Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prvý odevný závod v Bánovciach nad Bebravou dostal užívacie povolenie 29. decembra 1943.
Autor TASR
Bratislava/Bánovce nad Bebravou 19. marca (TASR) - Prvý odevný závod v Bánovciach nad Bebravou dostal užívacie povolenie 29. decembra 1943. Postavila ho firma Trikota z Banskej Štiavnice (vznikla v roku 1940) a vyrábala sa v ňom trikotáž a pletený tovar.
Majitelia Trikoty J. Lőwy-Lánsky, MUDr. J. Slugeň a V. Schultz odkúpili od mesta rozostavaný závod po českej firme Pantof – Praha (tá prišla po Mníchovskej dohode v roku 1938 o možnosť podnikať na Slovensku) za 1.300.000 korún. Dostavba stála ďalších 700.000 korún. Trikota začala v Bánovciach nad Bebravou prevádzku v roku 1943 so 150 zamestnancami. Väčšinou išlo o nekvalifikované ženy, priemerný zárobok bol okolo 500 korún. K rozšíreniu výroby došlo v roku 1944 po celkovej dostavbe výrobných priestorov. Závod vtedy zamestnával 205 robotníkov a 15 úradníkov.
Po druhej svetovej vojne bol závod na základe dekrétu prezidenta republiky č. 100/1945 Zb. znárodnený. Organizačne bol pričlenený k národnému podniku (n.p.) Slovenka so sídlom v Turčianskom sv. Martine. Prvým riaditeľom sa stal robotník Michal Chuťka z Uhrovca. Bánovecká prevádzka bola označovaná ako závod 10 Trikota Bánovce nad Bebravou. Trikotáž sa v ňom vyrábala do roku 1949. Potom bola výroba aj so strojovým zariadením presunutá do novovytvoreného podniku Trikota vo Vrbovom a Bánovce sa preorientovali na výrobu bielizne z tkanín. Po ustálení tejto výroby bol závod premenovaný na Závody na bielizeň, národný podnik, Bánovce nad Bebravou. Pričlenili k nemu aj závody v Bytči, Bratislave, Trnave a závod v Piešťanoch (rok 1951).
Vyhláškou ministerstva priemyslu č. 444 z 12. januára 1950 bol zriadený národný podnik Zornica výroba bielizne so sídlom v Košiciach. V októbri 1950 dostal vedúci výroby Zornice Jaroslav Dvořáček poverenie na dočasné vedenie organizačných prác pre zriadenie nového národného podniku so sídlom v Bánovciach nad Bebravou. Podnik s názvom Bebrava závody na bielizeň mal vzniknúť k 1. januáru 1951. Nakoniec k tomu nedošlo, pretože minister ľahkého priemyslu schválil v Prahe 14. júla 1951 zmenu sídla národného podniku Zornica – výroba bielizne Košice, na Bánovce nad Bebravou (s účinnosťou od 1. júla 1951). Tento dátum možno považovať za oficiálny vznik podniku Zornica, národný podnik Bánovce nad Bebravou. Do roku 1958 mala Zornica vždy iba dočasné vedenie, 9. decembra 1958 sa prvým riaditeľom, n.p., Zornica stal Pavol Jombík, ktorý ho dočasne viedol od roku 1955.
Bánovecký závod Zornice sa špecializoval na výrobu mužských a chlapčenských košieľ a rozhaleniek, mužských a ženských pyžám, detských súprav, ženských šatových záster a posteľnej bielizne. V roku 1954 k nemu pričlenili závod v Nitrianskom Pravne, 1957 závod v Nitrianskom Rudne a nakoniec v roku 1961 pribudli ešte závody v Tisovci s prevádzkou Klenovec. Závod v Bytči bol v roku 1958 organizačne pričlenený k Makyte, n.p., Púchov.
V auguste 1969 sa upravil názov podniku na Zornica národný podnik, výroba bielizne a odevov, Bánovce nad Bebravou. Predmetom podnikania sa stala výroba detskej, ženskej a mužskej osobnej bielizne, bielizne, odevov, pletiarskych výrobkov a výrobkov rôzneho výstrojného a športového odievania z bavlny a syntetických látok a všetkých druhov striže, ako aj odpredaj týchto výrobkov vo vlastných predajniach.
