Bratislava 4. júla (TASR) – Ani odchádzajúcemu ministrovi hospodárstva Tomášovi Malatinskému (nominant Smeru-SD) sa nepodarilo to, čo Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) od tejto pozície očakáva – zmeniť filozofiu ministerstva. Uviedol to predseda komory Peter Mihók s tým, že novému šéfovi rezortu Pavlovi Pavlisovi (Smer-SD) odporučí päť oblastí, na ktoré by sa mal vo funkcii sústrediť.

"Nám sa s pánom Malatinským pracovalo dobre, lebo je to človek, ktorý napokon vyšiel aj z našich radov, minimálne dve funkčné obdobia bol naším delegátom vo valnom zhromaždení, bol šéfom zamestnávateľskej asociácie, čiže poznal dobre problematiku," zhodnotil Mihók dvojročné pôsobenie exministra. Pripustil, že Malatinský bol viazaný prioritami vlády a aj sám často deklaroval iný prístup. Zároveň dodal, že minister hospodárstva síce môže poukázať na problémy, ale podnikateľské prostredie ovplyvňujú najmä rezorty financií a spravodlivosti či parlament.

Rezort hospodárstva má byť podľa predsedu SOPK v prvom rade strategickým ministerstvom. "Má upustiť od predstavy byť ministerstvom, ktoré niečo riadi, lebo v trhovej ekonomike bude štátny orgán ťažko niečo riadiť mimo toho, kde je účasť alebo podiel štátu," vysvetlil. Práve chýbajúcu stratégiu označil za dlhodobo jedno z najslabších miest rezortu.

Ako zdôraznil, nový minister by sa mal zamerať predovšetkým na oblasť vnútorného trhu Európskej únie (EÚ). "Pána Pavlisa budeme tlačiť do toho, aby si ministerstvo dalo ako jednu z hlavných priorít sledovanie vnútorného trhu EÚ, lebo ten je dominantný z hľadiska Slovenska," prezradil Mihók. Upozornil, že mnohé produkty v slovenských obchodoch sú úplne inej kvality a obsahu ako výrobky, ktoré sa predávajú v susedných štátoch. Je presvedčený, že SR by mala túto otázku otvoriť na úrovni Európskej komisie.

Za dôležité témy rezortu pod novým vedením považuje šéf obchodnej komory tiež ochranu spotrebiteľa, ktorej sa podľa jeho slov doteraz venovalo viac ministerstvo pôdohospodárstva, či energetickú bezpečnosť. Väčšiu pozornosť má Pavlis upriamiť aj na presadzovanie ekonomických záujmov Slovenska v zahraničí. "Napriek tomu, že deklarujeme ekonomickú dimenziu diplomacie, zúžili sme ju na to, že ambasády organizujú misie. Chýba tu aktívna činnosť v tom, čo chceme presadiť v zahraničí a čo chceme získať zo zahraničia," uzavrel Mihók.

Nový minister hospodárstva by mal zlepšovať podnikateľské prostredie

Nový minister hospodárstva SR Pavol Pavlis (Smer-SD) by mal svojimi reformami zlepšovať podnikateľské prostredie, napríklad znížením administratívnej záťaže. Uviedol to dnes pre TASR generálny sekretár Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Oto Nevický.

"Na Slovensko by mal priniesť nové zahraničné investície, ktoré znížia nezamestnanosť a oživia trh práce. Samozrejme by sme privítali úzku spoluprácu rezortu hospodárstva so zamestnávateľmi," zdôraznil.

Pre podnikanie by bolo podľa slov výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Roberta Kičinu prospešné, ak by nový minister hospodárstva SR koordinoval znižovanie administratívnej zaťaženia naprieč celou štátnou správou, aby spolupracoval s rezortmi financií, práce a spravodlivosti pri riešení kľúčových bariér podnikania, ktorými sú dane, odvody, pracovná regulácia a súdnictvo.

"Bolo by zároveň prospešné, aby posilňoval nezávislosť regulačných orgánov, najmä v energetike. V oblasti poskytovania investičných stimulov by bolo užitočné zaviesť taký hodnotiaci model, aby bolo možné objektívnejšie porovnávať podporené investície," podčiarkol Kičina.

V sektore energetiky, ktorá taktiež patrí do pôsobnosti rezortu hospodárstva, patrí medzi hlavné výzvy nového ministra hospodárstva SR podľa slov analytika portálu energieprevas.sk Jozefa Badidu dokončenie tretieho a štvrtého bloku v jadrovej elektrárni Mochovce, ako aj viac informácií o ropovodnom projekte Bratislava Schwechat Pipeline (BSP).

Výzvou pre ministra bude podľa neho taktiež podpora decentralizovanej výroby elektriny a tepla priamo u konečného spotrebiteľa, ako aj opatrení na zvyšovanie energetickej efektívnosti, či vytvorenie podmienok na postupnú dereguláciu cien dodávok elektriny a plynu pre domácnosti. "Bude ňou aj aktívna participácia pri prijímaní energeticko-klimatického balíčka do roku 2030 na pôde EÚ smerujúceho k medzinárodnej dohode o klimatických zmenách," dodal Badida.