Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vláda rozpočet schválila v návrhu na roky 2016-2018.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 7. októbra (TASR) - Deficit verejných financií by mal v budúcom roku dosiahnuť 1,93 % hrubého domáceho produktu (HDP). V ďalších rokoch by mal postupne ďalej klesať, na 0,42 % v roku 2017 a v roku 2018 sa očakáva vyrovnané hospodárenie štátu. Vyplýva to z návrhu rozpočtu na roky 2016 až 2018, ktorý dnes schválila vláda.
V absolútnej sume by mal schodok hospodárenia verejnej správy dosiahnuť na budúci rok 1,557 miliardy eur. Príjmy sa očakávajú na úrovni 30,428 miliardy eur a výdavky 31,985 miliardy eur. Rozpočet predpokladá zníženie verejného dlhu na 52,1 % HDP.
Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má budúci rok dosiahnuť 1,970 miliardy eur, pri príjmoch 14,027 miliardy eur a výdavkoch 15,997 miliardy eur.
Pri príprave rozpočtu rezort financií zobral do úvahy aj opatrenia vyplývajúce z vládnych sociálnych balíčkov a ďalšie zmeny legislatívy. Zohľadnená je v ňom aj valorizácia platov vo verejnej a štátnej službe vo výške 4 %. Obsahuje tiež dve nové rezervy, a to rezervu na významné investície a rezervu na výdavky súvisiace s riešením migračnej krízy.
Budúci rok nebude pre zdravotníckych pracovníkov, ale ani pacientov lepší ako tento. V reakcii na zverejnený návrh štátneho rozpočtu na rok 2016 je o tom presvedčený expert KDH pre oblasť zdravotníctva Marian Faktor.
V prípade plánovaného zvýšenia výdavkov verejného zdravotného poistenia si Faktor myslí, že po zohľadnení inflácie pôjde len o symbolické navýšenie. Faktor poukazuje pritom na to, že sa nepodarilo zastaviť či výraznejšie spomaliť zadlžovanie nemocníc, realitou naďalej ostávajú aj neefektívne nákupy.
Aktuálny návrh rozpočtu skrýva podľa Faktora viaceré nášľapné míny. Tou hlavnou je pokles platieb za poistencov štátu, ktoré by mali dosiahnuť 1,37 miliardy eur. "Peňazí však môže byť ešte menej, pretože v rozpočte je podľa nás nadhodnotený počet poistencov štátu," upozorňuje Faktor. Už dnes je podľa Faktora počet týchto poistencov nižší ako ten, s ktorým počíta návrh rozpočtu na rok 2016. Do pozornosti dáva aj to, že rozpočet navyše počíta aj s poklesom nezamestnanosti o takmer jeden percentuálny bod, pričom práve nezamestnaní sú významná časť poistencov štátu.
"Už teraz je jasné, že opäť bude nevyhnutné zrealizovať nejaký mimoriadny transfer, ako tomu bolo teraz na konci roka. Takéto rozpočtovanie je však nezodpovedné a netransparentné. Prináša nestabilitu a neistotu," dodáva Faktor. Rozpočet totiž podľa neho nekryje avizované zvyšovanie miezd sestričiek, lekárov či rôzne mimoriadne zvýšenia, ako napríklad platby za letecké záchranné služby.
Podľa experta KDH na zdravotníctvo musí tiež minister zdravotníctva Viliam Čislák (nominant Smeru-SD) zodpovedať otázku, čo bude robiť s dlhom nemocníc. "Neriešenie problému zadlžovania, ale aj chýbajúca odpoveď, čo so súčasným dlhom na úrovni 500 miliónov eur, môže byť budúci rok reálne vážnym problémom," zdôrazňuje Faktor.
V zdravotníctve má byť na budúci rok viac peňazí. Do sektora by mali plynúť verejné zdroje v objeme 4,65 miliardy eur, čo predstavuje oproti tohtoročnému schválenému rozpočtu rast o 262 miliónov eur (5,98 percenta). Celkové výdavky kapitoly ministerstva zdravotníctva sa predpokladajú na úrovni 1,49 miliardy eur. Vyplýva to zo zverejneného návrhu štátneho rozpočtu.
Viac peňazí má prísť od ekonomicky aktívnych poistencov (2,86 miliardy eur), ako aj cez platby za poistencov štátu. Jej sadzba má byť na budúci rok vyššia, má vzrásť z tohtoročných 4,16 na 4,30 percenta. Štát by mal tak za asi 3,1 milióna svojich poistencov, ako sú deti a dôchodcovia, zaplatiť na preddavkoch 1,38 miliardy eur.
Výdavky na slovenskú justíciu by sa v budúcom roku mali zvýšiť o 13 percent. V schválenom návrhu štátneho rozpočtu o tom dnes rozhodla vláda. Minister spravodlivosti Tomáš Borec je s takýmto výsledkom spokojný. Nárast označil za primeraný.
