Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Menej nákupov by totiž pocítili obchodníci na svojich tržbách, čo by sa odrazilo na raste hospodárstva i zamestnanosti. Upozornila na to analytička Poštovej banky Dominika Ondrová.
Autor TASR
Bratislava 9. apríla (TASR) – Ak by na Slovensku nastal obrovský rozmach zdieľanej ekonomiky, štát by to pravdepodobne veľmi netešilo. Menej nákupov by totiž pocítili obchodníci na svojich tržbách, čo by sa odrazilo na raste hospodárstva i zamestnanosti. Upozornila na to analytička Poštovej banky Dominika Ondrová, podľa ktorej však zdieľaná ekonomika prináša ľuďom mnoho výhod.
Analytička konštatovala, že za zmenou spotrebiteľského správania stojí najmä príchod nových technológií. Smartfóny a aplikácie ponúkajú nové možnosti a rozširujú ponuku služieb. K hlavným formám služieb na princípe zdieľania, ktoré fungujú aj na Slovensku, radí cestovanie autom alebo poskytovanie ubytovania. V poslednom období sa k nim podľa nej pridávajú napríklad aj služby vzájomného požičiavania si finančných prostriedkov.
„Výhody pre bežných spotrebiteľov sú nepopierateľné. Využitie zdieľaných služieb so sebou totiž nesie finančnú úsporu a stáva sa lacnejšou alternatívou. Okrem finančnej úspory a širšej ponuky sa môžu napríklad pripojiť k trendu síce nevlastniť majetok, no napriek tomu ho môcť využívať. Profitujú aj poskytovatelia takýchto služieb, ktorí si takto môžu privyrobiť,“ priblížila Ondrová pre TASR.
K poskytovaniu alebo využívaniu zdieľaných služieb inklinujú podľa nej najmä mladší, aktívni ľudia, ktorí majú k dispozícii potrebné zdroje a zároveň majú dostatok času a chuti sa týmto aktivitám venovať.
„Ak by sme sa na to pozreli z teoretického hľadiska a na Slovensku by nastal obrovský rozmach zdieľanej ekonomiky, štát by to pravdepodobne veľmi netešilo. Ak by sme len zdieľali a nákupy by išli bokom, pocítili by to obchodníci na útlme dopytu po ich produktoch a službách, teda aj tržbách. To by v konečnom dôsledku negatívne vplývalo na rast celého nášho hospodárstva, a teda aj zamestnanosti,“ uviedla analytička.
Predpokladá preto, že je len otázkou času, kedy dôjde k regulácii takýchto služieb a nastoleniu istej rovnováhy. „Vo viacerých prípadoch sa však môže stať, že z hľadiska ceny tak prestanú byť atraktívne. Mnohí poskytovatelia takýchto služieb ich môžu ponúkať za lacno vďaka tomu, že sa na nich spravidla nevzťahuje regulácia v súčasnosti platiaca pre tradičných poskytovateľov. Tí musia mnohokrát platiť rôzne poplatky, nakupovať licencie, čo následne zohľadňujú aj v cenách,“ vysvetlila Ondrová.
Zároveň poukázala na iný ako ekonomický aspekt zdieľaných služieb. „Vo všetkých prípadoch sa natíska aj otázka bezpečnosti, keďže do svojich príbytkov alebo áut vpúšťame úplne cudzích ľudí. Výzvou pre trh tak môže byť zapracovanie tohto biznis modelu do trhu tak, aby bolo podporené zdravé konkurenčné prostredie a profitovali by z toho všetky strany,“ zdôraznila analytička.
Analytička konštatovala, že za zmenou spotrebiteľského správania stojí najmä príchod nových technológií. Smartfóny a aplikácie ponúkajú nové možnosti a rozširujú ponuku služieb. K hlavným formám služieb na princípe zdieľania, ktoré fungujú aj na Slovensku, radí cestovanie autom alebo poskytovanie ubytovania. V poslednom období sa k nim podľa nej pridávajú napríklad aj služby vzájomného požičiavania si finančných prostriedkov.
„Výhody pre bežných spotrebiteľov sú nepopierateľné. Využitie zdieľaných služieb so sebou totiž nesie finančnú úsporu a stáva sa lacnejšou alternatívou. Okrem finančnej úspory a širšej ponuky sa môžu napríklad pripojiť k trendu síce nevlastniť majetok, no napriek tomu ho môcť využívať. Profitujú aj poskytovatelia takýchto služieb, ktorí si takto môžu privyrobiť,“ priblížila Ondrová pre TASR.
K poskytovaniu alebo využívaniu zdieľaných služieb inklinujú podľa nej najmä mladší, aktívni ľudia, ktorí majú k dispozícii potrebné zdroje a zároveň majú dostatok času a chuti sa týmto aktivitám venovať.
„Ak by sme sa na to pozreli z teoretického hľadiska a na Slovensku by nastal obrovský rozmach zdieľanej ekonomiky, štát by to pravdepodobne veľmi netešilo. Ak by sme len zdieľali a nákupy by išli bokom, pocítili by to obchodníci na útlme dopytu po ich produktoch a službách, teda aj tržbách. To by v konečnom dôsledku negatívne vplývalo na rast celého nášho hospodárstva, a teda aj zamestnanosti,“ uviedla analytička.
Predpokladá preto, že je len otázkou času, kedy dôjde k regulácii takýchto služieb a nastoleniu istej rovnováhy. „Vo viacerých prípadoch sa však môže stať, že z hľadiska ceny tak prestanú byť atraktívne. Mnohí poskytovatelia takýchto služieb ich môžu ponúkať za lacno vďaka tomu, že sa na nich spravidla nevzťahuje regulácia v súčasnosti platiaca pre tradičných poskytovateľov. Tí musia mnohokrát platiť rôzne poplatky, nakupovať licencie, čo následne zohľadňujú aj v cenách,“ vysvetlila Ondrová.
Zároveň poukázala na iný ako ekonomický aspekt zdieľaných služieb. „Vo všetkých prípadoch sa natíska aj otázka bezpečnosti, keďže do svojich príbytkov alebo áut vpúšťame úplne cudzích ľudí. Výzvou pre trh tak môže byť zapracovanie tohto biznis modelu do trhu tak, aby bolo podporené zdravé konkurenčné prostredie a profitovali by z toho všetky strany,“ zdôraznila analytička.
