Odopretie zákonnej podpory podľa opozičných poslancov predstavuje zásah do vlastníckeho práva výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, a to v príkrom rozpore s ústavou.
Autor TASR
Košice 22. marca (TASR) – Ustanovenie zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ktoré v roku 2013 zaviedlo odobratie ročnej podpory pre výrobcov zelenej energie pri nesplnení oznamovacej povinnosti, nie je v rozpore s ústavou. Rozhodol o tom dnes Ústavný súd (ÚS) SR.
Sporné ustanovenie z roku 2013 napadla na ÚS skupina 40 opozičných poslancov NR SR. Odopretie zákonnej podpory podľa nich predstavuje zásah do vlastníckeho práva výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, a to v príkrom rozpore s ústavou. K námietkam opozície patrilo, že napadnuté ustanovenie bez legitímneho dôvodu zaviedlo tzv. nepriamu retroaktivitu. Ustanoveniu poslanci ďalej vyčítali, že je neurčité a neúplné, nestanovilo procesný postup, v ktorom by sa posudzovalo plnenie povinností, ani žiadny orgán verejnej správy oprávnený rozhodovať v tejto veci. Odopretie podpory pritom má pre výrobcov likvidačné účinky.
Plénum ÚS SR pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej sa však s argumentmi skupiny poslancov o neústavnosti časti zákona nestotožnil. "ÚS dospel k záveru, že možno identifikovať viacero dôvodov verejného záujmu, ktoré ospravedlňujú zavedenie nepriamej retroaktivity do napadnutého ustanovenia," konštatovala Macejková. Za dôležitý verejný záujem treba podľa jej slov považovať záujem na dôslednom dodržiavaní právnych povinností. Uviedla ďalej, že v danom prípade ide o reguláciu vzťahov medzi subjektmi súkromného práva. V prípade právnych sporov týkajúcich sa splnenia príslušných povinností by mal byť preto podľa ÚS konečným arbitrom orgán súdnej moci.
Zákon priznáva výrobcom zelenej elektriny nárok na podporu v presne stanovenej výške na obdobie 15 rokov. Výrobcovia elektriny sú však povinní aj napriek tomu každoročne oznamovať Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a distribučnej spoločnosti, že o túto podporu naozaj majú záujem a že si ju v nasledujúcom roku uplatnia. Tiež sú povinní oznámiť, koľko elektriny do sústavy dodajú. Kritici argumentujú, že takýto údaj sa pritom nachádza vo viacerých dokumentoch, ktorými disponuje ako ÚRSO, tak aj distribučná spoločnosť.
Nesplnenie oznamovacej povinnosti je od roku 2013 sankcionované stratou ročnej podpory. Napríklad v prípade roľníckeho družstva, ktoré prevádzkuje bioplynovú stanicu s výkonom 1 MW, ide ročne o sumu takmer 1 milión eur. V prípade fotovoltickej elektrárne s rovnakým výkonom ide ročne o sumu viac ako 400.000 eur. O podporu na rok 2015 prišlo viac než 1100 a v tomto roku viac než 130 výrobcov prevádzkujúcich slnečné, bioplynové či malé vodné elektrárne. Vo viacerých prípadoch pritom nejde o situácie, kedy výrobca zabudol daný formulár doručiť. Oznamovaciu povinnosť si podľa vlastných slov splnili, distribučné spoločnosti to však vidia inak.
Podľa advokáta zastupujúceho skupinu poslancov Pavla Poláčeka ÚS svojím rozhodnutím vytvára nebezpečný precedens. "V podstate dáva štátu voľnú ruku na to, aby občanov SR a podnikateľov, ktorí tu pôsobia, šikanoval absurdnými a zbytočnými povinnosťami a za tieto povinnosti im ukladal sankcie, ktoré sú likvidačné," reagoval pre novinárov. Podmienka primeranosti sankcie podľa neho nebola splnená.
Na verdikt reagovala aj riaditeľka Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu (SAPI) Veronika Galeková. "Distribučné spoločnosti do dnešného dňa tvrdili, že sú len poštári a s podporou nemajú nič a nemôžu ju nijako ovplyvniť. Toto rozhodnutie však dokazuje, že hnev výrobcov bol oprávnený a že súkromná spoločnosť, ktorá s poverením štátu vypláca štátnu podporu, má neobmedzené právomoci, neexistuje na ňu žiadna kontrola a má dokonca krytie Ústavného súdu," uviedla. Pozitívnou vecou, ktorú podľa nej ÚS vyriekol, bolo, že ide o súkromnoprávne spory. "Z toho vyplýva, že budeme všetkých 1137 výrobcov povzbudzovať k tomu, aby tieto súkromnoprávne spory doviedli na súdoch do úspešného konca," povedala.
