Akadémia TASR
Všetky správy
Prešľapy vo verejnom obstarávaní ostávajú na Slovensku podľa TIS takmer beztrestné.
Autor TASR
Bratislava 25. januára (TASR) - Z vládnych reformných nástrojov v oblasti verejného obstarávania si najlepšie vedie Elektronické trhovisko, ktoré sa v roku 2015 rozbehlo do plnej prevádzky. "Prinieslo ostrejšiu súťaž, dvojnásobne vyššie úspory oproti klasickým tendrom a tendre na ňom trvajú len týždeň," konštatuje Transparency International Slovensko (TIS) v aktuálnej analýze, v ktorej skúmala vývoj za minulý rok.
Mimovládna organizácia však zároveň upozorňuje, že tento systém má zatiaľ len obmedzený vplyv na úspory, keďže cez neho šli len tri percentá celkového objemu tendrov a doteraz ho využila len každá štvrtá obec na Slovensku.
V roku 2015 verejná správa ukončila 9600 tendrov v objeme 5,1 miliardy eur. Objem obstarávania oproti roku 2014 klesol o tretinu, najmä kvôli zníženiu počtu veľkých zákaziek na diaľnice platených z eurofondov. Objem vynaložený na obstarávanie je približne rovný ročnému výnosu dane z príjmu. Polovica objemu zákaziek bola financovaná z eurofondov.
Hlavnou dobrou správou vo verejnom obstarávaní za vlaňajšok je podľa TIS nárast konkurencie medzi dodávateľmi. "Priemerný počet firiem bojujúcich o zákazky stúpol z 3,1 v roku 2014 na 3,6 uchádzačov na tender minulý rok. Je to najviac od roku 2009, odkedy existujú kvalitné dáta," vyčíslila organizácia.
Na druhej strane sa nedarí skrátiť trvanie súťaží, pripomína TIS. Od vypísania zákazky po uzatvorenie tendrov totiž uplynie v priemere pol rok, rovnako ako pred rokom. V prípade čerpania eurofondov trvajú tendre ešte o mesiac a pol dlhšie.
Neúspechom tiež podľa mimovládky skončila snaha vytlačiť schránkové firmy z obstarávania cez register konečných užívateľov výhod. Podľa analýzy TIS desať percent firiem registrovaných v oficiálnom zozname skutočné vlastníctvo kvôli laxnej forme zákona nezverejňuje. Týka sa to napríklad aj stavebnej firmy Váhostav, jedného z najväčších dodávateľov štátu so schránkovým pozadím.
Prešľapy vo verejnom obstarávaní ostávajú na Slovensku podľa TIS takmer beztrestné. "Od roku 2012 za machinácie s tendrami nik do väzenia na Slovensku nešiel. Podmienečne či finančne bolo odsúdených len 12 osôb," dodáva mimovládka.
Mimovládna organizácia však zároveň upozorňuje, že tento systém má zatiaľ len obmedzený vplyv na úspory, keďže cez neho šli len tri percentá celkového objemu tendrov a doteraz ho využila len každá štvrtá obec na Slovensku.
V roku 2015 verejná správa ukončila 9600 tendrov v objeme 5,1 miliardy eur. Objem obstarávania oproti roku 2014 klesol o tretinu, najmä kvôli zníženiu počtu veľkých zákaziek na diaľnice platených z eurofondov. Objem vynaložený na obstarávanie je približne rovný ročnému výnosu dane z príjmu. Polovica objemu zákaziek bola financovaná z eurofondov.
Hlavnou dobrou správou vo verejnom obstarávaní za vlaňajšok je podľa TIS nárast konkurencie medzi dodávateľmi. "Priemerný počet firiem bojujúcich o zákazky stúpol z 3,1 v roku 2014 na 3,6 uchádzačov na tender minulý rok. Je to najviac od roku 2009, odkedy existujú kvalitné dáta," vyčíslila organizácia.
Na druhej strane sa nedarí skrátiť trvanie súťaží, pripomína TIS. Od vypísania zákazky po uzatvorenie tendrov totiž uplynie v priemere pol rok, rovnako ako pred rokom. V prípade čerpania eurofondov trvajú tendre ešte o mesiac a pol dlhšie.
Neúspechom tiež podľa mimovládky skončila snaha vytlačiť schránkové firmy z obstarávania cez register konečných užívateľov výhod. Podľa analýzy TIS desať percent firiem registrovaných v oficiálnom zozname skutočné vlastníctvo kvôli laxnej forme zákona nezverejňuje. Týka sa to napríklad aj stavebnej firmy Váhostav, jedného z najväčších dodávateľov štátu so schránkovým pozadím.
Prešľapy vo verejnom obstarávaní ostávajú na Slovensku podľa TIS takmer beztrestné. "Od roku 2012 za machinácie s tendrami nik do väzenia na Slovensku nešiel. Podmienečne či finančne bolo odsúdených len 12 osôb," dodáva mimovládka.
