Napriek 20-% prepadu sa však nedostatku obilia obávať netreba, tvrdí Semančík zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Autor TASR
,aktualizované Drahovce 11. júla (TASR) – Tohtoročná žatva na Slovensku má za sebou približne jednu tretinu a už dnes je zrejmé, že výnosy hustosiatych obilovín budú oproti predchádzajúcemu roku nižšie o 20 až 30 percent. Skonštatovala to ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nom. SNS) počas dnešného výjazdu v Poľnohospodárskom výrobno-obchodnom družstve Drahovce v okrese Piešťany.
„Osevné plochy hustosiatych obilovín sme v tomto roku znížili z 570.000 hektárov na 530.000 hektárov. U všetkých plodín s výnimkou ozimných jačmeňov, ktoré vyzerajú stabilizované, budú výnosy nižšie,“ povedala Matečná.
Podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milana Semančíka extrémne suchá budú mať vplyv nielen na kvantitu, ale aj kvalitu produkcie. „Tohtoročná žatva má svoje špecifiká, sucho urobilo svoje. Žatvu sme začali nezvykle skoro, o 10 až 14 dní skôr. Prinieslo to zníženú produkciu a trošku aj problém s kvalitou,“ povedal.
Do budúcnosti sa podľa jeho slov bude potrebné pripraviť tak, aby sa podarilo minimalizovať škody vytvorením rizikového fondu. Napriek 20-% prepadu sa však nedostatku obilia obávať netreba, tvrdí Semančík. „Minuloročná celková produkcia sa pohybovala na úrovni 3,1 milióna ton, tohtoročná je odhadovaná na 2,5 milióna ton. Naša potreba je 1,5 milióna ton, čiže milión nám zostane na vývoz. Na potravinárske i kŕmne účely pre Slovensko dokážeme zabezpečiť dostatok obilia.“
Ministerstvo pôdohospodárstvo a rozvoja vidieka SR podalo cez svoje Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum na Ministerstvo školstva SR národný projekt, týkajúci sa klimatických zmien a ich vplyvu na poľnohospodárstvo. „Projekt zároveň obsahuje aj riešenia situácie, a to podporu šľachtenia nových druhov plodín odolných voči suchu a podporu hydromeliorácií,“ povedala Matečná. „Nechápem, ako môže niekto tvrdiť, že klimatické zmeny tu nie sú, keď sú, a sú brutálne. To, čo sa niekedy pestovalo na západnom a južnom Slovensku, sa dnes pestuje na severe. Klesajú hladiny riek, klesá spodná voda,“ povedal premiér Robert Fico (Smer-SD).
„Osevné plochy hustosiatych obilovín sme v tomto roku znížili z 570.000 hektárov na 530.000 hektárov. U všetkých plodín s výnimkou ozimných jačmeňov, ktoré vyzerajú stabilizované, budú výnosy nižšie,“ povedala Matečná.
Podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milana Semančíka extrémne suchá budú mať vplyv nielen na kvantitu, ale aj kvalitu produkcie. „Tohtoročná žatva má svoje špecifiká, sucho urobilo svoje. Žatvu sme začali nezvykle skoro, o 10 až 14 dní skôr. Prinieslo to zníženú produkciu a trošku aj problém s kvalitou,“ povedal.
Do budúcnosti sa podľa jeho slov bude potrebné pripraviť tak, aby sa podarilo minimalizovať škody vytvorením rizikového fondu. Napriek 20-% prepadu sa však nedostatku obilia obávať netreba, tvrdí Semančík. „Minuloročná celková produkcia sa pohybovala na úrovni 3,1 milióna ton, tohtoročná je odhadovaná na 2,5 milióna ton. Naša potreba je 1,5 milióna ton, čiže milión nám zostane na vývoz. Na potravinárske i kŕmne účely pre Slovensko dokážeme zabezpečiť dostatok obilia.“
Ministerstvo pôdohospodárstvo a rozvoja vidieka SR podalo cez svoje Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum na Ministerstvo školstva SR národný projekt, týkajúci sa klimatických zmien a ich vplyvu na poľnohospodárstvo. „Projekt zároveň obsahuje aj riešenia situácie, a to podporu šľachtenia nových druhov plodín odolných voči suchu a podporu hydromeliorácií,“ povedala Matečná. „Nechápem, ako môže niekto tvrdiť, že klimatické zmeny tu nie sú, keď sú, a sú brutálne. To, čo sa niekedy pestovalo na západnom a južnom Slovensku, sa dnes pestuje na severe. Klesajú hladiny riek, klesá spodná voda,“ povedal premiér Robert Fico (Smer-SD).