Počet Slovákov pracujúcich v cudzine môže prevyšovať počet cudzincov zamestnaných na Slovensku aj 10-násobne, tvrdia analytici UniCreditu.
Autor TASR
Bratislava 13. februára (TASR) - Hoci sa počet zamestnaných cudzincov na Slovensku za posledné dva roky takmer zdvojnásobil, Slovensko je stále jednoznačne čistým vývozcom pracovnej sily. Vyplýva to z analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Tzv. krátkodobú migráciu za prácou meria Štatistický úrad SR. Podľa nich menej ako rok pracuje v cudzine približne 150.000 Slovákov. "Najviac ich je v susedných krajinách, a to v Rakúsku a Českej republike. Reálny počet Slovákov pracujúcich v cudzine je však výrazne vyšší," uviedli analytici banky.
Rezort financií odhadoval počet pracujúcich v zahraničí pomocou databáz poistencov zdravotného poistenia. "Takto odhadol, že za posledných 15 rokov Slovensko opustilo až 300.000 Slovákov, najčastejšie vysokoškolskí vzdelaní mladí ľudia do 30 rokov. Najvyššiu mieru odchodu do zahraničia vykazujú okresy na východe Slovenska," priblížili analytici.
Z okresov na krajnom východe Slovenska sa za posledných 10 rokov do zahraničia vysťahovalo až približne 6 % populácie. Naopak, najmenej odchádzajú do zahraničia obyvatelia z okresov juhozápadného Slovenska. "Slovensko zaznamenalo najmasívnejšiu migráciu do zahraničia tesne po vstupe do EÚ, avšak v tom čase väčšina z nich skôr len skúšala nové možnosti, ktoré vstup do EÚ so sebou priniesol, a do dvoch rokov sa vrátila," skonštatovali analytici banky.
V súčasnosti odchádza do cudziny približne 15.000 Slovákov ročne. "Počet Slovákov pracujúcich v cudzine môže prevyšovať počet cudzincov zamestnaných na Slovensku aj 10-násobne," tvrdia analytici UniCreditu. Pracujúci cudzinci na Slovensku pochádzajú najmä z blízkych krajín regiónu strednej a východnej Európy.
Ako vyplýva z analýzy banky, najviac zamestnancov na Slovensko dodáva dlhodobo Rumunsko, v poslednom roku sa však výraznejšie zvýšil aj počet obyvateľov Srbska pracujúcich na Slovensku. Výrazne zastúpenie medzi zahraničnými pracovníkmi na Slovensku však majú aj obyvatelia susedných krajín EÚ, a to Česka, Maďarska a Poľska, či susednej Ukrajiny. Na Slovensku pracujú aj Bulhari a Chorváti, prvú desiatku uzatvárajú Taliani a Kórejčania, ktorí obsadzujú skôr manažérske pozície v početných firmách s kapitálom prichádzajúcim práve z týchto krajín.
"Hoci zahraniční pracovníci sú v mnohých bratislavských zdieľaných centrách, cudzinci sa na Slovensku stále vo väčšej miere zamestnávajú najmä na pozíciách, ktoré nevyžadujú vzdelanie, často ponúkajú nižšiu mzdu, a tým pádom sú aj menej atraktívne pre domácich zamestnancov," tvrdia analytici banky.
Ako ďalej vyplýva z analýzy, rozloženie zahraničných pracovníkov v rámci Slovenska je značne nerovnomerné. "Najväčší podiel na zamestnanosti majú cudzinci v okrese Trnava, kde je aj problém s nedostatkom pracovnej sily najakútnejší. Prekvapivo vysoké zastúpenie cudzincov je aj v niektorých okresoch s nadpriemernou nezamestnanosťou, akými sú Revúca a Svidník," píše sa v analýze.
Vo všeobecnosti sú častejšie zahraniční zamestnanci na juhozápade Slovenska, až na malé výnimky skôr len výnimočne na severe a východe Slovenska. Nízka mobilita časti domácej pracovnej sily pritom neraz núti zamestnávateľov na juhozápade Slovenska hľadať nových zamestnancov v zahraničí. Navyše, časť pracovnej sily z regiónov s vysokou nezamestnanosťou, ktorá je ochotná sa za pracou vysťahovať, z dôvodu vyššej ponúkanej mzdy často stále uprednostní vzdialenejšie zahraničie, tvrdia analytici.
Problém s nedostatkom pracovnej sily v tomto regióne sa pritom v najbližších rokoch môže prehĺbiť. Podľa analytikov k tomu prispeje aj spustenie produkcie v automobilke Jaguar Land Rover, ktorá sa stavia v Nitre.
