Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa ministra nikto v Marrakéši neočakával, že Parížska dohoda bude účinná tak rýchlo. Dodal však, že je to jednoznačnou ukážkou politickej vôle začať znižovať globálne emisie skleníkových plynov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 18. novembra (TASR) - Klimatická konferencia v marockom Marrákeši otvorila cestu k plneniu Parížskej dohody, pričom krajiny ukázali svoje odhodlanie ju implementovať. Počas 22. zasadnutia strán Rámcového dohovoru o zmene klímy (COP22) sa po prvý raz stretol aj riadiaci orgán Parížskej dohody. TASR o tom informoval Odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia SR.
"Sme hrdí na to, že Európska únia spolu so svojimi členskými štátmi dokázala iniciovať nadobudnutie účinnosti dohody pred naším zasadnutím v Marrákeši. Nikto z nás neočakával, že sa to stane tak rýchlo, čo je jednoznačnou ukážkou politickej vôle začať razantne znižovať globálne emisie skleníkových plynov a naštartovať prechod na zelenú ekonomiku," uviedol minister životného prostredia SR László Sólymos po konferencii, ktorá sa dnes skončila. Minister viedol ako predstaviteľ predsedníckej krajiny Rady EÚ tento týždeň rokovania v mene EÚ.
Pripomenul, že opatrenia, ktoré sa budú odvíjať od Parížskej dohody, majú spomaliť globálne otepľovanie, zlepšiť životné prostredie a zavedením nových technológií a inovácií sa zároveň vytvoria ďalšie pracovné príležitosti.
Prítomnosť 150 zástupcov na vysokej úrovni vrátane 60 hláv štátov a vlád podľa ministra podčiarkol záväzok k splneniu sľubov z Paríža. Na konferencii sa zúčastnil napríklad marocký kráľ Muhammad VI., generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, francúzsky prezident Francois Hollande či minister zahraničných vecí USA John Kerry.
Klimatická konferencia posunula podľa rezortu životného prostredia zmluvné strany Parížskej dohody v skutkoch a implementácii na ďalšiu úroveň. "Marrákeš bol o tom, aby sme ukázali, že naše záväzky, ktoré sme prijali v Paríži, sa aj realizujú a Európska únia, vrátane Slovenska, je odhodlaná ich dôsledne plniť," podotkol Sólymos.
Počas minulého týždňa sa dohodlo o založení Parížskeho výboru na budovanie kapacít. Keďže tie nie sú v súčasnosti v rozvojových krajinách dostatočné, tak majú problémy s prispôsobením sa na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. V tejto súvislosti rezonovala otázka financovania potrebných adaptačných opatrení.
Schválila sa tiež tzv. cestovná mapa k mobilizácii 100 miliárd dolárov ročne od roku 2020 na klimatické projekty v rozvojových krajinách. Tieto peniaze majú pochádzať tak z verejných a súkromných, ako aj inovatívnych zdrojov. Európska únia a jej členské štáty sú svetovým lídrom v poskytovaní klimatických financií.
Vlani na tento účel alokovali viac ako 17 miliárd eur. Financovanie takýchto projektov umožní prechod na nízkoemisné hospodárstvo odolné voči negatívnym následkom zmeny klímy. Počas dvojtýždňového zasadnutia sa hodnotilo tiež to, ako si jednotlivé štáty plnia svoje záväzky znižovať emisie, pričom Slovensko v tejto oblasti obstálo pozitívne.
Parížska dohoda bola prijatá 12. decembra 2015 ako výsledok medzinárodného úsilia konsenzom 197 strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Platnosť nadobudla 4. novembra. Zatiaľ ju ratifikovalo 110 krajín, z toho 16 členských štátov EÚ. Ide o prvú medzinárodnú dohodu, v ktorej sa hospodársky vyspelé aj rozvojové krajiny zaviazali k znižovaniu emisií.
Štyridsaťsedem krajín, najviac ohrozených meniacimi sa klimatickými podmienkami, sa dnes zaviazalo prejsť na výhradne obnoviteľné energetické zdroje najskôr, ako to bude možné.
Spoločné vyhlásenie delegátov na záver medzinárodnej konferencie o boji proti klimatickej zmene v Maroku priniesla agentúra DPA.
