Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 12. apríl 2025Meniny má Estera
< sekcia Ekonomika

ŠEFČOVIČ: Energetická únia - ďalší míľnik

Eurokomisár Maroš Šefčovič Foto: TASR/Martin Baumann

Európska komisia (EK) dnešným prijatím konceptu energetickej únie urobila najvýznamnejší transformačný čin v oblasti energetiky od čias založenia Európskeho spoločenstva uhlia a ocele.

Brusel 25. februára (TASR) - Európska komisia (EK) dnešným prijatím konceptu energetickej únie urobila najvýznamnejší transformačný čin v oblasti energetiky od čias založenia Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. Pre TASR uviedol slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorý je vo funkcii podpredsedu EK priamo zodpovedný za vznik a rozbeh európskej energetickej únie.

"Koncept energetickej únie môžeme vnímať ako najvýznamnejší transformačný čin v oblasti energetiky od vzniku únie uhlia a ocele," opísal Šefčovič význam dokumentu, ktorý dnes oficiálne predstavil v Bruseli. Založenie Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO) v roku 1952 bolo prvým krokom pre vznik budúcej Európskej únie.

Šefčovič pripomenul, že EÚ sa nachádza na križovatke, keď jediným riešením pre európsku energetiku je jej hĺbková transformácia. Dodal, že v rámci tohto konceptu Európania budú musieť riešiť mnoho problémov naraz, od dobudovania jednotného trhu s energiou, cez zlepšenie energetickej účinnosti a dôraznejšej integrácie obnoviteľných zdrojov energie do energetického mixu EÚ pri využívaní moderných technológií, ktoré chce únia za týmto účelom podporovať.

Šefčovič zdôraznil, že ak bude Európa tieto riešenia odkladať, tak sa s nimi bude musieť vyrovnať neskôr, ale za cenu väčších nákladov a v zložitejšej situácii ako teraz.

"Je najvyšší a najvhodnejší čas začať s touto transformáciou teraz," priznal slovenský eurokomisár.

Šefčovič ocenil, že program, za ktorý je v exekutíve EÚ priamo zodpovedný, má podporu celého kolégia komisárov. Ostatní eurokomisári sú s energetickou úniou dobre oboznámení, zaoberali sa týmto konceptom na viacerých zasadnutiach.

"Podporili to všetci komisári, teraz budem musieť pracovať na tom, aby aj členské krajiny EÚ, Európsky parlament a najmä občania tento koncept podporili," uviedol Šefčovič.

Podpredseda EK v kocke zhrnul, že prínosom energetickej únie majú byť bezpečné dodávky energie pre domácnosti, väčšia spoľahlivosť dodávok energií pre ekonomiku, ktorá už nechce čeliť neistote či výkyvom v dodávkach ako v roku 2009. Tento projekt podľa neho má zároveň vytvoriť dostatočný konkurenčný tlak na európskom trhu, ktorý povedie k znižovaniu cien energií, ktoré sú vysoké pre domácnosti a podnikateľov. Nižšie ceny energií by EÚ zvýhodnili aj na svetovom trhu, lebo Európania v porovnaní so svojimi svetovými konkurentmi majú najvyššie náklady z hľadiska energetických vstupov.

"Členské štáty musia vnímať energiu ako niečo, čo sa dá spravovať spoločne. Musíme prekonať syndróm hľadania riešení len v rámci svojich hraníc," upozornil Šefčovič. Spresnil, že iba národné riešenia v oblasti energetiky sú neefektívne pri snahách zaradiť obnoviteľné zdroje do celého systému, a preto treba hľadať riešenia na širšej regionálnej a európskej úrovni. Širšia spolupráca v tejto oblasti povedie k hospodárnejším riešeniam a dovolí EÚ, ktorá je najväčším importérom energií na svete, pohybovať sa na svetovej scéne ako silný hráč.

Šefčovič zároveň naznačil, že pre úspech energetickej únie bude treba odstrániť množstvo administratívnych bariér, čo znamená zjednotenie národných pravidiel, noriem a rôznych špecifík národných regulátorov. Okrem toho EÚ musí dostavať chýbajúce prepojenia a interkonektory medzi členskými štátmi v oblasti ropovodov, plynovodov a prenosových sústav elektrickej energie, čo povedie nielen k odstráneniu takzvaných energetických ostrovov, ale najmä potrebnej diverzifikácii energonosičov a k zabezpečeniu energetickej nezávislosti každej z krajín EÚ.