Pri závode Zornica založili v roku 1950 Stredisko pracujúceho dorastu (neskoršie Stredné odborné učilište odevné). V rámci sociálneho programu vybudoval závod v roku 1955 podnikovú ubytovňu, v roku 1959 pribudol pre učnice internát. V tom istom roku bola dobudovaná administratívna budova podnikového riaditeľstva, ktorá slúžila aj ako sklad materiálu. Keďže dopyt po výrobkoch prevyšoval výrobné kapacity, začalo sa v roku 1960 s výstavbou nového závodu. Do prevádzky ho odovzdali v roku 1964. Takisto sa pristúpilo k výstavbe nového učňovského strediska a internátu. Škola s internátom bola dobudovaná v roku 1969.
Kým v roku 1949 pracovalo v závode 1009 zamestnancov, v roku 1979 to bolo 1500. V celom národnom podniku pracovalo okolo 4500 ľudí. Deväťdesiat percent tvorili ženy. Výška priemernej mzdy bola v tomto období 1461 Kčs.
Zornica, n.p., šila do roku 1958 hlavne pre domáci trh. Postupne si podnik získaval dobré meno a prikročil k získavaniu odbytu na zahraničnom trhu. Od roku 1958 začal s vývozom do Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Pre kapitalistické štáty začal vyrábať v roku 1964.
V júni 1969 udelil prezident Československej socialistickej republiky (ČSSR) za mimoriadne pracovné výsledky Zornici, n.p. Vyznamenanie za zásluhy o výstavbu.
V rámci sociálneho programu vybudovala Zornica pre svojich zamestnancov chatu s kúpaliskom v doline Striebornica pri Uhrovci (1965-1967). Od roku 1959 začal pri podniku pracovať závodný klub ROH (Revolučné odborové hnutie), ktorý zastrešoval činnosť mládežníckeho divadelného súboru – Bagarov divadelný súbor, tanečného orchestra, bábkového súboru, spevokolu a ďalších krúžkov. V roku 1964 vznikla pri podniku Telovýchovná jednota Iskra, v roku 1968 sa zlúčila s ďalšími športovými klubmi v meste a premenovala sa na TJ Slávia Zornica Bánovce nad Bebravou.
V roku 1990 sa z národného podniku Zornica stal štátny podnik (š.p.). V roku 1996 sa Zornica š.p. pretransformovala na súkromnú akciovú spoločnosť (a.s.) Zornica Banko Fashion.
Majitelia Trikoty J. Lőwy-Lánsky, MUDr. J. Slugeň a V. Schultz odkúpili od mesta rozostavaný závod po českej firme Pantof – Praha (tá prišla po Mníchovskej dohode v roku 1938 o možnosť podnikať na Slovensku) za 1.300.000 korún. Dostavba stála ďalších 700.000 korún. Trikota začala v Bánovciach nad Bebravou prevádzku v roku 1943 so 150 zamestnancami. Väčšinou išlo o nekvalifikované ženy, priemerný zárobok bol okolo 500 korún. K rozšíreniu výroby došlo v roku 1944 po celkovej dostavbe výrobných priestorov. Závod vtedy zamestnával 205 robotníkov a 15 úradníkov.
Po druhej svetovej vojne bol závod na základe dekrétu prezidenta republiky č. 100/1945 Zb. znárodnený. Organizačne bol pričlenený k národnému podniku (n.p.) Slovenka so sídlom v Turčianskom sv. Martine. Prvým riaditeľom sa stal robotník Michal Chuťka z Uhrovca. Bánovecká prevádzka bola označovaná ako závod 10 Trikota Bánovce nad Bebravou. Trikotáž sa v ňom vyrábala do roku 1949. Potom bola výroba aj so strojovým zariadením presunutá do novovytvoreného podniku Trikota vo Vrbovom a Bánovce sa preorientovali na výrobu bielizne z tkanín. Po ustálení tejto výroby bol závod premenovaný na Závody na bielizeň, národný podnik, Bánovce nad Bebravou. Pričlenili k nemu aj závody v Bytči, Bratislave, Trnave a závod v Piešťanoch (rok 1951).
