Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rast hrubého domáceho produktu (HDP) by mal predstavovať 3,2 %, čo oproti predchádzajúcej prognóze predstavuje zlepšenie očakávaní o 0,3 percentuálneho bodu (p.b.).
Autor TASR
Bratislava 17. júna (TASR) - Ministerstvo financií zlepšilo prognózu rastu slovenskej ekonomiky pre tento rok. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) by mal predstavovať 3,2 %, čo oproti predchádzajúcej prognóze predstavuje zlepšenie očakávaní o 0,3 percentuálneho bodu (p.b.). V budúcom roku by mal rast dosiahnuť 3,7 % a v ďalších dvoch rokoch 3,6 %. Vyplýva to z aktuálnej makroekonomickej prognózy Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF) SR.
Motorom rastu aj v tomto roku zostáva najmä domáci dopyt, ale aj zlepšenie exportu. "V priebehu roka predpokladáme pozvoľné zrýchľovanie kvartálnych rastov, odzrkadľujúc pozitívnejší vývoj vonkajšieho prostredia podporený nižšími cenami ropy, slabším eurom a kvantitatívnym uvoľňovaním Európskej centrálnej banky (ECB)," vysvetľuje IFP.
V tomto roku by mal pokračovať aj rast zamestnanosti. Pribudnúť by malo 27.000 nových pracovných miest. Tempo rastu zamestnanosti by tak malo dosiahnuť 1,2 %. Zamestnanosť by pritom mala rásť vo všetkých sektoroch ekonomiky. Rezort financií očakáva, že po dlhých rokoch by mali začať pribúdať pracovné miesta aj v stavebníctve.
Miera nezamestnanosti by mala v tomto roku dosiahnuť 12,1 %, v ďalších rokoch sa ďalej znižovať a v roku 2018 by sa prvýkrát od krízy mala dostať na jednocifernú úroveň 9,7 %.
Reálne mzdy majú rásť pomalším tempom než vlani. Do mzdových vyjednávaní sa podľa IFP v tomto roku vo významnejšej miere premieta absencia inflácie. "Dôsledkom toho sa rozdiel medzi rastom reálnych miezd a produktivity práce takmer celý zatvorí," skonštatoval inštitút.
Priemerná inflácia by mala zostať v tomto roku blízko nuly, ale počas roka by sa mala postupne zrýchľovať. Za celý rok 2015 by mala dosiahnuť úroveň 0,2 %, v budúcom roku sa zrýchli na 1,3 % a v roku 2017 by mal rast cien predstavovať 1,9 %. V budúcom roku bude podľa IFP rast čistej inflácie čiastočne kompenzovaný poklesom cien plynu a elektriny. Vplyv na to by mal mať vývoj na európskych energetických trhoch v tomto roku. Jednorazový pokles cien potravín v reakcii na zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty sa bude podľa inštitútu dotýkať malej časti spotrebného koša.
Motorom rastu aj v tomto roku zostáva najmä domáci dopyt, ale aj zlepšenie exportu. "V priebehu roka predpokladáme pozvoľné zrýchľovanie kvartálnych rastov, odzrkadľujúc pozitívnejší vývoj vonkajšieho prostredia podporený nižšími cenami ropy, slabším eurom a kvantitatívnym uvoľňovaním Európskej centrálnej banky (ECB)," vysvetľuje IFP.
V tomto roku by mal pokračovať aj rast zamestnanosti. Pribudnúť by malo 27.000 nových pracovných miest. Tempo rastu zamestnanosti by tak malo dosiahnuť 1,2 %. Zamestnanosť by pritom mala rásť vo všetkých sektoroch ekonomiky. Rezort financií očakáva, že po dlhých rokoch by mali začať pribúdať pracovné miesta aj v stavebníctve.
Miera nezamestnanosti by mala v tomto roku dosiahnuť 12,1 %, v ďalších rokoch sa ďalej znižovať a v roku 2018 by sa prvýkrát od krízy mala dostať na jednocifernú úroveň 9,7 %.
Reálne mzdy majú rásť pomalším tempom než vlani. Do mzdových vyjednávaní sa podľa IFP v tomto roku vo významnejšej miere premieta absencia inflácie. "Dôsledkom toho sa rozdiel medzi rastom reálnych miezd a produktivity práce takmer celý zatvorí," skonštatoval inštitút.
Priemerná inflácia by mala zostať v tomto roku blízko nuly, ale počas roka by sa mala postupne zrýchľovať. Za celý rok 2015 by mala dosiahnuť úroveň 0,2 %, v budúcom roku sa zrýchli na 1,3 % a v roku 2017 by mal rast cien predstavovať 1,9 %. V budúcom roku bude podľa IFP rast čistej inflácie čiastočne kompenzovaný poklesom cien plynu a elektriny. Vplyv na to by mal mať vývoj na európskych energetických trhoch v tomto roku. Jednorazový pokles cien potravín v reakcii na zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty sa bude podľa inštitútu dotýkať malej časti spotrebného koša.