Klimatické rokovania v Maroku boli prvými, odkedy 195 štátov sveta prijalo vlani v Paríži historickú dohodu, ktorej cieľom je udržať nárast globálnej teploty pod dvoma stupňami Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím, ako aj "pokračovať v úsilí", aby tento nárast ostal pod 1,5 stupňa Celzia.
Krajiny, ktoré dnes prisľúbili úplné upustenie od používania fosílnych palív, patria do tzv. Fóra klimaticky zraniteľných. Zaviazali sa tiež splniť cieľ udržania nárastu teploty pod 1,5 stupňom Celzia.
Štáty rátajúce s prijatím tohto dokumentu sa podľa DPA dohodli, že "sa budú usilovať o nastolenie 100-percentnej domácej obnoviteľnej energetickej produkcie tak rýchlo, ako to bude možné". Krajiny sa tiež dohodli, že prehodnotia a upravia svoje národné plány na zníženie emisií, v súlade s plánom vlaňajšej Parížskej dohody, najneskôr do roku 2020.
"Dnešný záväzok členských krajín Fóra klimaticky zraniteľných, smerujúci k úplnému prechodu hospodárstva na obnoviteľné zdroje energie, je odvážnou víziou, ktorá udáva smerovanie globálnemu úsiliu o implementáciu Parížskej dohody a k ešte rýchlejšiemu vyriešeniu klimatickej krízy," uviedol v tejto súvislosti vo vyhlásení americký viceprezident Al Gore.
Iniciatívu uvítal tiež eurokomisár pre oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Caňete, podľa ktorého poukazuje na morálne vodcovstvo.
Konferencia v Marrákeši s názvom COP22 sa zameriavala na vypracovanie detailov jednotlivých cieľov, ktoré boli stanovené vlani v decembri v Paríži. Tam jednotlivé krajiny oznámili sľuby, že znížia svoje emisie tzv. skleníkových plynov.
K týmto prediskutovávaným detailom patrila napríklad kontrola, či krajiny pokračujú v plnení sľubov o znižovaní emisií, ďalej určenie konkrétnych časových rámcov, a tiež zabezpečenie toho, aby bolo každý rok dostupných 100 miliárd dolárov na pomoc krajinám, ktoré sa už musia vyrovnávať s klimatickými zmenami.
Rozhovory nazývané COP22, čo je skratka pre 22. zasadnutie konferencie zmluvných strán UNFCCC (Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy), prilákali vyše 30.000 účastníkov vrátane 45 hláv štátov a 32 premiérov.
"Sme hrdí na to, že Európska únia spolu so svojimi členskými štátmi dokázala iniciovať nadobudnutie účinnosti dohody pred naším zasadnutím v Marrákeši. Nikto z nás neočakával, že sa to stane tak rýchlo, čo je jednoznačnou ukážkou politickej vôle začať razantne znižovať globálne emisie skleníkových plynov a naštartovať prechod na zelenú ekonomiku," uviedol minister životného prostredia SR László Sólymos po konferencii, ktorá sa dnes skončila. Minister viedol ako predstaviteľ predsedníckej krajiny Rady EÚ tento týždeň rokovania v mene EÚ.
Pripomenul, že opatrenia, ktoré sa budú odvíjať od Parížskej dohody, majú spomaliť globálne otepľovanie, zlepšiť životné prostredie a zavedením nových technológií a inovácií sa zároveň vytvoria ďalšie pracovné príležitosti.
Prítomnosť 150 zástupcov na vysokej úrovni vrátane 60 hláv štátov a vlád podľa ministra podčiarkol záväzok k splneniu sľubov z Paríža. Na konferencii sa zúčastnil napríklad marocký kráľ Muhammad VI., generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, francúzsky prezident Francois Hollande či minister zahraničných vecí USA John Kerry.
Klimatická konferencia posunula podľa rezortu životného prostredia zmluvné strany Parížskej dohody v skutkoch a implementácii na ďalšiu úroveň. "Marrákeš bol o tom, aby sme ukázali, že naše záväzky, ktoré sme prijali v Paríži, sa aj realizujú a Európska únia, vrátane Slovenska, je odhodlaná ich dôsledne plniť," podotkol Sólymos.
Počas minulého týždňa sa dohodlo o založení Parížskeho výboru na budovanie kapacít. Keďže tie nie sú v súčasnosti v rozvojových krajinách dostatočné, tak majú problémy s prispôsobením sa na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. V tejto súvislosti rezonovala otázka financovania potrebných adaptačných opatrení.
