Od konca budúceho roka budú musieť byť všetky budovy nielen energetické, ale aj s takmer nulovou spotrebou energie.
Autor TASR
Bratislava 29. apríla (TASR) - V súčasnosti musia byť všetky novostavby stavané ako úsporné nízkoenergetické domy. Široká škála možností nových materiálov, ako aj stavebných postupov, je v súčasnosti viac než dostačujúca. Stavebník si dnes vie správne zvoliť také materiály a stavebné postupy na výstavbu svojho domu, aby spotrebou energií atakoval čo najnižšie hranice, ktoré boli pred 10 rokmi nemysliteľné.
"Začiatkom 20. storočia prišiel boom tzv. pasívneho domu. Ide o dom, ktorý je veľmi dobre izolovaný, má hrubé tepelné izolácie a okná s trojsklom, aby nedošlo ku strate tepla škárami. Celá technika v dome sa často zmestí do skrinky vo veľkosti bežnej chladničky," hovorí Henrich Pifko z Fakulty architektúry STU v Bratislave.
Ako dodáva, od konca budúceho roka budú musieť byť všetky budovy nielen energetické, ale aj s takmer nulovou spotrebou energie. To by v porovnaní s dnešnou výstavbou predstavovalo dvakrát viac úspornejšie bývanie a s výstavbou v 70. rokoch dokonca až desaťnásobne úspornejšiu spotrebu energií pri bývaní.
Výrazné sprísňovanie noriem sa začalo v roku 2010 na základe prijatej európskej smernice o energetickej bezpečnosti a znižovaním spotreby energie do roku 2020.
V otázke financovania výstavby alebo rekonštrukcie nízkoenergetického domu je potrebné si uvedomiť, že sa dom nestavia na tri roky. Do najbližšej veľkej obnovy by mal vydržať minimálne 50 rokov. Odborníci preto odporúčajú vytvoriť si kvalitný energetický dom, aj keď možno s vyššími počiatočnými nákladmi na techniku a materiál. Táto investícia však do budúcnosti zabezpečí nízke prevádzkové náklady. Človek by si mal pred investíciou zrátať mesačné náklady úveru na bývanie a samotnej prevádzky domu.
Možnosť nízkoenergetického bývania spočíva nielen vo výstavbe, ale aj v rekonštrukcii a využití obnoviteľných zdrojov v obytných domoch, napríklad v podobe solárnych panelov na získanie tepla či ohrevu vody, prípadne tepelných čerpadiel.
"Začiatkom 20. storočia prišiel boom tzv. pasívneho domu. Ide o dom, ktorý je veľmi dobre izolovaný, má hrubé tepelné izolácie a okná s trojsklom, aby nedošlo ku strate tepla škárami. Celá technika v dome sa často zmestí do skrinky vo veľkosti bežnej chladničky," hovorí Henrich Pifko z Fakulty architektúry STU v Bratislave.
Ako dodáva, od konca budúceho roka budú musieť byť všetky budovy nielen energetické, ale aj s takmer nulovou spotrebou energie. To by v porovnaní s dnešnou výstavbou predstavovalo dvakrát viac úspornejšie bývanie a s výstavbou v 70. rokoch dokonca až desaťnásobne úspornejšiu spotrebu energií pri bývaní.
Výrazné sprísňovanie noriem sa začalo v roku 2010 na základe prijatej európskej smernice o energetickej bezpečnosti a znižovaním spotreby energie do roku 2020.
V otázke financovania výstavby alebo rekonštrukcie nízkoenergetického domu je potrebné si uvedomiť, že sa dom nestavia na tri roky. Do najbližšej veľkej obnovy by mal vydržať minimálne 50 rokov. Odborníci preto odporúčajú vytvoriť si kvalitný energetický dom, aj keď možno s vyššími počiatočnými nákladmi na techniku a materiál. Táto investícia však do budúcnosti zabezpečí nízke prevádzkové náklady. Človek by si mal pred investíciou zrátať mesačné náklady úveru na bývanie a samotnej prevádzky domu.
Možnosť nízkoenergetického bývania spočíva nielen vo výstavbe, ale aj v rekonštrukcii a využití obnoviteľných zdrojov v obytných domoch, napríklad v podobe solárnych panelov na získanie tepla či ohrevu vody, prípadne tepelných čerpadiel.