HRABKO: Šanca, že z ústavy vypustia jeden volebný obvod, je malá

Podľa Hrabka bol systém viacerých volebných obvodov, ktorý zrušila ešte vláda Vladimíra Mečiara, pre voličov výhodnejší (správa, PODCAST, VIDEO).

- Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že sa cíti vo veľmi dobrej kondícii po tom, čo absolvoval svoju prvú zdravotnú prehliadku od návratu do prezidentského úradu.

- Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár sa na pozvanie svojho tureckého rezortného partnera Hakana Fidana zúčastnil na štvrtom ročníku konferencie Antalyjské fórum diplomacie.

- Predstavitelia Spojených štátov a Ukrajiny sa stretli, aby rokovali o dohode, ktorá by USA zaistila prístup k ukrajinským prírodným zdrojom, uviedol zdroj oboznámený s rozhovormi.

- Imigračný súd rozhodol, že zadržaný propalestínsky aktivista Mahmúd Chálil, ktorý má v USA trvalý pobyt na základe tzv. zelenej karty, môže byť deportovaný, uviedli americké médiá a Americká únia občianskych slobôd (ACLU).

- Viac ako sto čínskych občanov bojujúcich na strane Ruska proti Ukrajine patrí k žoldnierom, ktorí zrejme nemajú priame väzby na čínsku vládu.

- Slovenskí hokejisti neuspeli ani vo svojom druhom zápase v rámci záverečného bloku prípravy MS 2025. Po štvrtkovej prehre 3:4 po predĺžení nestačili v Herisau na domáce Švajčiarsko ani v piatok, keď podľahli 3:5.

- Spoločná európska mena nadviazala na konci týždňa na štvrtkové (10. 4.) posilnenie a pokračovala v raste, pričom jej kurz sa dostal najvyššie od začiatku roka 2022.

- V Nemecku sa šíri ďalej na sever agresívny druh mravca, ktorý ohrozuje budovy a infraštruktúru. TASR o tom píše podľa piatkovej správy agentúry DPA.

- Prezident SR Peter Pellegrini v piatok prijal v Prezidentskom paláci bývalého prezidenta ČR Miloša Zemana.

- Leteckí záchranári zasahovali v piatok predpoludním v bratislavskej mestskej časti Vajnory, kde na stavbe diaľnice došlo k zavaleniu robotníka stavebným materiálom. Zraneného 27-ročného muža po prvotnom ošetrení transportovali vrtuľníkom do nemocnice v Ružinove.

- Spojenci Ukrajiny jej v piatok prisľúbili novú vojenskú pomoc vo výške 21 miliárd eur. Po rokovaní Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny v Bruseli to uviedol britský minister obrany John Healey. TASR o tom píše podľa správ agentúr Reuters a DPA a stanice BBC.

- V súvislosti s nákazou slintačky a krívačky (SLAK) vznikne dohľadové monitorovacie centrum. Bude pôsobiť ako hlavné veliace centrum reakcie štátu na vzniknutú situáciu. Na tlačovej konferencii o tom informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

- Nemecko v strednodobom a dlhodobom horizonte dodá Ukrajine viac ako 1100 pozemných radarových systémov na detekciu lietadiel, ako aj ďalšie protilietadlové raketové systémy Iris-T.

- Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) predstavil vecný zámer nového zákona o vysokých školách (VŠ).

- Opozičná SaS vyzýva na prehodnotenie a revíziu akčných plánov k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 na roky 2025 - 2027, ktoré schválila vláda ešte v decembri 2024.

- Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) v Dunajskej Strede vydala opatrenia týkajúce sa núdzovej supresívnej vakcinácie a následného pristúpenia k nevyhnutnej depopulácii chovu hovädzieho dobytka v Dolnom Štále.

- Čína v piatok oznámila odvetné opatrenia a od soboty (12. 4.) zvýši clá na tovar z USA z 84 % na 125 %. To ešte viac vystupňuje obchodnú vojnu medzi dvomi najväčšími ekonomikami sveta. TASR o tom informuje na základe správ AP a AFP.

- Poľské ministerstvo spravodlivosti v piatok zverejnilo odtajnené dokumenty týkajúce sa nákupu sledovacieho systému Pegasus zo zdrojov Fondu spravodlivosti, ktorý je určený na pomoc obetiam trestných činov.

- Transakčná daň škodí slovenským podnikom vo veľmi nevhodnej chvíli. Máme tu obchodnú vojnu, Trumpove clá a potrebujeme robiť všetko pre to, aby sme našu ekonomiku diverzifikovali a podporili, vyjadril sa Michal Truban z PS.