Schválila sa tiež tzv. cestovná mapa k mobilizácii 100 miliárd dolárov ročne od roku 2020 na klimatické projekty v rozvojových krajinách. Tieto peniaze majú pochádzať tak z verejných a súkromných, ako aj inovatívnych zdrojov. Európska únia a jej členské štáty sú svetovým lídrom v poskytovaní klimatických financií.
Vlani na tento účel alokovali viac ako 17 miliárd eur. Financovanie takýchto projektov umožní prechod na nízkoemisné hospodárstvo odolné voči negatívnym následkom zmeny klímy. Počas dvojtýždňového zasadnutia sa hodnotilo tiež to, ako si jednotlivé štáty plnia svoje záväzky znižovať emisie, pričom Slovensko v tejto oblasti obstálo pozitívne.
Parížska dohoda bola prijatá 12. decembra 2015 ako výsledok medzinárodného úsilia konsenzom 197 strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Platnosť nadobudla 4. novembra. Zatiaľ ju ratifikovalo 110 krajín, z toho 16 členských štátov EÚ. Ide o prvú medzinárodnú dohodu, v ktorej sa hospodársky vyspelé aj rozvojové krajiny zaviazali k znižovaniu emisií.
Prejsť na výhradne obnoviteľné zdroje energie za zaviazalo 47 krajín
Štyridsaťsedem krajín, najviac ohrozených meniacimi sa klimatickými podmienkami, sa dnes zaviazalo prejsť na výhradne obnoviteľné energetické zdroje najskôr, ako to bude možné.
Spoločné vyhlásenie delegátov na záver medzinárodnej konferencie o boji proti klimatickej zmene v Maroku priniesla agentúra DPA.
Klimatické rokovania v Maroku boli prvými, odkedy 195 štátov sveta prijalo vlani v Paríži historickú dohodu, ktorej cieľom je udržať nárast globálnej teploty pod dvoma stupňami Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím, ako aj "pokračovať v úsilí", aby tento nárast ostal pod 1,5 stupňa Celzia.
Krajiny, ktoré dnes prisľúbili úplné upustenie od používania fosílnych palív, patria do tzv. Fóra klimaticky zraniteľných. Zaviazali sa tiež splniť cieľ udržania nárastu teploty pod 1,5 stupňom Celzia.
Štáty rátajúce s prijatím tohto dokumentu sa podľa DPA dohodli, že "sa budú usilovať o nastolenie 100-percentnej domácej obnoviteľnej energetickej produkcie tak rýchlo, ako to bude možné". Krajiny sa tiež dohodli, že prehodnotia a upravia svoje národné plány na zníženie emisií, v súlade s plánom vlaňajšej Parížskej dohody, najneskôr do roku 2020.
"Dnešný záväzok členských krajín Fóra klimaticky zraniteľných, smerujúci k úplnému prechodu hospodárstva na obnoviteľné zdroje energie, je odvážnou víziou, ktorá udáva smerovanie globálnemu úsiliu o implementáciu Parížskej dohody a k ešte rýchlejšiemu vyriešeniu klimatickej krízy," uviedol v tejto súvislosti vo vyhlásení americký viceprezident Al Gore.
Iniciatívu uvítal tiež eurokomisár pre oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Caňete, podľa ktorého poukazuje na morálne vodcovstvo.
Konferencia v Marrákeši s názvom COP22 sa zameriavala na vypracovanie detailov jednotlivých cieľov, ktoré boli stanovené vlani v decembri v Paríži. Tam jednotlivé krajiny oznámili sľuby, že znížia svoje emisie tzv. skleníkových plynov.
K týmto prediskutovávaným detailom patrila napríklad kontrola, či krajiny pokračujú v plnení sľubov o znižovaní emisií, ďalej určenie konkrétnych časových rámcov, a tiež zabezpečenie toho, aby bolo každý rok dostupných 100 miliárd dolárov na pomoc krajinám, ktoré sa už musia vyrovnávať s klimatickými zmenami.
Rozhovory nazývané COP22, čo je skratka pre 22. zasadnutie konferencie zmluvných strán UNFCCC (Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy), prilákali vyše 30.000 účastníkov vrátane 45 hláv štátov a 32 premiérov.