"Spustenie masívnejšieho náboru pracovnej sily očakávame na prelome tohto a budúceho roka. Tlak na dovoz zamestnancov zo zahraničia tak bude ďalej narastať, Slovensko si však pozíciu čistého vývozcu pracovnej sily pravdepodobne ešte nejaký čas udrží," dodali analytici.
Tzv. krátkodobú migráciu za prácou meria Štatistický úrad SR. Podľa nich menej ako rok pracuje v cudzine približne 150.000 Slovákov. "Najviac ich je v susedných krajinách, a to v Rakúsku a Českej republike. Reálny počet Slovákov pracujúcich v cudzine je však výrazne vyšší," uviedli analytici banky.
Rezort financií odhadoval počet pracujúcich v zahraničí pomocou databáz poistencov zdravotného poistenia. "Takto odhadol, že za posledných 15 rokov Slovensko opustilo až 300.000 Slovákov, najčastejšie vysokoškolskí vzdelaní mladí ľudia do 30 rokov. Najvyššiu mieru odchodu do zahraničia vykazujú okresy na východe Slovenska," priblížili analytici.
Z okresov na krajnom východe Slovenska sa za posledných 10 rokov do zahraničia vysťahovalo až približne 6 % populácie. Naopak, najmenej odchádzajú do zahraničia obyvatelia z okresov juhozápadného Slovenska. "Slovensko zaznamenalo najmasívnejšiu migráciu do zahraničia tesne po vstupe do EÚ, avšak v tom čase väčšina z nich skôr len skúšala nové možnosti, ktoré vstup do EÚ so sebou priniesol, a do dvoch rokov sa vrátila," skonštatovali analytici banky.
V súčasnosti odchádza do cudziny približne 15.000 Slovákov ročne. "Počet Slovákov pracujúcich v cudzine môže prevyšovať počet cudzincov zamestnaných na Slovensku aj 10-násobne," tvrdia analytici UniCreditu. Pracujúci cudzinci na Slovensku pochádzajú najmä z blízkych krajín regiónu strednej a východnej Európy.
Ako vyplýva z analýzy banky, najviac zamestnancov na Slovensko dodáva dlhodobo Rumunsko, v poslednom roku sa však výraznejšie zvýšil aj počet obyvateľov Srbska pracujúcich na Slovensku. Výrazne zastúpenie medzi zahraničnými pracovníkmi na Slovensku však majú aj obyvatelia susedných krajín EÚ, a to Česka, Maďarska a Poľska, či susednej Ukrajiny. Na Slovensku pracujú aj Bulhari a Chorváti, prvú desiatku uzatvárajú Taliani a Kórejčania, ktorí obsadzujú skôr manažérske pozície v početných firmách s kapitálom prichádzajúcim práve z týchto krajín.
"Hoci zahraniční pracovníci sú v mnohých bratislavských zdieľaných centrách, cudzinci sa na Slovensku stále vo väčšej miere zamestnávajú najmä na pozíciách, ktoré nevyžadujú vzdelanie, často ponúkajú nižšiu mzdu, a tým pádom sú aj menej atraktívne pre domácich zamestnancov," tvrdia analytici banky.
Ako ďalej vyplýva z analýzy, rozloženie zahraničných pracovníkov v rámci Slovenska je značne nerovnomerné. "Najväčší podiel na zamestnanosti majú cudzinci v okrese Trnava, kde je aj problém s nedostatkom pracovnej sily najakútnejší. Prekvapivo vysoké zastúpenie cudzincov je aj v niektorých okresoch s nadpriemernou nezamestnanosťou, akými sú Revúca a Svidník," píše sa v analýze.
Vo všeobecnosti sú častejšie zahraniční zamestnanci na juhozápade Slovenska, až na malé výnimky skôr len výnimočne na severe a východe Slovenska. Nízka mobilita časti domácej pracovnej sily pritom neraz núti zamestnávateľov na juhozápade Slovenska hľadať nových zamestnancov v zahraničí. Navyše, časť pracovnej sily z regiónov s vysokou nezamestnanosťou, ktorá je ochotná sa za pracou vysťahovať, z dôvodu vyššej ponúkanej mzdy často stále uprednostní vzdialenejšie zahraničie, tvrdia analytici.
Problém s nedostatkom pracovnej sily v tomto regióne sa pritom v najbližších rokoch môže prehĺbiť. Podľa analytikov k tomu prispeje aj spustenie produkcie v automobilke Jaguar Land Rover, ktorá sa stavia v Nitre.
"Spustenie masívnejšieho náboru pracovnej sily očakávame na prelome tohto a budúceho roka. Tlak na dovoz zamestnancov zo zahraničia tak bude ďalej narastať, Slovensko si však pozíciu čistého vývozcu pracovnej sily pravdepodobne ešte nejaký čas udrží," dodali analytici.