Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Národná rada Slovenskej republiky v utorok nepodporila novelu zákona o tvorbe právnych predpisov od poslancov OĽaNO.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 12. decembra (TASR) - Povinnosť, aby všetky zákony vplývajúce na podnikateľské prostredie nadobúdali účinnosť výlučne v dvoch termínoch v roku, sa zavádzať nebude. Týmito dátumami mali byť 1. január, resp. 1. júl, avšak väčšina pléna NR SR v utorok nepodporila novelu zákona o tvorbe právnych predpisov od poslancov OĽaNO.
Podľa Eduarda Hegera, ktorý je jedným z predkladateľov novely, by sa prijatím právnej normy mohol zjednodušiť život živnostníkom a podnikateľom. "Návrh zákona mal zjednodušiť podnikanie. Podnikateľom by stačilo dvakrát za rok pozrieť sa, ktoré zákony boli novelizované a zvyšok roka by sa mohli sústrediť na podnikanie," skonštatoval po hlasovaní Heger. Upozornil na to, že Slovensko je závislé na exporte a je dôležité, aby podnikateľské prostredie vytváralo dobré podmienky pre investorov. V súčasnosti však podľa neho podnikatelia zápasia s mnohými byrokratickými prekážkami. Za posledných 10 rokov bolo podľa Hegera identifikovaných 1812 regulačných povinností. "Vidíme, ako vláda funguje bez vízie, bez systému. Neberie do úvahy silu podnikateľov, ktorí zamestnávajú ľudí," dodal Heger.
Všetky návrhy zákonov, ktoré majú vplyv na podnikateľské prostredie, by mali obligatórne nadobúdať účinnosť výlučne v dvoch termínoch v roku. Týmito dátumami by mali byť 1. január, resp. 1. júl. V novele zákona o tvorbe právnych predpisov to navrhujú opoziční poslanci z OĽaNO. O právnej norme parlament diskutuje v úvode deviateho rokovacieho dňa 23. schôdze NR SR.
"Základom slovenského hospodárstva sú najmä malé a stredné podniky, ktoré tvoria 99,9-percentný podiel z celkového počtu podnikateľských subjektov. V podnikovej ekonomike poskytujú pracovné príležitosti 71,8 percentám aktívnej pracovnej sily a podieľajú sa 55,1 percenta na tvorbe pridanej hodnoty," tvrdia Obyčajní s tým, že práve malé a stredné podniky, ktoré nedisponujú vhodným nástrojom na zmiernenie negatívnych dosahov štátnych regulácií, najviac trpia nestabilným legislatívnym prostredím a byrokratickým zaťažením zo strany štátu.
Medzi najdiskutovanejšie problémy podnikateľského prostredia na Slovensku, ktoré dlhodobo brzdia jeho rozvoj, patrí podľa Obyčajných nestabilné legislatívne prostredie spôsobené častou zmenou legislatívy. "Podľa štatistík NR SR bolo v minulom volebnom období schválených 455 návrhov zákonov. Vyjadrením aritmetického priemeru, mesačne nadobúda účinnosť takmer desať zákonov. Aj keď, samozrejme, nie všetky majú vplyv na podnikateľské prostredie, zákonov s dosahom na podnikateľské prostredie je aj tak enormné množstvo," tvrdia navrhovatelia.
Subjektom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť by teda podľa nich pomohlo, ak by neboli povinní neustále sledovať a analyzovať každú schválenú legislatívu za účelom jej okamžitej aplikácie. "Táto legislatíva sa neraz týka aj takých podstatných aspektov podnikania, ako sú dane, mzdy, odvody alebo účtovníctvo," dodali.
Podľa Eduarda Hegera, ktorý je jedným z predkladateľov novely, by sa prijatím právnej normy mohol zjednodušiť život živnostníkom a podnikateľom. "Návrh zákona mal zjednodušiť podnikanie. Podnikateľom by stačilo dvakrát za rok pozrieť sa, ktoré zákony boli novelizované a zvyšok roka by sa mohli sústrediť na podnikanie," skonštatoval po hlasovaní Heger. Upozornil na to, že Slovensko je závislé na exporte a je dôležité, aby podnikateľské prostredie vytváralo dobré podmienky pre investorov. V súčasnosti však podľa neho podnikatelia zápasia s mnohými byrokratickými prekážkami. Za posledných 10 rokov bolo podľa Hegera identifikovaných 1812 regulačných povinností. "Vidíme, ako vláda funguje bez vízie, bez systému. Neberie do úvahy silu podnikateľov, ktorí zamestnávajú ľudí," dodal Heger.
OĽaNO:Zákony vplývajúce na podnikateľov majú byť účinné dvoma termínmi
Všetky návrhy zákonov, ktoré majú vplyv na podnikateľské prostredie, by mali obligatórne nadobúdať účinnosť výlučne v dvoch termínoch v roku. Týmito dátumami by mali byť 1. január, resp. 1. júl. V novele zákona o tvorbe právnych predpisov to navrhujú opoziční poslanci z OĽaNO. O právnej norme parlament diskutuje v úvode deviateho rokovacieho dňa 23. schôdze NR SR.
"Základom slovenského hospodárstva sú najmä malé a stredné podniky, ktoré tvoria 99,9-percentný podiel z celkového počtu podnikateľských subjektov. V podnikovej ekonomike poskytujú pracovné príležitosti 71,8 percentám aktívnej pracovnej sily a podieľajú sa 55,1 percenta na tvorbe pridanej hodnoty," tvrdia Obyčajní s tým, že práve malé a stredné podniky, ktoré nedisponujú vhodným nástrojom na zmiernenie negatívnych dosahov štátnych regulácií, najviac trpia nestabilným legislatívnym prostredím a byrokratickým zaťažením zo strany štátu.
Medzi najdiskutovanejšie problémy podnikateľského prostredia na Slovensku, ktoré dlhodobo brzdia jeho rozvoj, patrí podľa Obyčajných nestabilné legislatívne prostredie spôsobené častou zmenou legislatívy. "Podľa štatistík NR SR bolo v minulom volebnom období schválených 455 návrhov zákonov. Vyjadrením aritmetického priemeru, mesačne nadobúda účinnosť takmer desať zákonov. Aj keď, samozrejme, nie všetky majú vplyv na podnikateľské prostredie, zákonov s dosahom na podnikateľské prostredie je aj tak enormné množstvo," tvrdia navrhovatelia.
Subjektom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť by teda podľa nich pomohlo, ak by neboli povinní neustále sledovať a analyzovať každú schválenú legislatívu za účelom jej okamžitej aplikácie. "Táto legislatíva sa neraz týka aj takých podstatných aspektov podnikania, ako sú dane, mzdy, odvody alebo účtovníctvo," dodali.