Vyhláškou ministerstva priemyslu č. 444 z 12. januára 1950 bol zriadený národný podnik Zornica výroba bielizne so sídlom v Košiciach. V októbri 1950 dostal vedúci výroby Zornice Jaroslav Dvořáček poverenie na dočasné vedenie organizačných prác pre zriadenie nového národného podniku so sídlom v Bánovciach nad Bebravou. Podnik s názvom Bebrava závody na bielizeň mal vzniknúť k 1. januáru 1951. Nakoniec k tomu nedošlo, pretože minister ľahkého priemyslu schválil v Prahe 14. júla 1951 zmenu sídla národného podniku Zornica – výroba bielizne Košice, na Bánovce nad Bebravou (s účinnosťou od 1. júla 1951). Tento dátum možno považovať za oficiálny vznik podniku Zornica, národný podnik Bánovce nad Bebravou. Do roku 1958 mala Zornica vždy iba dočasné vedenie, 9. decembra 1958 sa prvým riaditeľom, n.p., Zornica stal Pavol Jombík, ktorý ho dočasne viedol od roku 1955.
Bánovecký závod Zornice sa špecializoval na výrobu mužských a chlapčenských košieľ a rozhaleniek, mužských a ženských pyžám, detských súprav, ženských šatových záster a posteľnej bielizne. V roku 1954 k nemu pričlenili závod v Nitrianskom Pravne, 1957 závod v Nitrianskom Rudne a nakoniec v roku 1961 pribudli ešte závody v Tisovci s prevádzkou Klenovec. Závod v Bytči bol v roku 1958 organizačne pričlenený k Makyte, n.p., Púchov.
V auguste 1969 sa upravil názov podniku na Zornica národný podnik, výroba bielizne a odevov, Bánovce nad Bebravou. Predmetom podnikania sa stala výroba detskej, ženskej a mužskej osobnej bielizne, bielizne, odevov, pletiarskych výrobkov a výrobkov rôzneho výstrojného a športového odievania z bavlny a syntetických látok a všetkých druhov striže, ako aj odpredaj týchto výrobkov vo vlastných predajniach.
Pri závode Zornica založili v roku 1950 Stredisko pracujúceho dorastu (neskoršie Stredné odborné učilište odevné). V rámci sociálneho programu vybudoval závod v roku 1955 podnikovú ubytovňu, v roku 1959 pribudol pre učnice internát. V tom istom roku bola dobudovaná administratívna budova podnikového riaditeľstva, ktorá slúžila aj ako sklad materiálu. Keďže dopyt po výrobkoch prevyšoval výrobné kapacity, začalo sa v roku 1960 s výstavbou nového závodu. Do prevádzky ho odovzdali v roku 1964. Takisto sa pristúpilo k výstavbe nového učňovského strediska a internátu. Škola s internátom bola dobudovaná v roku 1969.
Kým v roku 1949 pracovalo v závode 1009 zamestnancov, v roku 1979 to bolo 1500. V celom národnom podniku pracovalo okolo 4500 ľudí. Deväťdesiat percent tvorili ženy. Výška priemernej mzdy bola v tomto období 1461 Kčs.
Zornica, n.p., šila do roku 1958 hlavne pre domáci trh. Postupne si podnik získaval dobré meno a prikročil k získavaniu odbytu na zahraničnom trhu. Od roku 1958 začal s vývozom do Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Pre kapitalistické štáty začal vyrábať v roku 1964.
V júni 1969 udelil prezident Československej socialistickej republiky (ČSSR) za mimoriadne pracovné výsledky Zornici, n.p. Vyznamenanie za zásluhy o výstavbu.
V rámci sociálneho programu vybudovala Zornica pre svojich zamestnancov chatu s kúpaliskom v doline Striebornica pri Uhrovci (1965-1967). Od roku 1959 začal pri podniku pracovať závodný klub ROH (Revolučné odborové hnutie), ktorý zastrešoval činnosť mládežníckeho divadelného súboru – Bagarov divadelný súbor, tanečného orchestra, bábkového súboru, spevokolu a ďalších krúžkov. V roku 1964 vznikla pri podniku Telovýchovná jednota Iskra, v roku 1968 sa zlúčila s ďalšími športovými klubmi v meste a premenovala sa na TJ Slávia Zornica Bánovce nad Bebravou.
V roku 1990 sa z národného podniku Zornica stal štátny podnik (š.p.). V roku 1996 sa Zornica š.p. pretransformovala na súkromnú akciovú spoločnosť (a.s.) Zornica Banko Fashion.
