Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Politici a experti agrárneho sektora EÚ dospeli k záveru, že na celom svete dochádza k vzostupu dopytu po mlieku a výrobkoch z neho.
Autor TASR
Brusel/Berlín 3. apríla (TASR) - V jednej oblasti agrárnej politiky Európskej únie (EÚ) došlo 1. apríla k prelomovej zmene. Po 31 rokoch sa skončila jej politika, ktorá chránila producentov mlieka pred trhovou konkurenciou. Agentúra DPA uviedla, že určovanie kvót na ročnú výrobu mlieka pre jednotlivé krajiny únie malo tiež zabezpečovať, aby sa medzi produkciou a dopytom zachovávala prijateľná rovnováha.
Po zrušení limitu na produkciu mlieka by podľa expertov z nemeckého mliečneho sektora nemalo dôjsť v Európe k hromadeniu zásob masla. Zrušením kvót sa pre producentov otvára nový priestor slobody. Opatrenie však prináša pre nich nové neistoty - rovnako ako aj pre ceny na supertrhu.
Nemecký spolkový minister pôdohospodárstva Christian Schmidt za obdobím kvót nesmúti. "Štátne zásahy na trhu nie sú z dlhodobého pohľadu riešením a vzhľadom na globalizovaný trh už ani realistické."
Dopad bilancie byrokraticky stanovovanej mliečnej kvóty na producentov možno hodnotiť vlastne skôr ako neúspešný. Namiesto toho, aby sa týmto nástrojom príjmy prvovýrobcov spoľahlivo stabilizovali, cena surového mlieka v uplynulých troch desaťročiach kolísala a niekedy sa za jeho kilogram dávalo len 20 centov. Mnoho mliečnych fariem v EÚ preto zaniklo. V Nemecku ich počet od roku 1984 klesol z 369.000 na súčasných 77.000.
Politici a experti agrárneho sektora EÚ dospeli k záveru, že na celom svete dochádza k vzostupu dopytu po mlieku a výrobkoch z neho. Spotreba mlieka rastie najmä v štátoch s dynamickým vzostupom hrubého domáceho produktu (HDP). A z exportných šancí, ktoré sa tým vytvárajú, by mali profitovať európski roľníci a mliekarenský priemysel.
"Kvóty boli reliktom agrárnej politiky minulosti," povedal viceprezident nemeckého Združenia roľníkov Udo Folgart. Producenti mlieka teraz dostávajú viac priestoru na svoje rozhodovanie. Stajne a mliekarenskú techniku budú môcť lepšie využívať. Klesnú im fixné náklady.
Podnikatelia v sektore však vidia aj problematické dôsledky zrušenia kvót. Jedným z nich môže byť zrýchlené tempo zanikania mliečnych fariem. Tam, kde budú podmienky na produkciu lepšie, kvóty nebudú nikoho dusiť, produkcia bude rásť. Zanikla totiž hrozba pokút za prekročenie limitu. Farmári budú môcť zvyšovať počet dojníc, kým doteraz ich predčasne posielali na bitúnky. V oblastiach, ktoré nebudú pôsobiť v priaznivých podmienkach, začne produkcia mlieka klesať.
V Nemecku by predaj mlieka teraz nemal rásť. Šance na odbyt sú v zahraničí. Kým vyše 30 rokov sa v EÚ produkcia mlieka administratívne obmedzovala, Spojené štáty, Nový Zéland a Austrália jeho výrobu zvyšovali a so svojimi syrmi prenikali na medzinárodný trh. Spolkový zväz nemeckých chovateľov dojníc vyjadril obavu, že ak EÚ nepomôže mliečnym produktom do sveta, jestvujúca silná konkurencia jej exportérom na globálnom trhu nedá priestor. Zväz poukázal aj na riziko, že v budúcnosti môže dochádzať k ešte silnejším výkyvom cien v prípade, ak sa na globálnom trhu umiestni len zlomok európskej mliečnej produkcie.
Po zrušení limitu na produkciu mlieka by podľa expertov z nemeckého mliečneho sektora nemalo dôjsť v Európe k hromadeniu zásob masla. Zrušením kvót sa pre producentov otvára nový priestor slobody. Opatrenie však prináša pre nich nové neistoty - rovnako ako aj pre ceny na supertrhu.
Nemecký spolkový minister pôdohospodárstva Christian Schmidt za obdobím kvót nesmúti. "Štátne zásahy na trhu nie sú z dlhodobého pohľadu riešením a vzhľadom na globalizovaný trh už ani realistické."
Dopad bilancie byrokraticky stanovovanej mliečnej kvóty na producentov možno hodnotiť vlastne skôr ako neúspešný. Namiesto toho, aby sa týmto nástrojom príjmy prvovýrobcov spoľahlivo stabilizovali, cena surového mlieka v uplynulých troch desaťročiach kolísala a niekedy sa za jeho kilogram dávalo len 20 centov. Mnoho mliečnych fariem v EÚ preto zaniklo. V Nemecku ich počet od roku 1984 klesol z 369.000 na súčasných 77.000.
Politici a experti agrárneho sektora EÚ dospeli k záveru, že na celom svete dochádza k vzostupu dopytu po mlieku a výrobkoch z neho. Spotreba mlieka rastie najmä v štátoch s dynamickým vzostupom hrubého domáceho produktu (HDP). A z exportných šancí, ktoré sa tým vytvárajú, by mali profitovať európski roľníci a mliekarenský priemysel.
"Kvóty boli reliktom agrárnej politiky minulosti," povedal viceprezident nemeckého Združenia roľníkov Udo Folgart. Producenti mlieka teraz dostávajú viac priestoru na svoje rozhodovanie. Stajne a mliekarenskú techniku budú môcť lepšie využívať. Klesnú im fixné náklady.
Podnikatelia v sektore však vidia aj problematické dôsledky zrušenia kvót. Jedným z nich môže byť zrýchlené tempo zanikania mliečnych fariem. Tam, kde budú podmienky na produkciu lepšie, kvóty nebudú nikoho dusiť, produkcia bude rásť. Zanikla totiž hrozba pokút za prekročenie limitu. Farmári budú môcť zvyšovať počet dojníc, kým doteraz ich predčasne posielali na bitúnky. V oblastiach, ktoré nebudú pôsobiť v priaznivých podmienkach, začne produkcia mlieka klesať.
V Nemecku by predaj mlieka teraz nemal rásť. Šance na odbyt sú v zahraničí. Kým vyše 30 rokov sa v EÚ produkcia mlieka administratívne obmedzovala, Spojené štáty, Nový Zéland a Austrália jeho výrobu zvyšovali a so svojimi syrmi prenikali na medzinárodný trh. Spolkový zväz nemeckých chovateľov dojníc vyjadril obavu, že ak EÚ nepomôže mliečnym produktom do sveta, jestvujúca silná konkurencia jej exportérom na globálnom trhu nedá priestor. Zväz poukázal aj na riziko, že v budúcnosti môže dochádzať k ešte silnejším výkyvom cien v prípade, ak sa na globálnom trhu umiestni len zlomok európskej mliečnej produkcie.
