Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dôležité je obmedziť aj prekérne zamestnávanie, v niektorých prípadoch dokonca až otrocká práca. Deje sa to našim ľuďom v zahraničí, no mali by sme sa starať, aby sa to nedialo aj u nás, konštatoval.
Autor TASR
Bratislava 4. mája (TASR) - Na Slovensku pracuje takmer 40.000 cudzincov a zároveň je viac ako štvrť milióna Slovákov bez práce. Pokiaľ by sa mal v Zákonníku práce zakotviť zákaz sociálneho dumpingu, cieľom by malo byť, aby k nám v nadmernom množstve neprichádzali zahraniční zamestnanci. V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal ekonóm Slovenskej akadémie vied Viliam Páleník.
„Nie je dobrou vizitkou, ak máme státisíce nezamestnaných a pre zahraničných investorov, ktorých sme podporili z našich daní, pracujú ľudia zo zahraničia. Mali by sme prioritne zamestnávať našich nezamestnaných. Dôležité je obmedziť aj negatívne javy, ako je prekérne zamestnávanie, v niektorých prípadoch dokonca až otrocká práca. Deje sa to našim ľuďom v zahraničí, no mali by sme sa starať, aby sa to nedialo aj u nás,“ konštatoval Páleník.
Minimálna mzda by sa mala ďalej zvyšovať, do roku 2018 až na úroveň 500 eur. Podľa Páleníka je štátna a verejná správa najväčší zamestnávateľ v SR, preto musí ukázať, že dokáže zvyšovať mzdy a byť príkladom aj pre súkromný sektor. „Vláda však už niekoľko rokov nedokáže prispôsobovať platové tabuľky minimálnej mzde. Najnižší tabuľkový plat nesmie byť nižší ako minimálna mzda. V školstve a zdravotníctve nie sú len učitelia a lekári, ale aj pomocný personál. Štát nekladie dostatočný dôraz na tých najmenej zarábajúcich pracovníkov verejnej správy,“ vysvetlil Páleník.
Priestor na rast platov na Slovensku je aj preto, že má najnižší podiel miezd na hrubom domácom produkte (HDP) z krajín OECD, 38 %. Páleník tvrdí, že slovenská ekonomika je veľmi investične zameraná. „Veľká časť vyprodukovanej hodnoty sa používa na splácanie investícií, na amortizáciu, a to ide na úkor miezd. Problémom je aj to, že celkové príjmy domácností v porovnaní s rastom HDP stagnujú alebo klesajú. SR je v tomto smere na tom najhoršie v rámci EÚ. Permanentne je tam rozdiel minimálne jedného percenta z HDP ročne v neprospech domácností, a to je veľmi nepriaznivý trend,“ dodal Páleník.
Koaličné strany v poslednom období avizovali viacero zmien v sociálnej a daňovej oblasti, ktoré chcú presadiť. Smer-SD chce do Zákonníka práce zakotviť zákaz sociálneho dumpingu. Ak si zamestnávateľ potrebuje niekoho doviezť, musí ten človek pracovať za rovnakých podmienok ako slovenskí robotníci. Ďalej chce zvyšovať minimálnu mzdu, zo súčasných 435 eur tak, aby sa v roku 2018 priblížila k hodnote 500 eur.
Navrhuje zavedenie desaťdňovej platenej materskej dovolenky pre otcov novonarodených detí, zvýšenie príplatkov za prácu v noci zo súčasných 20 % z minimálnej hodinovej mzdy na 50 %. Príplatky za prácu cez víkend a počas štátneho sviatku by mali dosiahnuť 100 % výšky minimálnej hodinovej mzdy. Smer-SD chce zaviesť aj príspevok na presťahovanie sa za prácou do iného regiónu.
SNS presadzuje uzákoniť povinné vyplácanie trinásteho platu zamestnancom, ak vo firme pracujú viac ako jeden rok. Zároveň by táto odmena mala byť oslobodená od odvodového zaťaženia.
Most-Híd chce zvýšiť nezdaniteľnú časť z 3803 na 4650 eur ročne. Takisto navrhuje, aby dôchodcovia boli pri práci na dohodu oslobodení od odvodov do výšky 200 eur mesačne.
„Nie je dobrou vizitkou, ak máme státisíce nezamestnaných a pre zahraničných investorov, ktorých sme podporili z našich daní, pracujú ľudia zo zahraničia. Mali by sme prioritne zamestnávať našich nezamestnaných. Dôležité je obmedziť aj negatívne javy, ako je prekérne zamestnávanie, v niektorých prípadoch dokonca až otrocká práca. Deje sa to našim ľuďom v zahraničí, no mali by sme sa starať, aby sa to nedialo aj u nás,“ konštatoval Páleník.
Minimálna mzda by sa mala ďalej zvyšovať, do roku 2018 až na úroveň 500 eur. Podľa Páleníka je štátna a verejná správa najväčší zamestnávateľ v SR, preto musí ukázať, že dokáže zvyšovať mzdy a byť príkladom aj pre súkromný sektor. „Vláda však už niekoľko rokov nedokáže prispôsobovať platové tabuľky minimálnej mzde. Najnižší tabuľkový plat nesmie byť nižší ako minimálna mzda. V školstve a zdravotníctve nie sú len učitelia a lekári, ale aj pomocný personál. Štát nekladie dostatočný dôraz na tých najmenej zarábajúcich pracovníkov verejnej správy,“ vysvetlil Páleník.
Priestor na rast platov na Slovensku je aj preto, že má najnižší podiel miezd na hrubom domácom produkte (HDP) z krajín OECD, 38 %. Páleník tvrdí, že slovenská ekonomika je veľmi investične zameraná. „Veľká časť vyprodukovanej hodnoty sa používa na splácanie investícií, na amortizáciu, a to ide na úkor miezd. Problémom je aj to, že celkové príjmy domácností v porovnaní s rastom HDP stagnujú alebo klesajú. SR je v tomto smere na tom najhoršie v rámci EÚ. Permanentne je tam rozdiel minimálne jedného percenta z HDP ročne v neprospech domácností, a to je veľmi nepriaznivý trend,“ dodal Páleník.
Koaličné strany v poslednom období avizovali viacero zmien v sociálnej a daňovej oblasti, ktoré chcú presadiť. Smer-SD chce do Zákonníka práce zakotviť zákaz sociálneho dumpingu. Ak si zamestnávateľ potrebuje niekoho doviezť, musí ten človek pracovať za rovnakých podmienok ako slovenskí robotníci. Ďalej chce zvyšovať minimálnu mzdu, zo súčasných 435 eur tak, aby sa v roku 2018 priblížila k hodnote 500 eur.
Navrhuje zavedenie desaťdňovej platenej materskej dovolenky pre otcov novonarodených detí, zvýšenie príplatkov za prácu v noci zo súčasných 20 % z minimálnej hodinovej mzdy na 50 %. Príplatky za prácu cez víkend a počas štátneho sviatku by mali dosiahnuť 100 % výšky minimálnej hodinovej mzdy. Smer-SD chce zaviesť aj príspevok na presťahovanie sa za prácou do iného regiónu.
SNS presadzuje uzákoniť povinné vyplácanie trinásteho platu zamestnancom, ak vo firme pracujú viac ako jeden rok. Zároveň by táto odmena mala byť oslobodená od odvodového zaťaženia.
Most-Híd chce zvýšiť nezdaniteľnú časť z 3803 na 4650 eur ročne. Takisto navrhuje, aby dôchodcovia boli pri práci na dohodu oslobodení od odvodov do výšky 200 eur mesačne.
