Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
"Času je málo, významné splátky čakajú Grécko už o niekoľko týždňov," hovorí analytik Tomáš Vlk.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 17. februára (TASR) - Urýchliť dohodu medzi Gréckom a medzinárodnými veriteľmi o nastavení podmienok záchranného programu by mohla Európska centrálna banka (ECB). Tá by totiž podľa analytikov mohla grécke banky "odstrihnúť" od likvidity pozastavením núdzových úverových liniek (ELA). "ECB má v rukách mocnú zbraň, pretože fakticky drží nad vodou grécke banky. Hrozba ukončenia dodávok likvidity prostredníctvom ELA by bola jasnou výzvou k rýchlej dohode," skonštatoval pre TASR analytik spoločnosti Patria Finance Tomáš Vlk s tým, že hrozba krachu bankového sektora je aktuálne pre Grécko najväčším problémom.
Ako doplnil analytik J&T Banky Stanislav Pánis, ECB reeviduje program ELA každé dva týždne, najbližšie tak urobí v stredu (18.2.). "Jednou z možností je zredukovať jeho výšku alebo ho úplne zrušiť, čo by mohlo vytvoriť tlak na Grécko, aby požiadalo o predĺženie aktuálneho programu záchrany," priblížil Pánis.
Analytici sú zároveň presvedčení, že po nedohode Grécka s ministrami financií krajín eurozóny na zmiernení podmienok sa zvýšilo rizika vystúpenia krajiny z menového bloku. Tamojšia vláda v Aténach však bude musieť s euroskupinou nájsť kompromisné riešenie, ako zabezpečiť financovanie krajiny. "Z hľadiska teórie hier je pre obe strany výhodnejšie dohodnúť sa. Nikto si veľmi nepraje vystúpenie Grécka z eurozóny," tvrdí Pánis.
Ak by totiž krajina vystúpila z eurozóny, spôsobilo by to podľa neho značné turbulencie na finančných trhoch. "Taktiež by to znamenalo s najväčšou pravdepodobnosťou bankrot Grécka so všetkými negatívami s tým spojenými. To by znamenalo, že daňoví poplatníci veriteľských krajín by museli platiť účty za Atény," doplnil Pánis.
Podľa analytikov tak bude musieť krajina pravdepodobne pristúpiť na predĺženie záchranného programu. "Tento program, ale musí byť schválený, čo nebude hneď. Času je málo, významné splátky čakajú Grécko už o niekoľko týždňov," uviedol Vlk.
Euroskupina dala Grécku čas na premyslenie, či je ochotné pristúpiť ku kompromisu, do konca tohto týždňa. Pre krajinu je nevyhnutné dospieť k dohode čím skôr, a to najmä kvôli záväzkom, ktoré musí splácať veriteľom. "Grécko má od marca do júna splatný dlh voči Medzinárodnému menovému fondu v priemernej výške približne jednej miliardy eur mesačne a v júli a auguste splatný dlh voči ECB vo výške takmer 7 miliárd eur. Pokiaľ chce teda Grécko splácať svoj dlh minimálne voči MMF, tak by si malo zaistiť určitú formu financovania," vyčíslil analytik spoločnosti X-Trade Brokers Kamil Boros.
Ako doplnil analytik J&T Banky Stanislav Pánis, ECB reeviduje program ELA každé dva týždne, najbližšie tak urobí v stredu (18.2.). "Jednou z možností je zredukovať jeho výšku alebo ho úplne zrušiť, čo by mohlo vytvoriť tlak na Grécko, aby požiadalo o predĺženie aktuálneho programu záchrany," priblížil Pánis.
Analytici sú zároveň presvedčení, že po nedohode Grécka s ministrami financií krajín eurozóny na zmiernení podmienok sa zvýšilo rizika vystúpenia krajiny z menového bloku. Tamojšia vláda v Aténach však bude musieť s euroskupinou nájsť kompromisné riešenie, ako zabezpečiť financovanie krajiny. "Z hľadiska teórie hier je pre obe strany výhodnejšie dohodnúť sa. Nikto si veľmi nepraje vystúpenie Grécka z eurozóny," tvrdí Pánis.
Ak by totiž krajina vystúpila z eurozóny, spôsobilo by to podľa neho značné turbulencie na finančných trhoch. "Taktiež by to znamenalo s najväčšou pravdepodobnosťou bankrot Grécka so všetkými negatívami s tým spojenými. To by znamenalo, že daňoví poplatníci veriteľských krajín by museli platiť účty za Atény," doplnil Pánis.
Podľa analytikov tak bude musieť krajina pravdepodobne pristúpiť na predĺženie záchranného programu. "Tento program, ale musí byť schválený, čo nebude hneď. Času je málo, významné splátky čakajú Grécko už o niekoľko týždňov," uviedol Vlk.
Euroskupina dala Grécku čas na premyslenie, či je ochotné pristúpiť ku kompromisu, do konca tohto týždňa. Pre krajinu je nevyhnutné dospieť k dohode čím skôr, a to najmä kvôli záväzkom, ktoré musí splácať veriteľom. "Grécko má od marca do júna splatný dlh voči Medzinárodnému menovému fondu v priemernej výške približne jednej miliardy eur mesačne a v júli a auguste splatný dlh voči ECB vo výške takmer 7 miliárd eur. Pokiaľ chce teda Grécko splácať svoj dlh minimálne voči MMF, tak by si malo zaistiť určitú formu financovania," vyčíslil analytik spoločnosti X-Trade Brokers Kamil Boros.
