Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa údajov sa investičný dlh v SR vyšplhal na minimálne 40 miliárd eur, čo zodpovedá 37 % HDP krajiny v roku 2022.
Autor TASR
Bratislava 18. apríla (TASR) - Investičný dlh vo verejnom sektore v SR narastá. Podľa údajov Inštitútu pre stratégie a analýzy Úradu vlády SR a Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR sa investičný dlh v SR vyšplhal na minimálne 40 miliárd eur, čo zodpovedá 37 % HDP krajiny v roku 2022. Toto číslo podčiarkuje naliehavú potrebu koordinovaného postupu pri revitalizácii infraštruktúry na Slovensku. Uviedol to na tlačovej konferencii hlavný ekonóm organizácie Globsec Vladimír Vaňo. Pre riešenie tejto situácie je podľa neho potrebná spolupráca vlády s investormi z privátneho sektora.
Dopravná infraštruktúra je podľa neho jednou z najkritickejších oblastí, ktorá predstavuje kľúčový podiel dlhu s odhadovaným deficitom 15 miliárd eur v nasledujúcom desaťročí. Výrazné deficity sú aj v oblasti zásobovania vodou, kanalizácie a protipovodňovej ochrany - spolu vo výške 5,5 miliardy eur, ako aj v ústavnej zdravotnej starostlivosti s dlhom takmer 4,7 miliardy eur. Medzinárodný menový fond pritom už dlhodobo poukazuje na podstatné rozdiely medzi regiónom strednej, východnej a juhovýchodnej Európy a EÚ-15 v kvantite a kvalite infraštruktúry.
"Preklenutie iba 50 % tejto medzery v infraštruktúre do roku 2030 by si mohlo vyžadovať ročné investície zodpovedajúce 3 až 8 % HDP. Okrem toho existuje naliehavá potreba uprednostniť zdroje pre projekty zelenej infraštruktúry a infraštruktúry odolnej voči zmene klímy s cieľom riešiť environmentálne výzvy. Investičný dlh, týkajúci sa potreby budovania infraštruktúry ako napríklad v prípade kritického stavu mostov, zdôrazňujú naliehavú potrebu strategického zásahu zo strany vlády. Bez investícií do infraštruktúry navyše ani nie je možné pokračovať v dobiehaní ekonomickej aktivity na úrovni priemeru EÚ," priblížil Vaňo.
Pre riešenie uvedenej situácie je podľa Vaňa potrebná rozšírená spolupráca vlády s investormi z privátneho sektora. "Snahy o spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom môžu odblokovať inovatívne mechanizmy financovania a zabezpečiť efektívne prideľovanie zdrojov. Práve preto Globsec prostredníctvom aktivít svojho Investment Development Council chce zvýšiť povedomie verejnosti a zainteresovaných strán o problémoch infraštruktúry v regióne strednej a východnej Európy a ich dôsledkoch pre hospodársky rast, konkurencieschopnosť a regionálnu integráciu," dodal.
Dopravná infraštruktúra je podľa neho jednou z najkritickejších oblastí, ktorá predstavuje kľúčový podiel dlhu s odhadovaným deficitom 15 miliárd eur v nasledujúcom desaťročí. Výrazné deficity sú aj v oblasti zásobovania vodou, kanalizácie a protipovodňovej ochrany - spolu vo výške 5,5 miliardy eur, ako aj v ústavnej zdravotnej starostlivosti s dlhom takmer 4,7 miliardy eur. Medzinárodný menový fond pritom už dlhodobo poukazuje na podstatné rozdiely medzi regiónom strednej, východnej a juhovýchodnej Európy a EÚ-15 v kvantite a kvalite infraštruktúry.
"Preklenutie iba 50 % tejto medzery v infraštruktúre do roku 2030 by si mohlo vyžadovať ročné investície zodpovedajúce 3 až 8 % HDP. Okrem toho existuje naliehavá potreba uprednostniť zdroje pre projekty zelenej infraštruktúry a infraštruktúry odolnej voči zmene klímy s cieľom riešiť environmentálne výzvy. Investičný dlh, týkajúci sa potreby budovania infraštruktúry ako napríklad v prípade kritického stavu mostov, zdôrazňujú naliehavú potrebu strategického zásahu zo strany vlády. Bez investícií do infraštruktúry navyše ani nie je možné pokračovať v dobiehaní ekonomickej aktivity na úrovni priemeru EÚ," priblížil Vaňo.
Pre riešenie uvedenej situácie je podľa Vaňa potrebná rozšírená spolupráca vlády s investormi z privátneho sektora. "Snahy o spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom môžu odblokovať inovatívne mechanizmy financovania a zabezpečiť efektívne prideľovanie zdrojov. Práve preto Globsec prostredníctvom aktivít svojho Investment Development Council chce zvýšiť povedomie verejnosti a zainteresovaných strán o problémoch infraštruktúry v regióne strednej a východnej Európy a ich dôsledkoch pre hospodársky rast, konkurencieschopnosť a regionálnu integráciu," dodal.