Pre Borecovo ministerstvo je v návrhu vyčlenených celkom 351 miliónov eur. Je to o 40 miliónov eur viac oproti prostriedkom rozpočtovaným na tento rok. „Je to pomerne veľký rozsah, keď sa pozrieme na peniaze, ale vzhľadom na to, čo všetky priority obsahujú, tak v podstate je to suma, povedzme, primeraná,“ zhodnotil výsledok minister.
Ešte začiatkom apríla sa Borec s ministrom financií Petrom Kažimírom dohodli na navýšení prostriedkov pre súdnictvo o 45 miliónov eur, z ktorých 24 miliónov eur bolo vyčlenených pre rok 2016. Následnými rokovaniami sa Borecovi podarilo túto sumu takmer zdvojnásobiť.
„Máme za sebou krvavé rokovania, to mi verte,“ komentoval dnes rokovania Kažimír. Nasmerovať viac peňazí týmto smerom podľa jeho slov umožnili reforma a zmeny vykonané v justícii za posledné roky.
„Môžem len potvrdiť. Že to boli veľmi ťažké rokovania, akokoľvek ich nazveme,“ reagoval na slová Kažimíra Borec. Vysvetlil, že sa vďaka nim môžu realizovať mnohé priority, ktoré sú naplánované dlhodobo.
Ako príklad menoval fakt, že získal prostriedky na rekonštrukciu tepelného hospodárstva viacerých budov v majetku ministerstva a prostriedky na nákup budovy pre súd v Považskej Bystrici. V týchto prípadoch podľa neho totiž možno hovoriť o havarijnom stave.
„Samozrejme, nemôžem zabudnúť ani na administratívnych pracovníkov justície, ktorí tiež boli zahrnutí v rámci ich požiadaviek do budúcoročného rozpočtu,“ doplnil Borec. Práve zamestnanci súdov začiatkom tohto roka štrajkovali, ich požiadavky doteraz neboli splnené. Borec nedávno oznámil, že v rozpočte na rok 2016 má prostriedky na zvýšenie platov zamestnancov v justícii v priemere približne o 30 eur.
Ministrovi sa nepodarilo uspieť s požiadavkou na personálne posilnenie justície, okrem iného o 60 nových sudcov. Prostriedky na to nezískal. O posily ho pritom žiadali samotní sudcovia, prostredníctvom Súdnej rady, ktorá situáciu na súdoch z hľadiska zvýšeného nápadu vecí označila za kritickú.
Rada okrem iného žiada navýšiť počet sudcov o 100 a prijať aj ďalších zamestnancov. Borec dnes nespresnil, či bude pokračovať v rokovaniach o financiách pre justíciu v rámci schvaľovania rozpočtu v parlamente. „Je otázka, či ešte bude priestor na ďalšie rokovania. Ak by bol, tak ja samozrejme budem ďalej bojovať,“ prisľúbil.
V absolútnej sume by mal schodok hospodárenia verejnej správy dosiahnuť na budúci rok 1,557 miliardy eur. Príjmy sa očakávajú na úrovni 30,428 miliardy eur a výdavky 31,985 miliardy eur. Rozpočet predpokladá zníženie verejného dlhu na 52,1 % HDP.
Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má budúci rok dosiahnuť 1,970 miliardy eur, pri príjmoch 14,027 miliardy eur a výdavkoch 15,997 miliardy eur.
Prečítajte si aj: PREMIÉR: Vláda dokázala konsolidovať a zaistila hospodársky rast
Pri príprave rozpočtu rezort financií zobral do úvahy aj opatrenia vyplývajúce z vládnych sociálnych balíčkov a ďalšie zmeny legislatívy. Zohľadnená je v ňom aj valorizácia platov vo verejnej a štátnej službe vo výške 4 %. Obsahuje tiež dve nové rezervy, a to rezervu na významné investície a rezervu na výdavky súvisiace s riešením migračnej krízy.
KDH: Rozpočet ukazuje, že zdravotníctvo nie je prioritou vlády
Budúci rok nebude pre zdravotníckych pracovníkov, ale ani pacientov lepší ako tento. V reakcii na zverejnený návrh štátneho rozpočtu na rok 2016 je o tom presvedčený expert KDH pre oblasť zdravotníctva Marian Faktor.
V prípade plánovaného zvýšenia výdavkov verejného zdravotného poistenia si Faktor myslí, že po zohľadnení inflácie pôjde len o symbolické navýšenie. Faktor poukazuje pritom na to, že sa nepodarilo zastaviť či výraznejšie spomaliť zadlžovanie nemocníc, realitou naďalej ostávajú aj neefektívne nákupy.
Aktuálny návrh rozpočtu skrýva podľa Faktora viaceré nášľapné míny. Tou hlavnou je pokles platieb za poistencov štátu, ktoré by mali dosiahnuť 1,37 miliardy eur. "Peňazí však môže byť ešte menej, pretože v rozpočte je podľa nás nadhodnotený počet poistencov štátu," upozorňuje Faktor. Už dnes je podľa Faktora počet týchto poistencov nižší ako ten, s ktorým počíta návrh rozpočtu na rok 2016. Do pozornosti dáva aj to, že rozpočet navyše počíta aj s poklesom nezamestnanosti o takmer jeden percentuálny bod, pričom práve nezamestnaní sú významná časť poistencov štátu.
