Kríza v USA, ktoré boli najväčším svetovým veriteľom, sa rozšírila aj do Európy. Približne milión ľudí bol podľa odhadov bez práce na vrchole krízy v tom období v Československu.
Bratislava 24. októbra (TASR) - Nereálne očakávania a nesprávne hodnotenie rastu americkej ekonomiky spôsobili, že pred 85 rokmi, 24. októbra 1929, nastal dramatický krach newyorskej burzy. V tom čase sa začala najväčšia svetová hospodárska kríza v dejinách.
Medzi často udávané dôvody jej vzniku patrí silná expanzia ponuky peňazí nekrytých zlatom zo strany centrálnej banky USA, čo viedlo v priebehu rokov 1921 až 1929 k inflácii vo výške približne 63 %.
V 20. rokoch 20. storočia prežívala Amerika zlaté časy
Darilo sa ekonomike, vnútornému aj zahraničnému obchodu, prekvitala výroba. Ešte 3. septembra 1929 vytvorila newyorská burza cenných papierov (NYSE) historický rekord. Jej index Dow Jones Industrial Average (DJIA) dosiahol úroveň 381,17 bodu. Pritom do tretieho desaťročia 20. storočia (1921-1930) vstupoval index so 60 bodmi.
Americký hospodársky zázrak sa skončil v osudný "čierny štvrtok" 24. októbra 1929. V centre svetového finančníctva na newyorskej Wall Street naraz prepukla panika, zmizli nákupné príkazy a zostali iba ponuky na predaj. Každý sa chcel čo najrýchlejšie zbaviť akcií, ktoré sa z minúty na minútu stávali bezcenným kusom papiera.
Čierny piatok na burze
Vydanie denníka Daily Mail z roku 1929. Na titulkee oznamuje krach na newyorskej burzeFoto: TASR/APNasledujúci deň zasiahli správy o situácii na americkej burze európske trhy a postarali sa o "čierny piatok". Nasledoval "čierny pondelok" aj "čierny utorok". V priebehu niekoľkých dní poklesli kurzy akcií o 75 až 90 %. Počas prvého dňa krízy sa majitelia zbavili 13 miliónov akcií, o niekoľko dní neskôr dokonca 16 miliónov.
Pokles cien akcií pokračoval do roku 1932, keď ich cena dosiahla v priemere jednu šestinu úrovne roku 1929. Hrubý domáci produkt USA poklesol v rokoch 1929 až 1933 o 30 %. Ľudia v panike vo veľkom vyberali peniaze. Tým krachovali aj banky a vkladatelia prichádzali o svoje úspory.
Následky krízy boli katastrofálne. V rokoch 1929 až 1933 vzrástla v USA nezamestnanosť z 1,6 na takmer 17 miliónov ľudí, bez práce bolo takmer 25 % Američanov. Tisícky podnikateľov, ktorí si požičali na zvyšovanie produkcie, o ktorú už nikto nestál, bankrotovali. Zatvárali sa továrne a bane, ceny poľnohospodárskych výrobkov sa v dôsledku nadúrody znížili o 50 % a kríza tak postihla aj farmárov. Veľkoobchodné ceny sa zrútili tiež v ďalších sektoroch hospodárstva. Dostupné materiály uvádzajú, že počas prvých 10 mesiacov roka 1930 skrachovalo v USA 744 bánk a v ďalších desiatich rokov sa ich z bankového systému krajiny stratilo 9000.
Americká vláda zaujala ku kríze neutrálny postoj a odmietala akékoľvek zásahy do súkromného sektora. Zmenu postoja priniesol až nástup 32. prezidenta USA, demokrata Franklina D. Roosevelta (1933-1945) a jeho program New Deal (Nový údel), ktorý počítal okrem iného so zamestnaním viac ako dvoch miliónov osôb vo verejných programoch. Ďalším krokom americkej vlády bolo oddelenie bežného a investičného bankovníctva v rámci Glass-Steagallovho zákona, ktorý bol zrušený až v roku 1999. Súčasne bolo zavedené povinné poistenie vkladov a schválené zákony na ochranu drobných akcionárov.
Kríza v USA, ktoré boli najväčším svetovým veriteľom, sa rozšírila aj do Európy. Na vrchole krízy bolo v Nemecku bez práce viac ako šesť miliónov ľudí, vo Veľkej Británii štyri až päť miliónov ľudí. Približne milión ľudí bol podľa odhadov bez práce na vrchole krízy v tom období v Československu. V Európe expandoval nacistický režim, ktorý sa dostal k moci okrem iného aj v dôsledku hospodárskej krízy.
