Bratislava 13. marca (TASR) - V roku 2015 sa očakáva vyšší rast slovenskej ekonomiky ako maďarskej. Vlani či v roku 2013 to však podľa riaditeľa Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) Vladimíra Mariaka tak nebolo.

"Vyšší medziročný rast ako ekonomika Slovenskej republiky zaznamenala maďarská ekonomika už v roku 2013 a v prvom štvrťroku 2014 rástla o 3,5 %, čo je rekord od roku 2006," priblížil Mariak. Podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej to však súvisí aj s tým, že maďarská ekonomika sa z krízy najprv spamätávala pomalšie. "V roku 2012 dokonca opäť skĺzla do recesie," dodala Glasová.

Ekonomika Slovenska tak v prvých rokoch po kríze rástla v priemere 2,7-krát rýchlejšie ako maďarská. Samotný krízový rok 2009 priniesol recesiu a medziročný pokles HDP obidvom krajinám, na Slovensku bol o niečo miernejší.

Čo sa týka predkrízového obdobia, od roku 2004 rástlo podľa Mariaka viac Slovensko ako Maďarsko. "Spôsobil to silný export Slovenskej republiky a zahraničné investície," vysvetlil. Maďarsko rástlo pomalšie, pretože ho ťažil nabaľujúci sa dlh a odklad dôležitých reforiem. Oproti tomu Slovensko spustilo konsolidačné opatrenia, ktoré vyslali pozitívny signál a i napriek škrtom slovenská ekonomika rástla.

Pri súčasnom pohľade na trh práce však podľa Glasovej jednoznačne lepšie vyznieva maďarská ekonomika. Zatiaľ čo na Slovensku sa vlani miera nezamestnanosti pohybovala nad 13 %, v Maďarsku je to menej ako 8 %.

V prípade verejných financií Maďarsko nielen v porovnaní so Slovenskom, ale aj v európskom kontexte nepatrí medzi tie najlepšie hospodáriace krajiny. "Deficit verejných rozpočtov je síce aktuálne ešte o niečo nižší ako ten slovenský a aj v krízových rokoch boli na tom verejné financie Maďarska lepšie ako tie naše, pohľad na celkovú zadlženosť však už hovorí o niečom inom," upozornila Glasová. Verejný dlh Slovenska síce prekročil hranicu 50 % HDP, dlh Maďarska sa však pohybuje takmer na úrovni 80 % HDP.

Celkovo sú naši južní susedia od nástupu vládnej strany Fidesz vo svete známi aj vďaka hospodárskej politike premiéra Viktora Orbána. "Za posledné roky prišla maďarská vláda už s celým zoznamom nástrojov, z ktorých príliš veľkú radosť nemali tamojšie podnikateľské subjekty ani zahraniční investori," pripomenula analytička. Ide napríklad o špeciálne zdaňovanie rôznych oblastí spotreby či reklamy.

Maďarská vláda sa "preslávila" snahou o zdanenie rôznych oblastí, vrátane pokusu o daň z počasia či daň z internetu. "Veľa sa zvyklo polemizovať aj o nezávislosti maďarskej centrálnej banky, v ktorej sedia predstavitelia vládneho Fideszu," doplnila Glasová.