"Už teraz je jasné, že opäť bude nevyhnutné zrealizovať nejaký mimoriadny transfer, ako tomu bolo teraz na konci roka. Takéto rozpočtovanie je však nezodpovedné a netransparentné. Prináša nestabilitu a neistotu," dodáva Faktor. Rozpočet totiž podľa neho nekryje avizované zvyšovanie miezd sestričiek, lekárov či rôzne mimoriadne zvýšenia, ako napríklad platby za letecké záchranné služby.
Podľa experta KDH na zdravotníctvo musí tiež minister zdravotníctva Viliam Čislák (nominant Smeru-SD) zodpovedať otázku, čo bude robiť s dlhom nemocníc. "Neriešenie problému zadlžovania, ale aj chýbajúca odpoveď, čo so súčasným dlhom na úrovni 500 miliónov eur, môže byť budúci rok reálne vážnym problémom," zdôrazňuje Faktor.
V zdravotníctve má byť na budúci rok viac peňazí. Do sektora by mali plynúť verejné zdroje v objeme 4,65 miliardy eur, čo predstavuje oproti tohtoročnému schválenému rozpočtu rast o 262 miliónov eur (5,98 percenta). Celkové výdavky kapitoly ministerstva zdravotníctva sa predpokladajú na úrovni 1,49 miliardy eur. Vyplýva to zo zverejneného návrhu štátneho rozpočtu.
Viac peňazí má prísť od ekonomicky aktívnych poistencov (2,86 miliardy eur), ako aj cez platby za poistencov štátu. Jej sadzba má byť na budúci rok vyššia, má vzrásť z tohtoročných 4,16 na 4,30 percenta. Štát by mal tak za asi 3,1 milióna svojich poistencov, ako sú deti a dôchodcovia, zaplatiť na preddavkoch 1,38 miliardy eur.
T. BOREC: Rozpočet pre justíciu na rok 2016 je primeraný
Výdavky na slovenskú justíciu by sa v budúcom roku mali zvýšiť o 13 percent. V schválenom návrhu štátneho rozpočtu o tom dnes rozhodla vláda. Minister spravodlivosti Tomáš Borec je s takýmto výsledkom spokojný. Nárast označil za primeraný.
Pre Borecovo ministerstvo je v návrhu vyčlenených celkom 351 miliónov eur. Je to o 40 miliónov eur viac oproti prostriedkom rozpočtovaným na tento rok. „Je to pomerne veľký rozsah, keď sa pozrieme na peniaze, ale vzhľadom na to, čo všetky priority obsahujú, tak v podstate je to suma, povedzme, primeraná,“ zhodnotil výsledok minister.
Ešte začiatkom apríla sa Borec s ministrom financií Petrom Kažimírom dohodli na navýšení prostriedkov pre súdnictvo o 45 miliónov eur, z ktorých 24 miliónov eur bolo vyčlenených pre rok 2016. Následnými rokovaniami sa Borecovi podarilo túto sumu takmer zdvojnásobiť.
„Máme za sebou krvavé rokovania, to mi verte,“ komentoval dnes rokovania Kažimír. Nasmerovať viac peňazí týmto smerom podľa jeho slov umožnili reforma a zmeny vykonané v justícii za posledné roky.
„Môžem len potvrdiť. Že to boli veľmi ťažké rokovania, akokoľvek ich nazveme,“ reagoval na slová Kažimíra Borec. Vysvetlil, že sa vďaka nim môžu realizovať mnohé priority, ktoré sú naplánované dlhodobo.
Ako príklad menoval fakt, že získal prostriedky na rekonštrukciu tepelného hospodárstva viacerých budov v majetku ministerstva a prostriedky na nákup budovy pre súd v Považskej Bystrici. V týchto prípadoch podľa neho totiž možno hovoriť o havarijnom stave.
„Samozrejme, nemôžem zabudnúť ani na administratívnych pracovníkov justície, ktorí tiež boli zahrnutí v rámci ich požiadaviek do budúcoročného rozpočtu,“ doplnil Borec. Práve zamestnanci súdov začiatkom tohto roka štrajkovali, ich požiadavky doteraz neboli splnené. Borec nedávno oznámil, že v rozpočte na rok 2016 má prostriedky na zvýšenie platov zamestnancov v justícii v priemere približne o 30 eur.
Ministrovi sa nepodarilo uspieť s požiadavkou na personálne posilnenie justície, okrem iného o 60 nových sudcov. Prostriedky na to nezískal. O posily ho pritom žiadali samotní sudcovia, prostredníctvom Súdnej rady, ktorá situáciu na súdoch z hľadiska zvýšeného nápadu vecí označila za kritickú.
Rada okrem iného žiada navýšiť počet sudcov o 100 a prijať aj ďalších zamestnancov. Borec dnes nespresnil, či bude pokračovať v rokovaniach o financiách pre justíciu v rámci schvaľovania rozpočtu v parlamente. „Je otázka, či ešte bude priestor na ďalšie rokovania. Ak by bol, tak ja samozrejme budem ďalej bojovať,“ prisľúbil.