Sporné ustanovenie z roku 2013 napadla na ÚS skupina 40 opozičných poslancov NR SR. Odopretie zákonnej podpory podľa nich predstavuje zásah do vlastníckeho práva výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, a to v príkrom rozpore s ústavou. K námietkam opozície patrilo, že napadnuté ustanovenie bez legitímneho dôvodu zaviedlo tzv. nepriamu retroaktivitu. Ustanoveniu poslanci ďalej vyčítali, že je neurčité a neúplné, nestanovilo procesný postup, v ktorom by sa posudzovalo plnenie povinností, ani žiadny orgán verejnej správy oprávnený rozhodovať v tejto veci. Odopretie podpory pritom má pre výrobcov likvidačné účinky.
Plénum ÚS SR pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej sa však s argumentmi skupiny poslancov o neústavnosti časti zákona nestotožnil. "ÚS dospel k záveru, že možno identifikovať viacero dôvodov verejného záujmu, ktoré ospravedlňujú zavedenie nepriamej retroaktivity do napadnutého ustanovenia," konštatovala Macejková. Za dôležitý verejný záujem treba podľa jej slov považovať záujem na dôslednom dodržiavaní právnych povinností. Uviedla ďalej, že v danom prípade ide o reguláciu vzťahov medzi subjektmi súkromného práva. V prípade právnych sporov týkajúcich sa splnenia príslušných povinností by mal byť preto podľa ÚS konečným arbitrom orgán súdnej moci.
Zákon priznáva výrobcom zelenej elektriny nárok na podporu v presne stanovenej výške na obdobie 15 rokov. Výrobcovia elektriny sú však povinní aj napriek tomu každoročne oznamovať Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a distribučnej spoločnosti, že o túto podporu naozaj majú záujem a že si ju v nasledujúcom roku uplatnia. Tiež sú povinní oznámiť, koľko elektriny do sústavy dodajú. Kritici argumentujú, že takýto údaj sa pritom nachádza vo viacerých dokumentoch, ktorými disponuje ako ÚRSO, tak aj distribučná spoločnosť.
Nesplnenie oznamovacej povinnosti je od roku 2013 sankcionované stratou ročnej podpory. Napríklad v prípade roľníckeho družstva, ktoré prevádzkuje bioplynovú stanicu s výkonom 1 MW, ide ročne o sumu takmer 1 milión eur. V prípade fotovoltickej elektrárne s rovnakým výkonom ide ročne o sumu viac ako 400.000 eur. O podporu na rok 2015 prišlo viac než 1100 a v tomto roku viac než 130 výrobcov prevádzkujúcich slnečné, bioplynové či malé vodné elektrárne. Vo viacerých prípadoch pritom nejde o situácie, kedy výrobca zabudol daný formulár doručiť. Oznamovaciu povinnosť si podľa vlastných slov splnili, distribučné spoločnosti to však vidia inak.
Podľa advokáta zastupujúceho skupinu poslancov Pavla Poláčeka ÚS svojím rozhodnutím vytvára nebezpečný precedens. "V podstate dáva štátu voľnú ruku na to, aby občanov SR a podnikateľov, ktorí tu pôsobia, šikanoval absurdnými a zbytočnými povinnosťami a za tieto povinnosti im ukladal sankcie, ktoré sú likvidačné," reagoval pre novinárov. Podmienka primeranosti sankcie podľa neho nebola splnená.
Na verdikt reagovala aj riaditeľka Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu (SAPI) Veronika Galeková. "Distribučné spoločnosti do dnešného dňa tvrdili, že sú len poštári a s podporou nemajú nič a nemôžu ju nijako ovplyvniť. Toto rozhodnutie však dokazuje, že hnev výrobcov bol oprávnený a že súkromná spoločnosť, ktorá s poverením štátu vypláca štátnu podporu, má neobmedzené právomoci, neexistuje na ňu žiadna kontrola a má dokonca krytie Ústavného súdu," uviedla. Pozitívnou vecou, ktorú podľa nej ÚS vyriekol, bolo, že ide o súkromnoprávne spory. "Z toho vyplýva, že budeme všetkých 1137 výrobcov povzbudzovať k tomu, aby tieto súkromnoprávne spory doviedli na súdoch do úspešného konca," povedala.