Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko totiž podľa predstaviteľov strany potrebuje podobne, ako aj iné európske štáty, viac času na spracovanie štúdie o vplyvoch tejto dohody na krajinu a jej obyvateľov.
Autor TASR
Bratislava 12. októbra (TASR) – Vládna SNS žiada rezort hospodárstva o odklad podpisu Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou (CETA). Slovensko totiž podľa predstaviteľov strany potrebuje podobne, ako aj iné európske štáty, viac času na spracovanie štúdie o vplyvoch tejto dohody na krajinu a jej obyvateľov.
"Myslíme si, že je nevyhnutné dôkladne sa oboznámiť s touto dohodou, podrobiť ju diskusii širokej odbornej verejnosti a na základe argumentácie vytvoriť štúdiu vplyvov, nielen globálne na EÚ, ale aj na členské krajiny vrátane Slovenska," opísal poslanec strany Karol Farkašovský na dnešnej tlačovej konferencii v Národnej rade (NR) SR.
O dohode sa podľa jeho slov rokuje približne sedem rokov a v súčasnosti sa blíži do finálnej fázy, smeruje k podpisu. Obsahuje však 1600 strán a jej znenie bolo zverejnené v národných jazykoch členov EÚ až počas leta. Preto podľa SNS nemali čas sa s ňou dôkladne oboznámiť a posúdiť dôsledky jej vplyvu.
"SNS cíti istý tlak zo strany Európskej komisie (EK), ktorá veľmi dlho vyjednávala túto dohodu a napriek tomu, teraz v závere, keď bola zverejnená, zrazu sa začala veľmi rýchlo ponáhľať, aby bola ratifikovaná a podpísaná členskými štátmi," doplnil poslanec strany Jaroslav Paška. Zrejme je to podľa neho tým, že si EK uvedomuje isté nedostatky tejto dohody a chce predísť výhradám, ktoré zaznievajú aj z organizácií a inštitúcií Slovenskej republiky.
"Preto si myslíme, že je potrebné, aby boli vypočuté názory celého spektra organizácií a inštitúcií, ktoré reprezentujú občanov Slovenska, a na ktorých životy táto dohoda dopadne," vysvetlil Paška. Závažné výhrady k tejto dohode majú podľa jeho slov napríklad predstavitelia agrosektora, a to nielen na Slovensku ale aj v krajinách V4. V rámci V4 požiadali svoje vlády, aby vyňali celú oblasť pôdohospodárstva a potravinárstva z dohody CETA, pretože po jej prijatí bude mať vážne dopady na ich hospodárenie a podnikanie, ktoré do značnej miery znevýhodní.
Vážne výhrady vzniesla podľa Pašku aj Konfederácia odborových zväzov, ktorá vidí závažné problémy v liberalizácii verejného sektora a aj v dopadoch na práva zamestnancov. Tie sú podľa Pašku v dohode veľmi vlažne riešené a otvárajú možnosti k znižovaniu týchto práv, keďže Kanada nepristúpila ku všetkým dohodám Medzinárodnej organizácie práce.
Spôsob utajeného dojednávania zmluvy odsúdil podľa strany v tomto roku aj expert OSN Alfred de Zayas. Podľa neho obchodné dohody pripravované a vyjednávané v tajnosti, bez kľúčových podielnikov ako sú odbory, asociácie spotrebiteľov, zdravotných profesionálov, expertov na životné prostredie a dnes aj parlamentov, nemajú žiadnu demokratickú legitimitu, citovala jeho stanovisko SNS. Dohody by teda mali byť ratifikované až po preverení ľudsko-právnych, zdravotných a environmentálnych dopadov, čo sa v prípade dohody CETA a ani dohody s USA (TTIP), nestalo.
"Myslíme si, že je nevyhnutné dôkladne sa oboznámiť s touto dohodou, podrobiť ju diskusii širokej odbornej verejnosti a na základe argumentácie vytvoriť štúdiu vplyvov, nielen globálne na EÚ, ale aj na členské krajiny vrátane Slovenska," opísal poslanec strany Karol Farkašovský na dnešnej tlačovej konferencii v Národnej rade (NR) SR.
O dohode sa podľa jeho slov rokuje približne sedem rokov a v súčasnosti sa blíži do finálnej fázy, smeruje k podpisu. Obsahuje však 1600 strán a jej znenie bolo zverejnené v národných jazykoch členov EÚ až počas leta. Preto podľa SNS nemali čas sa s ňou dôkladne oboznámiť a posúdiť dôsledky jej vplyvu.
"SNS cíti istý tlak zo strany Európskej komisie (EK), ktorá veľmi dlho vyjednávala túto dohodu a napriek tomu, teraz v závere, keď bola zverejnená, zrazu sa začala veľmi rýchlo ponáhľať, aby bola ratifikovaná a podpísaná členskými štátmi," doplnil poslanec strany Jaroslav Paška. Zrejme je to podľa neho tým, že si EK uvedomuje isté nedostatky tejto dohody a chce predísť výhradám, ktoré zaznievajú aj z organizácií a inštitúcií Slovenskej republiky.
"Preto si myslíme, že je potrebné, aby boli vypočuté názory celého spektra organizácií a inštitúcií, ktoré reprezentujú občanov Slovenska, a na ktorých životy táto dohoda dopadne," vysvetlil Paška. Závažné výhrady k tejto dohode majú podľa jeho slov napríklad predstavitelia agrosektora, a to nielen na Slovensku ale aj v krajinách V4. V rámci V4 požiadali svoje vlády, aby vyňali celú oblasť pôdohospodárstva a potravinárstva z dohody CETA, pretože po jej prijatí bude mať vážne dopady na ich hospodárenie a podnikanie, ktoré do značnej miery znevýhodní.
Vážne výhrady vzniesla podľa Pašku aj Konfederácia odborových zväzov, ktorá vidí závažné problémy v liberalizácii verejného sektora a aj v dopadoch na práva zamestnancov. Tie sú podľa Pašku v dohode veľmi vlažne riešené a otvárajú možnosti k znižovaniu týchto práv, keďže Kanada nepristúpila ku všetkým dohodám Medzinárodnej organizácie práce.
Spôsob utajeného dojednávania zmluvy odsúdil podľa strany v tomto roku aj expert OSN Alfred de Zayas. Podľa neho obchodné dohody pripravované a vyjednávané v tajnosti, bez kľúčových podielnikov ako sú odbory, asociácie spotrebiteľov, zdravotných profesionálov, expertov na životné prostredie a dnes aj parlamentov, nemajú žiadnu demokratickú legitimitu, citovala jeho stanovisko SNS. Dohody by teda mali byť ratifikované až po preverení ľudsko-právnych, zdravotných a environmentálnych dopadov, čo sa v prípade dohody CETA a ani dohody s USA (TTIP), nestalo.
