníme svoje možnosti. Takto definované predsavzatia sú na najlepšej ceste, aby sme ich dokázali naozaj naplniť. Suma, ktorú si budeme pravidelne mesačne odkladať, by nemala byť nižšia ako 10 % z mesačného príjmu. Ďalej je to všetko už len o disciplíne," radí Burjanová.
Podľa nej je chybou šetriť až na konci mesiaca s tým, čo zostane. Pravdou je, že väčšinou nič neostane. Správny postup je práve opačný. "Treba si určiť čiastku, ktorú si chceme z výplaty ušetriť, a tú odložiť ako prvú. Zvyšok mesiaca by sme sa mali potom snažiť vyjsť zo zostávajúcich peňazí. Je takto oveľa jednoduchšie udržať si finančnú disciplínu či rozplánovať si výdaje na celý mesiac. Presne vidíme, koľko ešte môžeme minúť," vysvetľuje Burjanová.
Ako ďalej zdôrazňuje, mali by sa dodržať ideálne finančné miery 10:20:30:40. Desať percent z mesačného príjmu by malo odchádzať na vytvorenie rezervy určenej na nepredvídané udalosti, 20 % z príjmu by malo slúžiť na ochránenie príjmu v rodine prostredníctvom poistenia a vytvorenie dlhodobých investícií. Tie môžu pomôcť napríklad zabezpečiť si dôchodok. Maximálne 30 % z príjmov by malo ísť na splátky úverov. Posledných 40 % by malo slúžiť na bežnú spotrebu.
